Zrejmé dva bloky – koaličný a opozičný – môžu voliči ešte preformátovať. Dôležité bude, či sa na budúcu jeseň dostanú do parlamentu nové strany. Rovnako bude kľúčové, či niektorá z parlamentných opozičných strán vrátane Demokratov neprekročí potrebných päť percent.
Preferencie okolo siedmich či ôsmich percent sú rizikovým podnikom, nedávajú istotu vstupu do Národnej rady. Pri nepriaznivom vývoji môže takému nebezpečenstvu čeliť aj vládny Hlas.
Fico: Ešte nevyhrali a už vylučujú
Víkendový snem najsilnejšej opozičnej strany PS prijal uznesenie, ktorým vylúčil povolebnú spoluprácu so stranami Smer, Hlas, SNS a Republika. Nedávno takýto krok urobilo aj KDH a predtým rovnako SaS a mimoparlamentní Demokrati.
Premiér Robert Fico (Smer) takéto stanovisko progresívcov a zvyšku opozície považuje za predčasné. „Ešte nie sú ani zvolení, nehovoriac o víťazstve vo voľbách, a už všetkých vylučujú,“ reagoval na sociálnej sieti po sneme PS. Na adresu predsedu KDH Milana Majerského povedal, že PS podporí šéfa kresťanských demokratov vo voľbách za predsedu prešovskej župy, a tak KDH vylúčilo spoluprácu so stranami vládnej koalície a Republikou.
Dlhodobo preferovaná budúca vládna koalícia okolo lídra PS Michala Šimečku so SaS, KDH a Demokratmi však môže naraziť na problém. Žiadna z týchto strán okrem progresívcov nedosahuje v prieskumoch takú výšku podpory, aby sa nemusela obávať prepadu vo voľbách.
Vlastné sily KDH a SaS
Navyše, SaS aj KDH chcú ísť do volieb samostatne. Kresťanskí demokrati po sneme PS vyhlásili, že chcú demokraticky vo voľbách vymeniť Fica. „Ideme do volieb samostatne a chceme silný výsledok, ktorý prinesie Slovensku zmenu. Silné KDH vo vláde je záruka, že sa bude myslieť na rodiny, naštartujeme ekonomiku a ľuďom zostane viac peňazí. Zároveň nedovolíme žiadne neoverené experimenty, ktoré by poškodili Slovensko. Spoločnú kandidátku s inými stranami neplánujeme,“ uviedli v stanovisku.
Rovnako šéf SaS Branislav Gröhling chce, aby jeho liberáli išli do volieb samostatne. „To pre mňa znamená, že chcem, aby sme boli úplne jasní, aby sme boli čitateľní, aby sme boli jasná, pravicová strana, ktorá vie robiť reformy,“ uviedol v relácii V politike v televízii TA3.
Nateraz sú tak úvahy o vytvorení veľkej predvolebnej koalície bezpredmetné. O tejto možnosti sa diskutovalo v súvislosti s možným zvýšením kvóra pre vstup strany do parlamentu na sedem percent. Takéto riešenie pripúšťal premiér Fico. Vládna koalícia však tvrdí, že to nemá v pláne. Minimálne Hlas a SNS by boli proti vzhľadom na vlastné volebné preferencie.
Líder PS Šimečka hovorí o veľkej opozičnej koalícii pred voľbami len za podmienky, že by sa zdvihol prah vstupu do parlamentu. „Ak by sa vládna koalícia uchýlila k tomu, že zvýši volebné kvórum, aby znevýhodnila opozíciu, tak my sme pripravení ponúknuť našim partnerom aj širšiu predvolebnú koalíciu. Uvidíme, či sa na to odhodlajú páni z koalície,“ ozrejmil v relácii O päť minút dvanásť v STVR. Doplnil, že primárne ide o zodpovednosť tých politických subjektov, ktoré balansujú okolo hranice piatich percent.
Obavy šéfa Hnutia Slovensko
Šéf Hnutia Slovensko Igor Matovič varoval opozičných partnerov pred samostatnou cestou. Podľa neho si dal Šimečka na sneme potvrdiť „rafinovaný úskok“, že ponúkne vytvorenie koalície až vtedy, keď Fico zvýši volebné kvórum.
„Chcem sa opýtať novozvoleného predsedu PS, či sa chce naozaj zahrávať s takouto ruskou ruletou, s osudom Slovenska. PS tým, že si vyvolilo týchto troch partnerov (SaS, KDH, Demokrati, poznámka redakcie), z ktorých všetci traja oscilujú tesne nad piatimi percentami, niekedy nad šiestimi, podľa môjho názoru berie priamu zodpovednosť za to, ako dopadnú budúce voľby,“ usúdil Matovič.
