Kvóta na lov vlkov sa rýchlo napĺňa. Strieľajú ich vraj v nesprávnych lokalitách
Zo záznamov o ulovení (úhyne) vlka dravého v informačnom systéme poľovníctva vyplýva, že v aktuálnej poľovnej sezóne zastrelili 26 vlkov a dve zvieratá v okrese Liptovský Mikuláš uhynuli. Posledný kus ulovili v nedeľu 5. októbra v Humennom v okrese Prešov.
Ďalej poľovníci strieľali v okresoch Kežmarok, Banská Bystrica, Svidník, Liptovský Mikuláš, Žilina, Levoča, Stará Ľubovňa, Martin, Detva, Snina, Ružomberok, Poprad, Zvolen, Gelnica, Poltár a Stropkov.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV SR) povolilo v poľovníckej sezóne 2025/2026 odlov 74 jedincov vlka dravého. Sezóna trvá od 1. septembra 2025 do 15. januára 2026. Lov môžu ukončiť skôr, ak sa naplní vopred stanovená kvóta.
Odstrel nie je povolený v územiach s piatym stupňom ochrany, v územiach európskeho významu, v ktorých je vlk dravý predmetom ochrany, v prihraničných územiach s Poľskom, Českom a Maďarskom, v panónskom biogeografickom regióne a v územiach v okolí ekoduktov.
Pre Banskobystrický kraj povolil odstrel 21 jedincov, v Žilinskom 25. Prešovský kraj má horný limit 17 vlkov, Košický kraj sedem a Trenčiansky kraj štyri.
Povolený lov predstavuje štvrtinu z ročného prírastku vlkov, aby nedošlo k ohrozeniu populácie vlka dravého na Slovensku.
Za dva týždne 23 jedincov
Vlk dravý bol na Slovensku od júna 2021 do decembra 2024 celoplošne chránený. Začiatkom roku nastala dvojtýždňová výnimka. Šelmu mohli do 15. januára loviť vo vyhradených oblastiach – mimo národných parkov. Rezort životného prostredia chcel týmto krokom ochrániť salaše, avšak ekológovia s tým nesúhlasili.
Januárová výnimka na odlov bola 74 kusov, poľovníci zneškodnili 23. Konkrétne v okresoch Žilina, Dolný Kubín, Brezno, Liptovský Mikuláš, Poprad, Kežmarok, Gelnica, Rožňava, Sabinov či Bardejov.
Ochranári označili odlov za bezdôvodný a náhodný. Navyše pripomenuli, že vedecké dáta dlhodobo potvrdzujú neúčinnosť takéhoto riešenia. Ani v minulosti, keď za obeť poľovníkom padlo vyše 130 jedincov, sa škody neznížili – práve naopak.
Odstrel nezohľadnil reálne škody
Ako dôkaz týchto tvrdení zverejnila organizácia WWF Slovensko mapu okresov, kde vlani štát preplatil škody spôsobené vlkom dravým na hospodárskych zvieratách. Škody sa v jednotlivých okresoch pohybovali od dvesto eur do 115-tisíc eur a spolu dosiahli približne 600-tisíc eur.
Ochranári tvrdia, že poľovníci strieľali aj v okresoch, kde chovatelia žiadne významné škody nehlásili.
Podľa spomínanej mapky spôsobili vlky najväčšie škody na hospodárskych zvieratách v okresoch Banská Bystrica, Detva či Ružomberok. Tam však neodlovili ani jeden kus.
„Tento postup jasne potvrdzuje, že cieľom nebolo znižovanie konfliktov, ale uspokojenie trofejných ambícií poľovníkov. Lov vlka neprinesie zníženie škôd, ale viac chaosu a ďalšieho oslabovania ochrany prírody,“ skonštatovala Katarína Butkovská z WWF Slovensko.
Lov problémy nevyrieši, naopak
Ochranárske organizácie tiež poukázali na fakt, že 60 percent usmrtených jedincov zlikvidovali v januári v blízkosti území, v ktorých je vlk chránený. Ide o takzvané územia európskeho významu.
Podľa nich takýto odlov môže viesť nielen k ohrozeniu populácie tejto šelmy v našich horách, ale zároveň odporuje aj právnym záväzkom Slovenska voči Európskej únii.
„Ak by štátu skutočne išlo o zníženie škôd a o pomoc farmárom, jeho úsilie by sa nesústredilo na lov, ale na podporu praktických preventívnych opatrení, ako sú elektrické ohradníky či strážne psy,“ oponuje Milan Olekšák z iniciatívy My sme les.
Štátny tajomník envirorezortu Filip Kuffu poprel bezbrehý odstrel a zdôraznil, že na Slovensku platia prísne podmienky, za akých sa môže zviera uloviť.
„Je tam napríklad aj nóvum, kde sme zaviedli, že v okolí biokoridorov je stanovený perimeter, kde sa vlk nesmie loviť. To v minulosti nikdy nebolo,“ vysvetlil v januári na sociálnej sieti Kuffa.
Podľa politika je kvótovaný odstrel vlka na Slovensku dôležitý pre ochranu poľnohospodárskej produkcie. „Chovatelia oviec túto zmenu vítajú, čo je veľmi potešujúce,“ uzavrel Kuffa.