Migaľove šance na stranu. Ako ich hodnotí sociológ

Keď tento rok preberal ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) v prítomnosti svojho politického spojenca, štátneho tajomníka Radomíra Šalitroša, hovoril o pláne založiť stranu a politicky sa angažovať.

„Je to na stole, je to v hre. V prípade, že budeme ohlasovať nový politický projekt, tak budete o tom veľmi skoro informovaní, ale áno, môžem potvrdiť, chceme sa ďalej politicky angažovať,“ vyhlásil vtedy minister Samuel Migaľ. Dodal, že názov strany ešte nemajú úplne vymyslený, ale „niečo rozumné to bude“.

Cez víkend tému novej strany oživil aj Šalitroš v relácii TA3 V politike. „Ak by sme doručili výsledky, na ktorých pracujeme, a občania nám dávali podporu, ktorú evidujeme v týchto dňoch aj dlhodobo, tak by sme o tom uvažovali,“ tvrdil štátny tajomník Šalitroš.

Minister aktuálne povedal, že každý deň na ministerstve pracujú, aby sa na Slovensku vyčerpali eurofondy v maximálnej možnej miere a peniaze sa dostali do každého kúta Slovenska. Zopakoval, že jednou z možností je aj nová strana.

„V regiónoch sa čoraz častejšie stretávame s požiadavkou na zmenu. Na politický subjekt, ktorý nebude riešiť kontroverzné kultúrno-etické otázky, ale reálne problémy ľudí. Na politický subjekt, ktorý bude rozumný a pragmatický, ale s ľudskou tvárou,“ vyjadril sa pre Štandard minister Migaľ. Poznamenal, že túto požiadavku na zmenu s kolegom pozorne počúvajú a podľa toho sa aj zachovajú a budú ďalej postupovať.

Zdôraznil, že je extrémne dôležité podporovať strednú ekonomickú vrstvu, zamerať sa na jej požiadavky a potreby. „A podľa toho budeme tvoriť aj našu politiku. Nie podľa toho, či je niekto naľavo alebo napravo, ale podľa zdravého rozumu,“ dodal.

Z minulosti poznáme príklady, keď nespokojní a vylúčení členovia založili novú stranu, aby odčerpali hlasy pôvodnému materskému subjektu. Stalo sa tak v roku 2006. Strana ANO Pavla Ruska sa najskôr zbavila viacerých vrcholových funkcionárov. Následne ministri Jirko Malchárek a František Tóth založili stranu Nádej. Prípadná Migaľova strana „s ľudskou tvárou“ by zase mohla sčasti oslabiť Hlas.

Vzopreli sa pri Šimečkovi

Do parlamentu sa Migaľ so Šalitrošom dostali na kandidátke strany Hlas. Výraznejšie dali o sebe vedieť pred rokom. Obaja nehlasovali za odvolanie lídra PS Michala Šimečku z postu podpredsedu parlamentu. Migaľ hovoril, že ide o tému, ktorá zbytočne polarizuje, a sú dôležitejšie témy, ktoré treba riešiť.

Vlani sa dostal do konfliktu so šéfom SNS Andrejom Dankom pri vládnych novelách o športe a Fonde na podporu športu. Líder národniarov vytkol Migaľovi, že má etický problém pri podpore neregistrovaných športov, lebo jeho dcéra sa venuje hobby horsingu. Migaľ argumentoval, že časť peňazí by nemala ísť iba developerom športových areálov, ale aj športovcom.

Po zimnej kríze do vlády

Tento rok v januári a vo februári sa naplno prejavila koaličná kríza s migaľovcami a rebelantami okolo Rudolfa Huliaka, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke za SNS.

