Rodí sa český Trump? Filip Turek a jeho skúška ohňom

Genialita sa často mieša s jednoduchosťou. Hoci Donald Trump nepatrí medzi veľkých intelektuálov, dokázal natrvalo premeniť vnímanie politiky a spôsob, akým funguje. Súčasný americký prezident nie je známkou úpadku ani slepou vetvou liberálnej demokracie – je jej nevyhnutným dôsledkom.

Zveličene môžeme povedať, že to bola práve súčasná americká liberálna demokracia, ktorá stvorila Trumpa. A keďže Amerika je na čele vývoja – nielen technologického, ale aj spoločenského –, môžeme sa pýtať, či táto nová forma politiky dorazila aj do Česka.

Aktuálna kauza šéfa strany Motoristi Filipa Turka naznačuje priblíženie amerikanizácie českej spoločnosti. Uvidíme, či sa Turek stane skutočným európskym Trumpom alebo či rozklad liberálnej spoločnosti ešte nezašiel tak ďaleko. Pozor, nemyslím to tak, že by česká spoločnosť bola lepšia ako americká alebo že objavila nejakú novú cestu, ale skôr tak, že liberalizmus ešte nedokončil svoje zhubné dielo.

Prečo slová politikov strácajú váhu?

Na pochopenie toho, čo chcem ukázať, sa vráťme na začiatok k Trumpovi. Ten bol rovnako ako milióny bežných Američanov unavený z toho, ako politici sľubujú. Pred voľbami vždy hovoria o tom, čo treba urobiť, ale keď sa dostanú k moci, nič sa nedeje. Všetko zostáva rovnaké.

Dôležité je pochopiť, že nejde o konkrétnu politickú stranu či hnutie, ale o systémový problém.

Politik nemá inú možnosť, než sľubovať to, čo chcú jeho voliči počuť. Typickým príkladom môže byť bytová otázka v Česku. Všetci naprieč politickým spektrom sľubujú výstavbu nových bytov, ale po rokoch je výsledok rovnaký – bytov sa stavia stále veľmi málo.

Trump toto všeobecné správanie politikov zanalyzoval a odhalil úplnú dichotómiu medzi tým, čo hovoria, a tým, čo robia. Hovoria slušné a chvályhodné veci, ale často robia pravý opak.

Republikánova genialita spočívala v tom, že tento prístup otočil. Prišiel, hovoril šokujúce, niekedy prehnané alebo dokonca nezmyselné veci, aby na seba strhol pozornosť, ale potom skutočne robil kroky pre ľudí. Napríklad zlepšenie životnej úrovne bežného Američana bolo počas jeho prvého mandátu zrejmé.

Keby neprišiel covid, ktorý prakticky prerušil ekonomické snahy Trumpa, jeho úspechy by boli ešte zreteľnejšie. Trumpovi voliči pochopili jeho stratégiu, že nie je až také dôležité, čo hovorí, ale čo robí.

Autenticita verzus pretvárka. Čo hýbe voličmi?

V tejto úvahe môžeme ísť ešte ďalej. Kedykoľvek sa Trumpovi odporcovia oprú o jeho slová, prakticky mu vlezú do pasce. Pre Trumpa nie je nič jednoduchšie, než ukázať rozpor medzi príhovormi týchto politikov a ich životom.

Typickým príkladom je záujem demokratov o chudobných a vylúčených, zatiaľ čo ich opulentný životný štýl a pohŕdanie týmito vrstvami je zjavné. Naopak, súčasný prezident pôsobí medzi robotníkmi, ktorým sa páčia „modelky z obrázku“, prirodzene. Má rád rovnako ako oni Coca-Colu a burgry z McDonaldu. Keby väčšina týchto robotníkov mala toľko peňazí ako Trump, pravdepodobne by si svoj dom taktiež obložili zlatom. Republikán k nim hovorí autenticky a nepotrebuje sa pretvarovať, že je slušnejší, než v skutočnosti je.

Tento mechanizmus je pre liberálnu demokraciu zhubný, pretože jej elita si skutočne myslí, že je nadradená ostatným. Táto elita, predurčená viesť ostatných, absolvovala najlepšie školy, kde jej neustále zdôrazňovali, že je to správne – že ostatní im nerozumejú, pretože sú hlúpi a nemajú kvalitné vzdelanie. Títo „lepší ľudia“ boli stvorení, aby vládli.

Ich zbraňou sú manipulatívne techniky, ktoré boli podrobne popísané a sú veľmi účinné. História marketingu je presne o tom, ako s týmito nástrojmi pracovať – ide o kolektívnu predstavivosť.

Vypočuť si Trumpa, ako hodnotí vzhľad žien, je zážitok, ktorý by pokojne mohol obstáť v kabarete pre dospelých. A čo Turek? Ten predstavuje ešte iný žáner – nikdy nie je jasné, či hovorí ako „politik“ alebo ako jeho alter ego Dolph Segal. V skutočnosti však pôsobí skôr ako rozmaznaný fagan, ktorý bez filtra vykrikuje, čo mu napadne, a potom s potešením sleduje, ako to ostatných vytáča – len aby mohol pridať ďalšiu slovnú facku.

Napriek tomu nikto nepochybuje, že Trump v súkromí svojej Melanii znáša modré z neba. Rovnako aj Turek – svoj agresívny štýl si do práce nenosí. Naopak, jeho blízki spolupracovníci sú často prekvapení, že ten „drsniak“ zo sociálnych sietí je v skutočnosti celkom normálny človek. Alebo to tak aspoň môže byť. Dôležitá je kolektívna predstavivosť a slová – teda pre liberálov. Činy a realita ich už príliš nezaujímajú.

Politická šou: cesta k srdciam voličov

Uvidíme, či česká spoločnosť dokáže priznať, že prišiel čas posunúť sa vo svojom vývoji bližšie k Amerike. Ľudia budú oveľa viac sledovať, čo daný človek skutočne robí. Politické prestrelky a ťahanice budú vnímať ako súčasť veľkej šou s názvom politika.

Pre Filipa Turka to bude ďalšia skúška ohňom. Nikto by nechcel byť v jeho koži, rovnako ako ani v Trumpovej po prehraných voľbách. Turek sa teda nesmie nechať zlomiť a – čo bude ešte ťažšie – musí ukázať konkrétne činy, ktoré povedú k zlepšeniu ekonomickej situácie českých občanov.

To bude veľmi ťažké, pretože na to nestačí iba vyvolávať a ustáť mediálne búrky. Navyše Česko nie je Amerika. Nakoniec sa ukáže, že liberálna demokracia nevie nič lepšie, ako premeniť samého seba na reality šou, v ktorej diváci hlasujú za svojich hrdinov – a my tak konečne dorazíme na Západ.