Na svätého Mikuláša si pripomíname štedrosť ranokresťanského biskupa

Na sviatok svätého Mikuláša sa tešia najmä deti, avšak ani mnoho dospelých nepohrdne darom ovocia, orieškov alebo niečoho sladkého. Tradícia dávania darčekov má hlboké korene. Kde sa vzali zvyky, ktoré dodnes pretrvávajú aj na Slovensku? Odpoveď nájdeme v starovekej Rímskej ríši.

Svätý Mikuláš, známy aj ako Mikuláš z Myry, sa narodil v roku 270 po Kr. v meste Patara v južnej Anatólii. Pochádzal z bohatej gréckej rodiny a podľa legendy študoval v egyptskej Alexandrii. Cestou z tohto mesta do Myry (dnes Demre v Turecku) zachránil muža, ktorý padol cez palubu. Aj z toho dôvodu je sv. Mikuláš patrónom námorníkov, okrem mnohých iných.

Mikuláš sa neskôr stal biskupom v Myre a bol jednou z obetí perzekúcie kresťanov v Rímskej ríši za cisára Diokleciána. Hovorí sa, že ho väznili, aj mučili. Oslobodili ho až na rozkaz ďalšieho cisára Konštantína Veľkého.

V roku 325 sa údajne zúčastnil na Nicejskom koncile ako tvrdý oponent arianizmu. Či tam skutočne bol, sa presne nevie. Rôznia sa aj informácie o jeho smrti. Predpokladá sa, že zomrel 6. decembra v roku 345 alebo 352 v Myre. O necelé dve storočia neskôr sa už objavuje jeho kult a zasväcujú sa mu kostoly.

O daroch a zázrakoch

Najznámejší počin sv. Mikuláša je spojený s legendou o záchrane trojice dievčat. Boli to dcéry pobožného a bohatého muža, ktorý prišiel o väčšinu majetku. Svojim dcéram nemohol zabezpečiť veno na vydaj a hrozilo, že sa z dievčat stanú prostitútky.

Mikuláš sa rozhodol rodine pomôcť a jednu noc tajne vhodil cez okno ich domu mešec plný zlatých mincí. Keď to ráno ich otec našiel, potešil sa a svoju prvú dcéru hneď vydal. Po tejto svadbe sa situácia zopakovala a Mikuláš prehodil oknom druhý mešec pre strednú dcéru.

Tretí raz sa otec dcér rozhodol, že si na tajomného dobrodeja počká. Bdel pri okne minimálne dve noci a Mikuláša prichytil pri vhadzovaní tretieho mešca. Otec padol na kolená a z celej duše mu ďakoval, Mikuláš mu však prikázal, aby o jeho daroch nikomu nepovedal.

Tak hovorí dielo Michaela Archimandrita z 9. storočia. Je to zrejme najstaršie a najcelistvejšie zachované dielo o živote sv. Mikuláša. Prirodzene sa objavujú varianty legendy – niekde sa napríklad dočítate, že Mikuláš spomínaný mešec neprehodil oknom, ale vhodil do komína, pričom následne pristál v sušiacej sa ponožke.

Iný príbeh hovorí o tom, ako Mikuláš zachránil trojicu mužov pred popravou. Tí boli nevinní a obvinil ich podplatený sudca. Svätec tesne pred vykonaním popravy zakročil a muži ostali žiť. Neskoršie príbehy niekedy prelínajú príbehy s dcérami a mužmi dohromady, prípadne sa pridáva príbeh o záchrane trojice generálov.

Zvyky a tradície

Kult sv. Mikuláša sa rýchlo rozšíril po ranostredovekom svete. Jeho vplyv bol významný v Taliansku, kam v 11. storočí preniesli jeho ostatky do mesta Bari, či v západnej Európe. Jeho ostatky distribuovali ako sväté relikvie a dostali sa vraj až do Írska. Gréci ho hlavne uctievali ako patróna námorníkov a Grécka ako takého, či dokonca ako Pána mora, pokresťančenej verzie Poseidóna.

Na Slovensku sa sviatok svätého Mikuláša spája s obdarúvaním detí, čo je v spojitosti s s jeho najznámejším príbehom, ale aj s uzatváraním obchodov a bohatstvom. Niekde ho považovali za patróna šťastného manželstva, inde verili, že nosí deti a pomáha rodičkám v úzkych.

U nás sú zaužívané takzvané Mikulášske obchôdzky, ktoré boli hlavne mestským zvykom. Podľa etnologičky Kataríny Nádaskej ich najskôr rozvíjala najmä šľachta. Na dedinách sa rozmohli až v 19. storočí, pričom po boku Mikuláša sa začali objavovať jeho pomocníci – anjel a čert.

Význam sv. Mikuláša dávno presiahol hranice Európy – z holandského kultu tohto svätca (známeho ako Sinterklaas) sa na americkom kontinente vytvoril Santa Claus. Ten však stratil tradičný Mikulášov biskupský vzhľad a prvý raz ho dokonca vyobrazili ako írskeho námorníka.