Dnes sa od nej stále jasnejšie dištancuje a odhaľuje jej nesprávnu paradigmu, ktorá sa prejavila po aplikovaní revolučného teologického názoru v praxi. Tak mala spôsobiť pokles relevantnosti katolicizmu najmä v krajine jej zrodu, v Brazílii. Nový pohľad i svoj postupný prerod opisuje člen rehole servítov Clodovis Boff spolu s pátrom Leonardom Raserom v najnovšej knihe Kríza katolíckej cirkvi a teológia oslobodenia. Je všeobecne známe, že kontroverzný teologický smer sa formoval v brazílskych miestnych komunitách v 60. rokoch 20. storočia s cieľom zlepšiť životné podmienky chudobných a vytvoriť im tak priestor pre pozitívne slobodné rozhodnutia v prospech kresťanskej viery.
Bravó, konečne to niekto jasne pomenoval!
Clodovis Boff sa so svojím bratom Leonardom názorovo rozchádzal už v roku 2007, keď v časopise Revísta Eclesiástica Brasilera zverejnil článok: Teológia oslobodenia a návrat k podstate. Teologický smer, s ktorým sa kedysi stotožňoval tu kritizuje za to, že do svojho centra namiesto Krista umiestnil chudobných: „Nie Boh, ale chudobní sa stali aktívnym princípom teológie. Takýto obrat je chybou nielen v princípe, ale aj v priorite, a teda aj v perspektíve. […] To, že chudobní sú princípom teológie alebo jej perspektívy je možné, legitímne a tiež vhodné. Ale vždy len druhým princípom,...“
Svoje názory prezentoval Boff na piatom generálnom zhromaždení biskupov Latinskej Ameriky v Aparecide ako „správny model teológie oslobodenia“. Reakcia brata Leonarda prišla o rok neskôr v podobe článku Za chudobných a proti chudobnej metóde. Pomenúva v ňom odcudzenie svojho brata Clodovisa a následný zmätok, ktorý vyvolala jeho kritika medzi stúpencami ich spoločného teologického smeru. Oponenti teraz bratovi Clodovisovi uznanlivo poklepú po pleci: „Bravó, braček! Konečne mal niekto odvahu odhaliť podvody a vážne osudové chyby teológie oslobodenia.“ Leonardo svojmu bratovi obsahovo vyčíta prílišné zdôrazňovanie osoby Ježiša Krista na úkor ďalších dvoch: Otca a Svätého Ducha. Odmieta tiež výčitku, že nahradil pozíciu Krista chudobnými a poukázal na skutočnosť, že v evanjeliách sa s nimi Ježiš sám identifikuje.
Od deviatich k piatim
V rámci prezentácie aktuálnej knihy brat Clodovis zdôraznil, že chudobní sú témou cirkvi, ale poukázal na prioritu „Krista ako Prameňa, bez ktorého všetko vyschne a zomrie.“ Ilustroval to na príklade Brazílie, kde v čase formovania konceptu teológie oslobodenia v šesťdesiatych rokoch, tvorili katolíci viac než 90 percent z počtu obyvateľov krajiny. Dnes tvoria katolíci v Brazílii tesnú, 51 percentnú väčšinu. Ešte zreteľnejšie sa nepriaznivý vplyv prejavil na návštevnosti bohoslužieb.
Podľa minuloročného prieskumu Centra pre aplikovaný výskum v apoštoláte (CARA) univerzity Georgetown navštevuje nedeľné bohoslužby len osem percent Brazílčanov, čo je v celkovom rebríčku 36 skúmaných krajín tretí najnižší výsledok. Autori Boff a Rasera dávajú tento stav za vinu teológii oslobodenia, ktorá podľa nich „inštrumentalizovala vieru v prospech chudobných.“ Síce sa tu objavujú spojenia ako „okraje vďačnosti“ alebo „eschatologická výhrada“, no nadprirodzeno tvorí len okrajový podiel myšlienkovej štruktúry teológie oslobodenia.
