Výstava, ktorú treba vidieť

Matúš Zajac sa rozhodol upozorniť na výstavu, ktorú treba vidieť. Ponúkame malú ochutnávku a krátky text ako pozvánku. Výstava potrvá do konca septembra v Galérii Svätoplukova 29 v Bratislave.

Nigéria. Najľudnatejší štát Afriky, zhruba 170 miliónov obyvateľov, 250 etnických skupín. Krajina rozdelená na islamský sever a kresťanský juh. Štát extrémnej chudoby a na druhej strane stinky rich people, smradľaví boháči. Takmer všetko tu súvisí s čiernym zlatom. Ropu objavili v delte rieky Niger v roku 1973. Nigéria je jej dvanástym najväčším producentom, ôsmym najväčším exportérom a v množstve potvrdených zásob je na desiatom mieste na svete. Ropný priemysel hrá kľúčovú rolu v miestnej ekonomike, tvorí až štyridsať percent hrubého domáceho produktu. Chlapi, ženy chcú robiť v oil and gas priemysle.

Autorova filmová esej zachytáva v rozpätí siedmich rokov robotníkov na ropných plošinách. Dvanásť hodín denne, sedem dní v týždni. 

Ešte krátka poznámka k autorovi.

Laco Maďar svoj objektív zameral na pracovníkov, ktorí prichádzajú na ropnú plošinu vydať zo seba maximum počas 28 dní. Domáci, zahraniční, Afričania, Európania, Američania, Austrálčania. Autor je jedným z nich, vďaka čomu sa mu podarilo zachytiť situácie, ktoré pre bežného reportéra ostanú za zavretými dverami. Zachytáva ich pri práci, modlení, športe, oddychu, pri komunikácii s blízkymi. Sociálna sonda do osobného a pracovného priestoru pracovníkov v špecifickom priestore a podmienkach uprostred oceánu, 100 kilometrov od pobrežia z vás vyžmýka maximum. Siahnete si na dno mentálnych a fyzických síl.

Úprimný záujem o človeka a 28mm sklo. Nič viac, nič menej.