Biden neľutuje stiahnutie vojakov z Afganistanu. Do Európy môžu zamieriť milióny migrantov

Americký prezident Joe Biden neľutuje stiahnutie vojakov z Afganistanu. Afganci musia podľa neho bojovať sami za seba. Biden sa tak vyjadril k správam o postupe Talibanu v tejto stredoázijskej krajine. Islamistické hnutie práve dnes obsadilo deviate provinčné mesto Faizábád.

S odvolaním sa na vyjadrenie člena tamojšej provinčnej rady o tom informovala agentúra AFP. „Včera neskoro večer sa bezpečnostné sily, ktoré s Talibanom bojovali niekoľko dní, dostali pod intenzívny tlak. Taliban teraz mesto dobyl. Obe strany pritom utrpeli veľké straty,“ uviedol predstaviteľ provinčnej rady Zabihulláh Atik.

Taliban obsadil ešte v priebehu utorka mesto Faráh, správne centrum rovnomennej provincie na západe krajiny, aj mesto Pol-e Chumrí, metropolu afganskej provincie Baghlán. Od piatka už ovládol deväť z celkových 34 provinčných metropol v štáte.

Odnesie si to Európa

„Afganskí vodcovia sa musia spojiť,“ vyjadril sa k situácii Biden a pripomenul, že Američania vytrénovali a vyzbrojili za posledných dvadsať rokov veľké množstvo vládnych vojakov. „Teraz musia bojovať za seba, bojovať za svoj národ,“ dodal prezident.

Kým Američania dávajú od Afganistanu ruky preč, odskákať si to môže Európa. Tú potenciálne čaká nápor miliónov migrantov.

Pre nemecký rozhlas WDR sa v tom zmysle vyjadrila humanitárna pracovníčka Sybille Schnehageová, ktorá pomáha v Afganistane od 80. rokov minulého storočia. Podľa nej je vzhľadom na nedávne vojenské úspechy Talibanu možné, že nastane masový presun obyvateľstva.

„Dá sa predpokladať, že sa v blízkej budúcnosti vyberú do Európy až tri milióny Afgancov,“ hovorí Schnehageová. Humanitárna pracovníčka sa podľa svojich slov často spytuje tamojších obyvateľov, prečo neutekajú do blízkych, moslimských krajín.

Nemecko je lepšie

„Často sa pýtam ľudí: Prečo nejdete do Saudskej Arábie? To sú moslimovia, je to vaša kultúra. Nie, Nemecko je lepšie, znie vždy odpoveď,“ dodáva pracovníčka, podľa ktorej treba investovať zdroje do afganského vidieku.

Od roku 2002 pritom natieklo do Afganistanu zo zahraničia množstvo peňazí. Väčšina však išla tamojšej vláde a skončila v rukách elít – namiesto toho, aby sa pomocou nich rozvíjala krajina. Ak aj nejaké investície prišli, prirodzene smerovali do veľkých miest.

Podľa Schnehageovej musíme podporiť hlavne dedinské končiny v krajine. Bez vidiny možnej budúcnosti sú to práve tieto oblasti, odkiaľ sa bude hýbať potenciálna migračná vlna. Zatiaľ to má hlavne vnútroštátny dopad, napríklad na bezpečnosť tamojších žien.

„V dedinských končinách Afganistanu je mnoho mladých mužov bez práce a nemôžu si dovoliť kúpiť ženu. To stojí aspoň päťtisíc eur. Vo výsledku preto dievčatá často unášajú – vrátane počas cesty do školy,“ vysvetľuje Schnehageová.

Cítia to aj vo Švédsku

Pred možnou migračnou vlnou varuje aj Mikael Ribbenvik, vedúci Švédskeho migračného výboru. Ten uviedol, že očakáva zvýšenie počtu afganských migrantov smerujúcich do Európy.

„Keď rastie tlak v nejakej krajine a uteká z nej viac ľudí, podobne sa bude chcieť dostať viac ľudí do Európy, a teda aj do Švédska,“ povedal Ribbenvik.

Podľa vedúceho švédskej inštitúcie sa však zrejme nezopakuje migračná kríza, akú Európa zažila v roku 2015. Vtedy mali mnohé európske štáty otvorené hranice, čo počas terajšej pretrvávajúcej pandémie veľmi neplatí.