Dá sa to: Bolo ich 16 detí, skončili v domove. Adam to zvládol a chce pomáhať iným

MZ_1_D Adam Berki. Foto: Matúš Zajac

Adam Berki o chvíľu opustí brány detského domova, no verí, že to nebude nadlho. Chcel by byť totiž pomocným vychovávateľom. Najlepšie v domove, kde vyrastal. Chce pomáhať deťom, ktoré majú podobný osud.

Adam sa do detského domova dostal ešte ako veľmi malý. Hneď na úvod malé veľké prekvapenie: má 16 súrodencov, no pozná iba šiestich z nich. Šestnásť je veľké číslo, ale netreba sa hneď pohoršovať. Aj keď tento príbeh bude v mnohom odlišný, už preto, že odlišní sú aj otcovia. A čaká nás aj hrozivá tragédia. Vlastne dve.

Do domova sa deti dostali kvôli matke, ktorá z nedbanlivosti usmrtila vlastnú dcéru Evičku. „Sestra mala šesť mesiacov a bola veľmi podvyživená, lebo mama nám nedávala jesť. Bývali sme v pivnici, až kým neprišli z úradu a neodobrali nás mame,“ spomína si na smutné chvíle, na ktoré sa len ťažko hľadajú slová.

Najprv boli v dojčenskom ústave a odtiaľ šli súrodenci spolu do detského domova v Kráľovej Lehote. Jeden jeho brat Jožko je mentálne znevýhodnený, a preto ho umiestnili do špeciálneho ústavu, kde sa o neho lepšie starajú.  

Adam si uvedomuje, že detský domov mu dal veľa. „Je možné, že ak by som sa do domova nedostal, tak by som tu už dnes nebol.“ Vychovávatelia – ako hovorí Adam – boli prísni, ale spravodliví. Snažili sa deťom dať najviac, ako len mohli. Snažili sa im dať dobrý príklad do budúcnosti a ukázať im správnu cestu.

Adam Berki a Žaneta Dychová. Foto: Matúš Zajac

Mamina láska mu v domove chýbala

I keď si uvedomoval, že v domove mu je lepšie, stále mu chýbala rodičovská láska. „Bol som v domove šťastný, ale šťastný by som bol aj doma, lebo rodinu vám nikto nenahradí, také to rodičovské pohladenie a lásku,“ hovorí Adam.

Adamova mama sa dostala do väzenia na pár rokov, keď ju prepustili, tak jej deti k nej mohli chodiť aspoň na prázdniny. Ani vtedy to tam nebolo ružové. „Mama bola alkoholička, a keď sme boli s ňou, veľa pila. No v domove sme o tom nevraveli, lebo sme chceli byť s mamou aspoň na čas.“

Mali svoju mamu radi napriek všetkému. „Mama nám dala život, tak jej treba dať šancu, aby sa zmenila. Sám neviem, aký budem ja rodič, môžem spraviť rovnaké alebo podobné chyby.“

Foto: Matúš Zajac

Adam pôsobí ako vyrovnaný človek, ktorý sa zmieril so svojím osudom. No, samozrejme, aj u neho sa nájdu momenty, keď rozmýšľa, prečo sa toto stalo. No vie, že to tak malo byť.

Druhý pokus s mamou nevyšiel

Aby toho nebolo dosť, v pätnástich sa dozvedel, že sa mu obesil otec, no toho nikdy nepoznal. Odvtedy aj spolu so svojimi súrodencami poberali sirotské za otca. Detský domov sa rozhodol, že deťom pomôže a začali im tieto peniaze sporiť, aby mali kam ísť, keď vyjdú z domova. Kúpili im dom, kde dali priestor aj ich mame, aby sa vedela postarať o svoje deti. „No nedopadlo to dobre. Mama stále pila, nedávala nám jesť. Keď mala vypité, nemala problém nás udrieť. Bolo to veľmi ťažké.“ To bola ďalšia skúška, v ktorej musel Adam obstáť.

Nebolo to dobré riešenie. Malo to vplyv aj na Adamove sestry. Jedna sestra sa začala stretávať s mužmi a už teraz má šesť detí. Ďalšia sestra začala chodiť poza školu a to bol aj dôvod, prečo sa deti po pol roku vrátili späť do detského domova. Adamovej sestre to pomohlo. Minulý rok odišla z detského domova a žije usporiadaný život s priateľom, s ktorým čakajú bábätko.

Foto: Matúš Zajac

Chce pomáhať aj po odchode z detského domova

Už teraz spolupracuje s organizáciou Úsmev ako dar a keď sme sa spolu stretli, tak bol akurát vedúcim na pobyte pre mladých dospelých. K úsmevákom sa dostal aj vďaka Majke Soboličovej. „Je to človek s veľkým srdcom, ktorý sa snaží vždy každému pomôcť, ale nielen hmotne, vie človeku pomôcť aj psychicky, keďže sama vyrastala v detskom domove.“

Adam ešte žije v detskom domove, keďže je študent strednej školy, no už teraz vie, že by chcel byť pomocným vychovávateľom a ďalej pomáhať deťom z centier pre deti a rodinu. „Viem, čo som ja zažil v detskom domove, a viem, ako sa cítia tieto deti. Chcem im ukázať to, že sa to dá.“

Vychovávateľom chce byť aj pre dobrý príklad riaditeľa Zdenka Michalidesa, ktorý je pre Adama vzorom, a raz by chcel byť taký ako on. Adamovi chýbal mužský vzor a našiel ho práve v Zdenkovi Michalidesovi.

Ako vychovávateľ by deťom dokázal pomôcť, pretože vidí, že veľa domovákov sa bojí ukázať, čo je v nich. Chce im pomôcť, aby sa nebáli a snažili sa robiť to, čo ich baví. A hlavne pripraviť ich na život, ktorý príde, keď odídu.

Foto: Matúš Zajac

Každý týždeň prinášame príbeh s mottom Dá sa to. Ide o príbehy silných ľudí, ktorí vyšli z detského domova a dnes pomáhajú iným.


Ďalšie články