Tetovanie najúspešnejšieho slovenského golfistu: Nie je to symbol neonacistov, ale našej lásky, hovorí jeho manželka

Rory Sabbatini Slovenský golfista Rory Sabbatini. Foto: Gerald Herbert -TASR/AP

Viacerých Slovákov na sociálnych sieťach zaujal pôvod a tetovanie golfistu Roryho Sabbatiniho. Existoval predpoklad, že inklinuje ku krajne pravicovému zoskupeniu, ktoré podporovalo apartheid. Sabbatiniho manželka takýto súvis vylučuje.

Meno Rory Sabbatini znelo v nedeľu celým Slovenskom. Úspešný golfista vybojoval na letných OH Slovensku striebornú medailu.

Sabbatini v 4. kole turnaja vytvoril olympijský rekord ihriska so skóre 10 pod par. Pre Slovensko vybojoval premiérový cenný kov v športe, ktorý sa pred piatimi rokmi v Riu de Janeiro vrátil do olympijského programu po 112 rokoch. Ako sa stal muž s exoticky znejúcim priezviskom reprezentantom Slovenska?

Láska či rasizmus?

Sabbatini sa narodil a vyrástol v Juhoafrickej republike. Pred dvoma rokmi získal slovenského občianstvo. Jeho manželkou je Martina Štofaníková, ktorá v minulosti tvorila pár s predsedom parlamentu Borisom Kollárom a má s ním syna Šimona Heliodora. 

S nápadom hrať za Slovensko ho vraj spontánne oslovil Rastislav Antala, prezident Slovenskej golfovej asociácie a vzdialený bratranec Roryho manželky.

Potešenie zo striebornej medaily niektorým Slovákom prekazilo Roryho tetovanie. Malý obrazec na ľavom bicepse pripomína symbol triskele, ktorý pochádza ešte z predkresťanskej Európy a počas druhej svetovej vojny ho používali nacisti. V 70. rokoch si ho zas privlastnila juhoafrická pravicová organizácia Afrikánske hnutie odporu, ktorá podporovala apartheid a bojovala proti černochom.

Vzhľadom na golfistov pôvod vzbudil symbol vášne. Na sociálnych sieťach sa začali hromaždiť otázky o tom, či má Sabbatini na ruke skutočne neonacistický symbol a ako je možné, že mu olympijský výbor umožnil súťažiť. Nezrovnalosti v pondelok vysvetlila jeho manželka. Podľa Sabbationiovej ide o spoločný prejav ich lásky a rovnaké tetovanie má aj ona.

Status Roryho manželky. Foto: Martina Sabbatini FB

Bezpečnostná situácia v JAR sa zhoršuje

Apartheid, teda štátna politika, ktorá rozlišuje medzi belošským obyvateľstvom a ľudmi inej farby pleti, padla v JAR po roku 1990. Po ukončení apartheidu však bezpečnostná situácia v tomto africkom štáte nie je ružová a ako nedávno informoval Štandard, začína sa zhoršovať.

Rozpútalo ich hlavne zatknutie a uväznenie bývalého prezidenta Jacoba Zumu. Ten je podozrivý z korupcie, na súdne pojednávanie sa však nedostavil. Medzi Zumových verných sa radí hlavne kmeň Zuluov, ku ktorému patrí.

Podľa niektorých miestnych obyvateľov Zuluovia a rôzne extrémistické černošské skupiny vyzývajú aj na násilie proti menšinám – hlavne proti pôvodnému belošskému obyvateľstvu (Afrikáncom), ale aj Indom či moslimom. „Pre všetkých Juhoafričanov je znepokojujúce, že niektoré z týchto násilných činov sú založené na etnickej mobilizácii,“ priznal zároveň prezident krajiny Cyril Ramaphosa.


Ďalšie články