Biskup z Bieloruska: Snažíme sa ľuďom pomáhať, ako vieme. Pápež sa obáva o túto krajinu

Prayer march from „solidarity chains” after Belarussian presidential election 2020 Počas nepokojov po prezidentských voľbách sa v Minsku veriaci modlili za pokoj v krajine. Foto: Wiktor Wieden / ACN

Medzinárodné spoločenstvo je už dlho znepokojené situáciou v Bielorusku, poznačenou násilným potlačením protestov či rôznymi sankciami. Tento stav ešte zhoršuje skutočnosť, že Bielorusko tvrdo zasiahla pandémia. V napätej situácii musí znášať represívne opatrenia aj tamojšia katolícka menšina. Svetová verejnosť sa na jeseň 2020 dozvedela o prípade minského arcibiskupa Tadeusza Kondrusiewicza, ktorý sa niekoľko mesiacov nesmel vrátiť do Bieloruska po jeho kritike politického vedenia krajiny.

O podpore ľudí zo strany Cirkvi napriek týmto okolnostiam a o možnej príležitosti na ekumenické zblíženie sme sa rozprávali s predsedom Konferencie katolíckych biskupov Bieloruska Mons. Alehom Butkiewiczom. Tento 49-ročný biskup od roku 2014 vedie diecézu Vitebsk na severe Bieloruska.

Predseda Konferencie katolíckych biskupov Aleh Butkiewicz. Foto: Magda Kaczmarek / ACN

Bielorusko prežíva ťažkú krízu. Ako reaguje Cirkev na všetko, čo sa deje v krajine?

Cirkev musí reagovať na procesy, ktoré sú v spoločnosti, a nemôže zostať nevšímavá – napokon, sú do nich zapojení tí istí ľudia, ktorí zväčša patria aj do Cirkvi. Cirkev sa preto snaží zasiahnuť ich srdcia tým, že ich vyzýva k pokoju a zmiereniu a tiež k dialógu o riešení problémov. Ponúkame všetky možné formy pomoci: duchovnú, psychologickú a niekedy aj materiálnu podporu pre tých, ktorí sa ocitnú v zvlášť zložitej situácii.

Dochádza k obmedzovaniu práce Cirkvi?

Krízová situácia v zásade vážne neznemožnila ani nezúžila službu Cirkvi, s výnimkou obmedzení prenosu bohoslužieb a v niektorých prípadoch zosilnenej úradnej kontroly činnosti jednotlivých kňazov a farností.

Ako sa v tejto situácii cítia veriaci?

Súčasná situácia motivovala ľudí k ďalšiemu posilneniu modlitby a častému prehodnocovaniu vlastných pohľadov na vzťah k Bohu a k ľuďom. Všeobecne platí, že takéto situácie zvyčajne vedú k prehĺbeniu viery.

Pandémia vás zasiahla rovnako ako celý svet. Bola aj vaša reakcia podobná ako u nás? Mám na mysli zrušenie verejných bohoslužieb a podobne.

Rovnako ako všade na svete aj v Bielorusku mala pandémia ochorenia COVID-19 negatívny vplyv na verejný život a situáciu v hospodárstve. Cirkev bola jednou z prvých inštitúcií, ktoré reagovali na nástup pandémie. Prijali sme protipandemické opatrenia vo forme dezinfekčných prostriedkov v kostoloch, povinnosti nosiť rúška počas bohoslužieb a dodržiavania bezpečnej vzdialenosti. Organizovali sme projekty na podporu lekárskych organizácií pri získavaní potrebných ochranných prostriedkov. Zvýšil sa počet online vysielaní bohoslužieb vo farnostiach.

Väčšina obyvateľov Bieloruska patrí do pravoslávnej cirkvi. Ako by ste opísali vzťahy s pravoslávnou cirkvou?

Vzťahy s pravoslávnou cirkvou, ale aj so zástupcami iných denominácií a náboženstiev sú pokojné. Vo väčšine prípadov, najmä na úrovni medziľudských vzťahov, ako je napríklad v denominačne zmiešaných rodinách, by som ich nazval priateľskými. Akékoľvek medzidenominačné a medzináboženské rozdiely prakticky zanikajú, keď ide o záchranu ľudí. Z tohto hľadiska sa pandémia môže do určitej miery považovať za faktor, ktorý ľudí viac spája ako rozdeľuje.

Dlhé roky bolo veľa kňazov v Bielorusku zo zahraničia, napríklad z Poľska. Vieme, že mali často problémy so získavaním víz. Tak isto musia získať to, čo sme u nás počas komunizmu poznali ako štátny súhlas. Existujú medzi kňazmi a ich farnosťami jazykové bariéry?

Medzičasom už väčšina našich kňazov pochádza z Bieloruska. Stále sme však ďaleko od toho, aby sme sa mohli vzdať pomoci kňazov zo zahraničia. Sme veľmi vďační práve poľským kňazom za ich dlhoročnú a nesebeckú prácu v našej krajine. Ich služba sa skomplikuje tým, že budú musieť pravidelne – raz ročne alebo dokonca polročne – požiadať o povolenie na vykonávanie pastoračnej práce. Toto povolenie však môže byť kedykoľvek zrušené bez uvedenia dôvodov. Pokiaľ ide o jazyk používaný počas svätej omše, v tom nie sú nijaké problémy. Medzi kňazmi z iných krajín a ich farníkmi neexistujú žiadne jazykové bariéry.

Modlitbový pochod za solidaritu po prezidentských voľbách. Foto: Witalij Poliniewski / Catholic.by / ACN

Cítite podporu od svetovej Cirkvi? Mala by byť možno silnejšia?

Podpora Bieloruska zo strany Cirkvi vo svete už existuje. Ide najmä o modlitby mnohých rádov, kongregácií, farností a jednotlivcov. Ceníme si predovšetkým modlitby a starosť pápeža Františka o to, čo sa deje v našej krajine. V aktuálnej situácii je táto duchovná solidarita pre nás silným zdrojom podpory. Zástupcovia Svätej stolice v Bielorusku sa usilujú pomôcť ľuďom dosiahnuť mierové riešenie krízy v našej krajine a pozitívne ovplyvniť jej postavenie v rámci medzinárodného spoločenstva.

Do Bieloruska smeruje pravidelne pomoc aj zo Slovenska. Čo by ste na Slovensko odkázali?

Všetkým, ktorí nám pomáhajú, v prvom rade patrí naša veľká vďaka za podporu, a to tak pri obnove cirkevných budov, ako aj za pomoc, ktorá umožnila farským a rehoľným komunitám plniť ich poslanie. Bez tejto pomoci v pastoračnej a sociálnej oblasti by sme neboli tam, kde dnes sme. Z našej strany vás ubezpečujeme, že sa budeme nepretržite modliť a prosiť o Božie požehnanie za priateľskosť a otvorenosť vašich sŕdc!

Text vychádza v spolupráci s pápežskou nadáciou ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, ktorá od roku 1947 pomáha trpiacim všade tam, kde sú prenasledovaní pre vieru, diskriminovaní, alebo sú v existenčnej núdzi.


Ďalšie články