Odkiaľ sa zobrali adventné vence?

Zapaľovanie štyroch sviečok na adventnom venci je pre mnohé rodiny tradíciou, ktorá neoddeliteľne patrí k predvianočnému obdobiu. Viete, ako vznikla a odkiaľ pochádza? Ponúkame vám pár faktov z histórie.

Kým si veniec, ako symbolom adventu, adoptovala rímskokatolícka cirkev, bol ešte v časoch starovekého Grécka a Rímskej ríše znakom moci a víťazstva. S vencom na hlave sa zobrazovali antickí bohovia a nosili ich aj rímski cisári, ale Vianoce vdýchli starej myšlienke úplne novú podobu.

Postupné zapaľovanie sviečok na adventnom venci počas štyroch predvianočných nedieľ, tak ako ho poznáme dnes, je znakom očakávania príchodu Vianoc. Ostatne, slovo advent pochádza z latinského adventus, teda príchod.

Pôvodne boli vence z ihličnanov v tvare kruhu, symbolizujúceho večnosť, vešané ako jedna z dekorácií. Samostatné umiestňovanie adventných vencov so štyrmi sviečkami označujúcimi štvortýždňové obdobie adventu pochádza pravdepodobne zo 16. storočia od nemeckých luteránov, ale populárny začal byť tento zvyk až o tri storočia neskôr, a to len v malej časti Európy.

Pôvod adventných vencov

Popularizácia adventných vencov, ku ktorej došlo až v 19. storočí, sa často pripisuje nemeckému luteránskemu pastorovi Johannovi Hinrichovi Wichernovi. Na škole Rauhes Haus, ktorú Wichern založil v Hamburgu, sa vraj študenti v tej dobe stále pýtali, kedy už budú Vianoce.

Pastor pred sviatkami v roku 1839 údajne postavil veľký drevený kruh, na ktorý položil dvadsať malých červených sviečok a štyri veľké biele sviece, symbolizujúce dni zostávajúce do Vianoc, a tak deti vedeli, koľko ešte musia čakať.

Adventný veniec a symbolika

Ace Collins vo svojej knihe Príbehy významných vianočných tradícií (Stories Behind the Great Traditions of Christmas) píše, že tri zo štyroch sviec na adventnom venci by mali byť tradične fialovej farby, ktorá pre kresťanstvo predstavuje hodnoty nádeje, mieru a lásky. Posledná, štvrtá, sviečka je najčastejšie červená a symbolizuje radosť z nového života vykúpeného skrz utrpenie Ježiša Krista na kríži. Collins vo svojej knihe dodáva, že na štedrý večer sa v očakávaní Kristovho znovuzrodenia zapaľuje ešte biela sviečka.

Odhliadnuc od farby použitých sviečok, predstavuje adventný veniec pre kresťanov svetlo, ktoré Kristus priniesol na svet.

Rozšírenie tradície adventného venca do Európy a celého sveta priniesla podľa Collinsa svadba medzi kráľovnou Spojeného kráľovstva Viktóriou a princom Albertom z Nemecka. Práve to vraj otvorilo cestu k tomu, aby sa pôvodne nemecká vianočná tradícia rozšírila do ďalších častí Európy a stala sa populárnou v Británii, ktorá mala vplyv na vývoj kultúry aj v Spojených štátoch.

Magazín Time k téme píše, že napriek svojej dnešnej popularite, mali adventné vence len skromné začiatky. „Žijeme v dobe kultúry zahadzovania. Veniec sa zrodil z myšlienky veci nezahadzovať“ tvrdí autor Ace Collins.