Kolumbus objavil Ameriku i pre Američanov. Cortés bol osloboditeľ, tvrdí španielsky vedec

Protest proti soche Kolumba v USA. Foto: TASR/AP

Moreplavec Krištof Kolumbus objavil Ameriku i pre Američanov. Hernando Cortés nebol dobyvateľ, ale osloboditeľ. Mexiko nemá nárok na reparácie ani ospravedlnenie od Španielska za údajné hrozné zaobchádzanie s ich predpokladanými predkami pred stovkami rokov. Tvrdí to popredný španielsky vedec.

Tento rok si pripomíname 700 rokov od založenia hlavného mesta Aztéckej ríše, ktorá sa rozprestieralo na území dnešného Mexika: Tenochtitlan. Pred 500 rokmi ho dobyl Španiel Hernando Cortés. V septembri tohto roku pritom uplynie 200 rokov od vyhlásenia nezávislosti Mexika. Pri týchto výročiach oslovil taliansky denník Avvenire sociológa, politológa a historika, ktorý je autor viacerých kníh v sociálnych vedách.

Emilio Lamo de Espinosa v tlačovom vydaní periodika kritizuje takzvanú cancel culture, kultúru vyraďovania, prekrúcanie dejín a obhajuje európsky a španielsky pohľad na historické a dramatické udalosti v Latinskej Amerike. Espinosa je spoluautor knihy s názvom La disputa del pasado: España, México y la leyenda negra (Polemika o minulosti: Španielsko, Mexiko a čierna legenda), ktorá vyšla tento rok.

Kolumbus objavil Ameriku i pre Američanov

Taliansky moreplavec Krištof Kolumbus vošiel do dejín ako objaviteľ Ameriky, no v súčasnosti sa niekde jeho sochy búrajú, lebo vraj prispel k následnej genocíde a vykorisťovaniu pôvodných obyvateľov nového kontinentu.

„Kolumbus objavil Ameriku náhodou, to je isté, no objavil ju nielen pre Európanov, ale aj pre Američanov. Keď k nim prišiel, domorodci a americké kultúry poznali len svoje územie a len málo za svojimi hranicami. Boli to veľkí moreplavci Portugalci, Španieli, Francúzi, Taliani, Angličania a ich expedície do vnútrozemia, ktoré ohraničili svetadiel a potom celý svet. Preto je na mapách Európa v strede, aj keď geograficky je to malý polostrov na západe Eurázie… Ameriku objavil Kolumbus v službách kastílskej koruny. Nebolo to stretnutie… bolo to objavenie v plnom význame slova,“ hovorí Espinosa.

Cortés nebol dobyvateľ, ale osloboditeľ

Po Kolumbovi prišiel do Ameriky – konkrétne do Aztéckej ríše na území dnešného Mexika – španielsky dobrodruh Hernando Cortés prezývaný Dobyvateľ a podrobil si tamojších domorodcov. Stalo sa tak pred 500 rokmi. Súčasný prezident stredoamerickej krajiny Lopez Obrador opätovne žiadal Španielsko o ospravedlnenie a odškodné za „hrozné zaobchádzanie“ voči obyvateľstvu za posledné stáročia, pripomenul denník Avvenire.

Espinosa to považuje za politizovanie dejín, hoci priznáva, že došlo k brutalite a násiliu. To sa však týkalo aj miestnych obyvateľov: „Súčasťou dobývania (la conquista) bola tiež občianska vojna medzi domorodým ľudom. Cortés by dosiahol málo bez podpory Tlaxcaltecasov, ktorých si Aztékovia podmanili, keď k nim prenikli zo severu. Pre Tlaxcaltecasov bol Cortés bezpochyby a aj dnes je osloboditeľ spod krutého útlaku.“

Mexiko pred 500 rokmi neexistovalo, Cortés vraj nespôsobil genocídu

Navyše, Mexiko v roku 1520 neexistovalo, zdôrazňuje Espinosa. Dodáva, že aj historici kritickí voči Španielsku uznávajú, dobyvateľ-osloboditeľ Cortés nechcel pôvodný ľud vyhladiť. K tomu skôr než zbrane prispeli mikróby a baktérie. Preto „nemožno hovoriť o genocíde”, myslí si akademik a spisovateľ.

Podľa neho je okrem toho nesprávne hovoriť v tejto súvislosti o „kolónii Nového Španielska“, na čele ktorej stál práve Hernando Cortés: „Cortés bol nástroj, katalyzátor skrytej občianskej vojny, ktorá trvala niekoľko desaťročí. Dejiny nám hovoria veľmi odlišné veci od toho, čo nám podsúva spolitizovaná pamäť v službe nečistých záujmov. Sám koncept kolónií je myšlienka 19. storočia a nepoužiteľný pre 16. či 17. storočie.“

Sociológ a politológ pôvodom z Madridu zároveň vyzdvihuje pozitívny stáročný prínos jeho vlasti pre juhoamerický kontinent, a to od Kolumba až po vyhlásenie nezávislosti jednotlivých štátov. O tom svedčí sám názov Latinská Amerika, ktorý je podľa neho presný, lebo Portugalci a Španieli romanizovali toto územie. Normou boli zmiešané manželstvá, zakladali sa akvadukty, mestá, nemocnice, univerzity a spísala sa gramatika miestnych jazykov, dopĺňa Espinosa v rozhovore pre talianske periodikum.

Noviny Avvenire sú v príslušnom komentári kritickejšie. Pred 500 rokmi nešlo o objavenie ani dobytie Ameriky, ale skôr o chýbajúce, nedostatočné stretnutie, čo označili španielskym slovom desencuentro. To však obsahuje koreň slova encuentro (stretnutie) a vyjadrili nádej, že ešte je čas na nový spôsob vzťahu s odlišnosťou. Ako uzatvára talianske periodikum, takéto stretnutie má nadviazať na iné smerodajné, náboženské výročie: tento rok je 490 rokov od zjavenia Panny Márie v Guadalupe, ktorá sa mala zjaviť domorodému Juanovi na území dnešného Mexika.


Ďalšie články