Témou nepochybne áno. Fotografia, film, televízia a sociálne siete zásadne menia náš svet. Vo filme sledujeme akýsi rýchlokurz dejín audiovizuálnych médií v chronologickom poradí. Zároveň vidíme aj pokusy o ich speňaženie či využitie k zištným účelom. Autori Axel Danielson a Maximilien Van Aertryck používajú humor a provokáciu. Podstatou diela je strih a komentár, ktoré dodávajú archívnym záberom súvislosti. Lenže podobných diel už vzniklo veľa.
Zázračný aparát
Fenomén mediálnej manipulácie je sledovaný, rozoberaný a hodnotený desaťročia. Existujú celé štúdie, desiatky kníh a dokumentov o tom, že naša spoločnosť hlúpne a donekonečna sa zabáva. Zázračný aparát nie je ničím novátorský. Nie je prenikavo analytický, neprináša nové informácie ani unikátny pohľad.
Dokonca som mala pocit, že je v mnohom rovnaký ako fenomén, ktorý popisuje – hlavne v použití hudby a v práci s emóciami. Tie používa ako nosič informácie, hoci poukazuje na to, aké je to zradné. Akoby si autori neboli istí, či divák dokáže dlhšiu dobu používať mozog. Napriek tomu je film zdĺhavý. Možno preto, lebo celý jeho koncept je len kaleidoskopom, nejde do hĺbky a nepokúša sa o skutočnú analýzu. Ide o priemerné dielo, ktoré si možno v noci pred spaním pozriete v niektorej televízii a do rána naň zabudnete.
Onemanshow: The Movie
Hneď na druhý deň po Zázračnom aparáte som videla film, ktorý zhmotnil všetko, o čom sa ten predchádzajúci pokúšal hovoriť.
Asi je dôležité objasniť kto je Kazma Kazmitch, autor tohto audiovizuálneho ekvivalentu lotérie. Kazma-Kamil Bartošek je egomaniak – čo je pre prácu s médiami dobré psychologické nastavenie. Treba poznamenať, že na vysokých školách študoval mediálnu komunikáciu i financie. Mal svoj program na streamovacej televízii, pracoval v rádiu a je známy aj na sociálnych sieťach.
Zviditeľnil sa, keď použil psychicky chorého človeka, aby sa nabúral do televíznej relácie Prestreté. Potom zakopal svoje auto a vyvolal davovú hystériu okolo jeho hľadania, pretože nálezca si mohol nechať vozidlo i peniaze v jeho kufri. Možno sa nejako mimochodom dá v jeho eskapádach nájsť i nejaká kritika spoločenského systému, ale Kazma je v prvom rade cynický manipulátor a vôbec sa tým netají. Film sa nakrúcal niekoľko rokov a stál 72 miliónov korún. Vzhľadom na jeho vysokú návštevnosť sa táto investícia vyplatila a ešte vyplatí.
Asi by sa patrilo spomenúť filmovú kvalitu diela, aj keď to zase až také podstatné nie je. Zďaleka nie je tragická z hľadiska technických profesií. A režisér Andy Fehu má cit pre žáner akčného filmu. Inšpiroval sa dielami Gyua Ritchieho z 90. rokov minulého storočia. Réžia, kamera a strih sú na slušnej úrovni. Problém je s obsahom. Kazma je sebastredný hajzlík bez náznaku charakteru. Takto sa prezentuje a takto ho všetci poznáme.
Lenže na film to nestačí, pretože po chvíli nás tento panák prestáva zaujímať. Zásadný problém nastáva, keď má odhodiť masku a zahrať človeka s emóciami (teda s normálnymi skutočnými citmi, pokiaľ ich vôbec má). Ako diváci by sme sa dostali k jeho ľudskej motivácii. Tu ale vystupuje na povrch amatérizmus projektu pretože „The Movie“ vlastne nie je film. Je to hra určená na zarábanie peňazí pre Kamila Bartoška. Je to filmová verzia stieracieho losa, ktorý ste si kúpili zaplatením vstupného. Akceptujete ako divák túto hru ( vlastne podvod)? Necháte sa zmanipulovať a začnete hrať? Ste nahnevaný?
Na to, že sa nás mnoho rôznych subjektov pokúša obrať o peniaze, sme si už akosi zvykli. Zdá sa, že si zvykáme aj na to, že sa nám pri tom zlodeji smejú do očí.
Ale počkať, veď Kazma doviezol veľa plyšákov deťom na Ukrajinu. Takže je vlastne všetko v poriadku. Či nie?