Nasledovalo vylúčenie Migaľa a Šalitroša z Hlasu. Predseda strany Matúš Šutaj Eštok vyhlásil, že Hlas sa zbavil „dvoch vydieračov“ a že žiadali rôzne funkcie. Napokon premiér Robert Fico prišiel s riešením, že vyhodených poslancov z Hlasu ako nezávislých nominoval do vlády. Namiesto nich prišli do parlamentu lojálni poslanci Hlasu.

Kritický ako opozícia

Keby nebol Migaľ členom vlády, pohyboval by sa pravdepodobne v priestore medzi vládnou koalíciou a opozíciou. Vo vláde je „trpený“. Ak by sa vrátil späť do parlamentu aj so Šalitrošom, vládne strany by s ich hlasmi zrejme nemohli bezvýhradne rátať. Zároveň nie je obľúbenec ani v radoch opozície, pretože vládne s Ficom.

Migaľ je takmer každý deň aktívny na sociálnych sieťach. Pravidelne pridáva príspevky. Okrem politiky sa delí s ľuďmi aj o veci zo svojho súkromia. Trebárs z kuchyne, ako pečie „chlebík“.

Pokiaľ ide o jeho prácu, snaží sa prezentovať pokroky ministerstva. „Ideme ako namazaný stroj,“ oznamoval svojim sledovateľom. Pred pár dňami informoval, že za menej ako pol roka rezort zdvojnásobil čerpanie európskych peňazí. Ako uviedol, z Programu Slovensko je dnes čerpanie na úrovni 10,1 percenta, čo je viac než 1,27 miliardy eur. Podľa neho bývalé vedenie s Richardom Rašim (Hlas) zvládlo vyčerpať len päť percent. Osobitne hovorí o tom, ako europeniaze pomáhajú regiónom, mestám a obciam.

Kritický je k prezidentovi Petrovi Pellegrinimu, podotýka však, že ho to mrzí, lebo mu pôvodne veril. „Namiesto štátnika, ktorý nás má spájať a viesť, sledujeme prezidenta, ktorý si v čase, keď Slovensko potrebuje stabilitu a odhodlanie, užíva najpohodlnejšiu a najluxusnejšiu ,cestovnú kanceláriu‘ – a tou je prezidentský úrad,“ vyhlásil Migaľ v čase Pellegriniho cesty v Japonsku. Vyčíta mu financovanie prezidentskej kampane a mlčanie tam, kde by mal ako štátnik hovoriť. Kritizoval aj to, že „riadi“ poslancov Hlasu alebo ministra zdravotníctva Kamila Šaška „z pozície straníckej moci“.

Ich politické vzťahy nesú znaky vzájomného napätia. Nezvyčajne kritický voči Migaľovi bol prezident pri jeho vymenovaní za ministra, keď mu Pellegrini verejne vytkol spôsob, akým sa stal nominantom do vlády. "Ľudia si zaslúžia, aby posty ministrov prednostne obsadzovali osobnosti na základe mandátu od ľudí, vzdelania, skúseností v danom rezorte či zásluh pri budovaní nášho štátu. Pre demokraciu by bolo veľmi nebezpečné, ak by namiesto takýchto hodnôt stačila v budúcnosti na obsadenie funkcie ministra len vzbura niekoľkých poslancov a dostatočný nátlak na zvyšok vládnej koalície. A bolo by veľmi nebezpečné, ak by tento prípad mal inšpirovať aj ďalších, ktorí jediný nástroj na presadzovanie svojich hodnôt vidia v ministerskom kresle," zdôraznil prezident. 

Pri konsolidácii Migaľ ako minister prízvukuje, že štát má šetriť na sebe, a nie na regiónoch, a že nemá nastať znižovanie kvality života ľudí. Na rozdiel od Smeru je kritický k Rusku a jasne stojí na strane Ukrajiny.

Šanca pre známeho lídra

Sociológ Václav Hřích hovorí o šanci na úspech prípadnej Migaľovej strany opatrne. „Ten priestor je relatívne prehustený a je jedno, či ide o stranu pravicovú alebo ľavicovú,“ povedal sociológ Štandardu. Ako príklad spomenul, že ľudia si vyberajú medzi PS, SaS a Demokratmi, ale aj medzi Hlasom a Smerom alebo medzi SNS a Republikou či medzi KDH a Hnutím Slovensko.

