Na začiatku novej etapy si obliekli mníšske rúchu a prijali mená, ktoré do momentu ich verejného vyhlásenia poznal len kadidát a opát. Aktuálny prírastok nie je osamelou lastovičkou, ale súčasťou celého kŕdľa, ktoré svedčí o netradičnom „lete“ tohto tradičného cisterciánskeho kláštora.
Je všeobecne známe, že Cisterciáni sú vlastne reformovaný Benediktíni, ktorí sa v 11. storočí rozhodli pre návrat k autentickému zachovávaniu regule zakladateľa západného mníšskeho života svätého Benedikta. Svätý Róbert z Molesme založil spolu s dvadsiatkou mníchov prvý kláštor v Cîteaux (latinsky Cistercium), ktorý rádu prepožičal meno. Okrem toho sa najmä vo Francúzku zaužíval názov Bernardíni, ktorý odkazuje na svätého opáta Bernarda z Clairvaux považovaného pre svoj prínos za duchovného otca rehole.
Čím priťahuje Heiligenkreuz?
Cisterciáni sú kontemlatívnym rádom, ktorý okrem „ora“ od piatej hodiny ráno kladie dôraz aj na „labora“ a vytvára si tak hospodársku sebestačnosť. Od svojho vzniku si rád budoval kláštory prevažne na odľahlých miestach, v údoliach či v lesoch, čo malo odrážať i uľahčiť zamýšľaný spôsob života mníchov. Toto pravidlo bolo porušené v prípadoch, ak sa preberali uprázdnené kláštory po iných rádoch.
Podľa pravidla o ústraní bol v roku 1133 zriadený aj kláštor Heiligenkreuz, ktorý sa nachádza vo Viedenskom lese len pätnásť kilometrov západne od rakúskej metropoly. Už samotný názov Heiligenkreuz naznačuje, že hlavným magnetom pre turistov je Kristov Kríž, ktorého relikvia je najväčšou severne od Álp.
Má formu dvojramenného kríža s dĺžkou takmer dvadsaťštyri centimetrov a od roku 1983 je uložená vo farskom Kostole sv. Kríža, ktorý bol postavený na tento účel v bezprostrednej blízkosti kláštorného komplexu.
Usque ad mortem
V súčasnosti má kláštor takmer sto mníchov, čo je najvyšší počet od tureckého obliehania v roku 1683. Ich hlavnou činnosťou je aktívna pastorácia v dvadsaťjeden farnostiach, no práca sa nájde aj pre bratov, ktorí nie sú kňazmi.
Mladý vek členov konventu je taký nevšedný, že návštevníci sa pri prehliadke kláštora občas rozpačito pýtajú, či nie sú mladí mnísi len zaplatení štatisti. V kláštore nechýbajú ani starší mnísi, čím rád napĺňa požiadavku svätého Benedikta: „starších si ctiť a mladších milovať.“ (RB 4,70-71).
Mnísi sú si vedomí, že aj starnutie patrí do spoločenstva. Pri spoločnej modlitbe a slávení eucharistie používajú Gregoriánsky chorál, pričom sú tieto bohoslužby prístupné aj verejnosti. Gregoriánske chorály vydali mnísi aj na CD nosičoch, ktoré spolu so zaujímavými knižnými titulmi i suvenírmi ponúkajú v kláštornom obchode.
Kláštor má tiež prioráty (filiálky), najmladší založili mnísi len v roku 2018 v Brandenburgu. Úzko prepojený s Heiligenkreuzom je tiež kláštor Stella Maris na Srí Lanke, ktorého viacerí mnísi sú „odchovancami“ miestneho kláštora a vysokej školy.
Filozoficko-teologická vysoká škola pápeža Benedikta XVI.
Základnou činnosťou čerstvých novicov bude okrem modlitby štúdium na miestnej vysokej škole, na ktorej v súčasnosti študuje najviac adeptov na prijatie sviatosti kňazstva v nemecky hovoriacich krajinách. Tvoria až takmer tri štvrtiny z celkového počtu tristo študentov.
Škola nesie od roku 2007 meno pápeža Benedikta XVI., ktorý jej udelil titul „Vysoká škola pápežského práva“ a zabezpečil tak štátne aj cirkevné uznanie ňou udelených akademických titulov. Vysoká škola v minulosti niekoľkokrát varovala pred „deštrukciu a eróziou viery“, ktorú podľa nej rozsieva takzvaná Nemecká synodálna cesta, pričom ju označila za „nekatolícke scestie“.
Identifikuje v nej jednoznačný útok cielený na sakramentálne chápanie kňazstva i samotné hierarchické ponímanie celej cirkvi, ktorý si cirkevnú synodalitu mylne alebo zámerne zamieňa s parlamentom.
Netradičný rozkvet tradičného rádu je možné vnímať vo vnútornej súvislosti s opakovaným návrhom pápeža Benedikta XVI., ktorý neprestal zdôrazňovať, že riešenie súčasnej krízy viery nespočíva vo vynájdení novej cirkvi, ale v prehĺbení sa v tej Kristovej.