Dielo vzniklo v dánsko-nórskej koprodukcii a spĺňa to, čo od severských filmov očakávate: je neokázalé, civilné, obsahuje presnú sociologickú kresbu a ostrý humor. Možno ste mali možnosť vidieť iný režisérkin film Sviatky pokoja a mieru, ktorý naše televízie už uviedli. Počas Vianoc sa schádza široká rodina a odkrývajú sa staré traumy a tajomstvá. Ani v tomto prípade a ani vo filme Otcovia a matky nejde o vážne tragédie. Filmy rešpektujú komediálny žáner, čo však neznamená, že všeličo v pozadí nenaznačia.
Škola na bohatom predmestí je medzi rodičmi žiadaná. Vedie ju usmievavý riaditeľ s dokonale maskovanými diktátorskými a sektárskymi sklonmi, ktorý vie nenápadne vytvoriť prostredie plné rivality a falše. Rodičia absolvujú spolu s deťmi tábor v lese. Všetci sú usmievaví, pozitívni, aktívni a trocha desiví. Poznávame ich očami manželského páru, ktorému sa konečne podarilo dostať dieťa do vytúženého zariadenia a je nútený sa chtiac-nechtiac socializovať.
Úvodná rodičovská schôdza je len jemným náčrtom charakterov, to pravé príde na chate, kde sa do hry dostáva spoľahlivé rozpúšťadlo všetkých vonkajších náterov, alkohol. Zmyslom výletu by mala byť integrácia detského kolektívu, ale tento film je o rodičoch. Sledujeme, ako sa v skupine dospelých rozdeľujú mocenské pozície a proces je spestrený pnutím medzi manželskými dvojicami. Rôznorodú spoločnosť spája len to, že ich deti navštevujú rovnakú triedu. Je skoro nemožné dohodnúť sa na pevných hodnotách, ktoré by mali zdieľať, pretože ľudia sú jednoducho rozdielni. A platí to aj v zdanlivo homogénnej strednej vrstve. Jedni sú liberálni viac, iní menej, jedni chcú voľnejšiu výchovu, iní by radi viedli deti k väčším výkonom. Myseľ rodičov sa obnažuje. A keď pošlú potomkov spať, vypustia paru a zlyhávajú. Je to pochopiteľné. V zdanlivo idylickom prostredí vládnu poriadne tlaky a vôbec nie je jednoduché zvládnuť ich.
Pozoruhodné je, že problémy vznikajú medzi ľuďmi z podobnej vrstvy a viac-menej podobnými hodnotami, ktorí poznajú rovnaké pesničky z čias dospievania. Napriek tomu sa nevedia dohodnúť. Hľadať spoločný názor na výchovu detí s ľuďmi z iného prostredia a kultúry je problém ešte oveľa zložitejší.
Humor filmu spočíva v rôznosti charakterov, ktoré sa pod tlakom v špecifickom prostredí prejavia. A po prvej spoločnej noci sa spolu s prekvapenými deťmi pýtame, čo vlastne znamená byť dospelý? Otázok je oveľa viac. Nakoľko a hlavne kvôli komu sme ochotní prispôsobiť sa systému? Aké ústupky robíme (alebo si to aspoň nahovárame) kvôli deťom? Prečo sa ľudia v skupine takmer vždy správajú ako stádo?
Vychutnáte si výborné herecké výkony i striedmu, na obsah zameranú réžiu. Dielo, ktoré možno chcete vidieť skôr v televízii ako na plátne, ale ktoré rozhodne má čo povedať aj v našom prostredí.