Podľa Clodovisovho brata tým značne prispela k odchodu katolíkov k protestantizmu, ezoterike, neopaganizmu a dokonca i satanizmu. Hoci viera v Krista je naďalej prítomná, jej dôležitosť sme odsunuli do úzadia: „Nejde o to, aby Cirkev uznávala centrálnu pozíciu Krista len formálne a teoreticky, ale aby ju potvrdzovala existenciálne a operatívne ako tlčúce srdce celého svojho života a konania.“ Teoretické a náukové potvrdenie primátu Krista nestojí veľa, „ale existenciálne potvrdenie, že Kristus je stredobodom Cirkvi, stojí veľa: stojí to srdce a dušu, ak nie slzy a možno aj krv,“ povedal servíta.
V prezentovanej knihe spomína brat Clodovis Boff aj na obdobie spolupráce s viacerými teológmi oslobodenia počas dvoch predošlých pontifikátov: svätého Jána Pavla II. a Benedikta XVI. Opakovane žiada, aby teológia oslobodenia bola nanovo prepracovaná tak, že do svojho centra namiesto chudobných postaví Krista.
Pápež Benedikt XVI. ako „nepriateľ priateľov chudobných“?
Clodovisov brat Leonardo zdieľa úplne opačné názory na cirkevnú hierarchiu, čo neudivuje v kontexte historických súvislostí, keď mu kardinál Ratzinger v roku 1984 z pozície prefekta Kongregácie pre náuku viery v roku 1984 vyčítal, že jeho „vybočenia zničili vieru a kresťanský život.“ V inštrukcii „Libertatis nuntius. O niektorých aspektoch Teológie oslobodenia“ obvinil kardinál Ratzinger stúpencov Teológie oslobodenia z „radikálnej politizácie výrokov viery a teologických súdov“ a orientácie na marxistickú analýzu. Leonardo Boff si vo svojich reakciách nekládol servítku pred ústa. Pripustil, že kardinál Ratzinger ho ako „Doktorvater“ sprevádzal pri písaní dizertačnej práce na Mníchovskej univerzite, ale ako pápeža ho hodnotí vonkoncom negatívne.
V rozhovore pre „Süddeutsche Zeitung“ v roku 2010 kritizoval pápeža Benedikta XVI. uštipačne: „Muž ako on nie je stvorený na to, aby viedol, koordinoval a napĺňal životom komunitu viac ako miliardy ľudí. Nedokáže nechať človeka byť učiteľom a vnímať seba ako pastiera. Chýba mu takmer všetko, no najmä charizma.“ Ďalšími slovami však Leonardo Boff potvrdil, že predošlá fundovaná kritika kardinála Ratzingera bola oprávnená: „Keby čítal trochu Marxa a menej Augustína a Bonaventúru, lepšie by pochopil útlak chudobných a teológiu oslobodenia, pretože ona reaguje na krik utláčaných a krik zeme.“ Bývalý františkán označuje pápeža Benedikta XVI. ako „pápeža starého kresťanstva“ a „nepriateľa priateľov chudobných“.
Obranné reakcie teológov oslobodenia tiež kritizujú nedostatočné zohľadnenie duchovného a sociálneho kontextu svojho smeru, ktorý do značnej miery tvoria situácie extrémneho násilia, čím sa rozširuje cirkev mučeníkov v službe nenásilného odporu. Príkladmi sú: arcibiskup Oscar Arnulfo Romero (San Salvador), biskup Juan José Gerardi Conedera (Verapaz/Guatemala) jezuita Ignacio Ellacuría a iní. Súčasný pontifikát priniesol zmenu postoja, čo sa navonok prejavilo aj viacerými prípadmi rehabilitovania či zrušenia suspendácií stúpencov teológie oslobodenia (Miguel d’Escoto, Jon Sobrino).
Páter Clodovis Boff si spätne spomína na slová kardinála Salesa, keď mu v sedemdesiatych rokoch oznamoval odňatie povolenia učiť teológiu na katolíckej univerzite v Riu: „Clodovis, myslím, že sa mýliš. Nestačí dobro, aby bol človek kresťanom. Centrálne je vyznať vieru…“ A Clodovis dodáva: Mal pravdu. Naozaj sa Cirkev pre nás stala irelevantnou. A nielen ona, ale aj sám Kristus.“