„Nevidel by som teda, že by sa priamo ukazoval voľný priestor,“ poznamenal Hřích. Podľa neho sú sympatie voličov založené na emóciách a rýchlom rozhodnutí. Dodal, že o oslovenie ľudí sa pred voľbami pokúsi relatívne veľa strán.

Ktorý subjekt bude mať teda šancu? Na Slovensku to podľa sociológa závisí od popularity lídra a hlavne od jeho známosti. „Ľudia musia poznať lídra, musí byť dôveryhodný, prítomný dostatočne často v médiách a na sociálnych sieťach mať zásah,“ zhodnotil.

Migaľ má na Facebooku 32-tisíc sledovateľov. Jeho dôveryhodnosť medzi členmi vlády je v prieskumoch na spodných priečkach.

Hřích upozornil, že od jesene sa menia pravidlá na sieti Meta, teda pre Facebook a Instagram. „Už nebude môcť byť sponzorovaná politická reklama. Vybudovať si poznateľnosť za peniaze nebude možné. Samozrejme, marketéri si nejaký spôsob nájdu,“ mieni sociológ.

Migaľ môže ťažiť z toho, že je ministrom, nie radovým poslancom. Odborník na verejnú mienku však podotkol, že ministra až tak často nie je vidieť v médiách ako iných ministrov. „Otázne je aj to, či ľudia Migaľovmu rezortu rozumejú. Poznajú ministerstvá zdravotníctva, práce alebo školstva. Jeho rezort je relatívne nový, ktorý založili v roku 2020 pre Veroniku Remišovú, a aj názov ministerstva je viac odborný. Často je ministerstvo nazývané MIRRI. Ľudia vôbec netušia, čo to je,“ ozrejmil Hřích.

Ani v jednom zákope

Migaľ pri nástupe na ministerstvo hovoril, že s kolegom Šalitrošom nechcú byť ani v jednom, ani v druhom zákope. Pravdepodobne tým narážal na názorový tábor koalície a opozície a videl sa niekde v strede. Sociológ sa však pýta, či vôbec na Slovensku existuje stred.

„Myslím si, že tie strany sú vo všeobecnosti rovnaké. Napríklad sociálne témy sú prioritou takmer každej strany,“ priblížil. Spomenul jednu z hlavných tém niekdajšieho OĽaNO Igora Matoviča, ktorou bola podpora rodín. „Bude to teda o emócii, nie o tom, v akej pozícii sa niekto vidí,“ uviedol.

Migaľ bol zaujímavý v parlamente, keď bol so Šalitrošom jazýčkom na váhach. Je otázne, čo by mu prinieslo viac podpory - či pôsobenie v parlamente, alebo vo vláde. „Z pozície ministra sa dajú robiť tlačovky aj každý deň, ale treba mať vhodné témy, ktoré zaujmú ľudí a rozumejú im. Druhá vec je odborná práca,“ priblížil sociológ.

Ako minister sa prezentuje projektmi pre regióny. Podľa odborníka o nich však ľudia nevedia. „Maximálne je tam tabuľa, z akého operačného programu bol daný projekt financovaný. Pripisujú to EÚ, nie našim orgánom,“ mieni Hřích.

Podľa neho Slováci fungujú pri volebnom rozhodovaní na základe toho, že sa môžu na niečo tešiť, že majú nádej. „Preto fungovali dvojnásobné platy, že Slovensko bude ako Švajčiarsko alebo že ľudia dostanú trinásty dôchodok. Len čo ten benefit dostanú, tak si to na zvyknú ako na bežnú súčasť života. Napríklad na vlaky zadarmo,“ uzavrel sociológ.