Pripomenul, že pred minulými voľbami rokovalo PS so stranou Demokrati a vtedy „vyhralo ego v jednej aj v druhej strane“, keďže sa nedokázali dohodnúť na spoločnom postupe. Tvrdil, že PS umožnilo, aby Demokrati kandidovali samostatne, čím prepadli tri percentá hlasov, a preto „nám tu dnes vládne Fico“. „Je psou povinnosťou Michala Šimečku, aby bez ohľadu na to, či Fico zmení alebo nezmení zákon, ponúkol predvolebnú koalíciu v duchu novodobej SDK svojim partnerom z KDH, SaS a Demokratov,“ zdôraznil Matovič.
Počítanie kresiel po voľbách
Politológ Michal Cirner z Prešovskej univerzity povedal, že v zásade sú dva bloky koaličný a opozičný, ktoré sa voči sebe vymedzujú. Opozičný sa uisťuje, že nikto nezradí a nebude spolupracovať so stranami súčasnej koalície.
„Nakoniec až voľby ukážu, aká parlamentná väčšina sa vytvorí a či nejaký zradca bude alebo nebude, pretože parlamentné počty nepustia. Dovtedy sa o tom bude špekulovať a všetky proklamácie sa nemusia naplniť, čo sa už viackrát stalo,“ povedal pre Štandard Cirner. Poukázal na volebný rok 2016 a na strany Sieť a Most-Híd. Obe sa napokon stali súčasťou koalície so Smerom a SNS.
Rovnako aj sociológ Václav Hřích zdôraznil, že karty sa rozdávajú až po voľbách. „Pripomínam príklad strán Sieť a Most. Tieto vymedzovania sa strán sa očakávajú, ale poslanecké mandáty sa počítajú až po voľbách,“ uviedol sociológ pre Štandard.
Teraz je podľa Cirnera spoločnosť polarizovaná a elektorát jedného aj druhého spektra nejakým spôsobom žiada alebo odmieta, s kým by mali strany vytvárať po voľbách spojenectvo. „Možno až na časť voličov KDH, u ktorých je prípustné, že by mohli vládnuť aj s Hlasom alebo so Smerom. Takisto aj určitá časť voličov Hlasu alebo SNS by neodmietala vládu s KDH,“ priblížil.
Upozornil, že veľa bude závisieť od toho, koľko hlasov prepadne a ktoré strany sa dostanú do parlamentu. V tejto súvislosti vymenoval strany Sme rodina Borisa Kollára, Právo na pravdu pod vedením Zoroslava Kollára. Za veľkú premennú označil Maďarskú alianciu a Demokratov, ktorí sa pohybujú medzi piatimi až šiestimi percentami. „Je tam veľa strán, o ktorých nevieme, či budú v parlamente,“ podotkol.
Fakt, že parlamentná opozícia aj s Demokratmi odmietla ako povolebných partnerov strany súčasnej koalície, môže mať podľa politológa mobilizačný efekt na opozičných voličov.
„Určite to časť voličov mobilizuje, pretože nemôžete štyri roky hovoriť, aká je vláda hrozná, a potom sa tváriť, že nebudeme vylučovať niektorú z vládnych strán zo spolupráce. Je tam teda aj nejaká politická taktika a komunikačné odporúčanie. Realita však môže byť iná,“ povedal politológ s odkazom na spomínaný rok 2016.
Matovič údajne k nikomu nepriľne
Osobitným fenoménom opozície je Matovič. Po sneme PS kritizoval aj samotného Šimečku, ktorý podľa neho bude pre Fica najslabším súperom. Za vhodnejších kandidátov by považoval exministra zahraničných vecí Ivana Korčoka, bývalého premiéra Ľudovíta Ódora alebo poslankyňu Beátu Jurík.
Politológ poznamenal, že Matovič vždy kritizuje všetkých okolo seba a je jedno, či ide o koalíciu alebo opozíciu. „K nikomu nepriľne. Ani kolegovia z opozície nechcú, aby bol veľmi blízko pri nich, pretože mu nedôverujú,“ zhodnotil Cirner.
Podľa neho chce Matovič „kanibalizovať“ PS, SaS, KDH aj Demokratov. „Všetci ich lídri sú si pragmaticky vedomí, že bojujú o toho istého voliča, ale nie všetky strany majú až tak neštandardné vyjadrenia a tak otvorene kritizujú svojich partnerov, ako to robí Igor Matovič,“ uzavrel politológ.