Ruský Ďaleký východ nezačína ovládať Čína ani ekonomicky, ani demograficky

Sibír a ruský Ďaleký východ – to nie je len hlboká tajga, široká tundra a zamrznutý sever. Tento región je tiež zdrojom takmer všetkých ruských diamantov, 70 percent zlata aj obrovských nálezísk ropy a zemného plynu. Určitú časť tohto regiónu vrátane dnešnej Amurskej oblasti a Primorského kraja pritom ešte v 19. storočí vtedajšie cárske Rusko anektovalo od Číny. K vážnym pohraničným konfliktom tam došlo len pomerne nedávno, v roku 1969, medzi Sovietskym zväzom a komunistickou Čínou. Potenciálny čínsky zámer ovládnuť časť ruského Ďalekého východu tak má určité historické opodstatnenie.

Postupuje Ríša stredu na sever?

Argumenty mnohých zástancov tézy o nezvrátiteľnom náraste čínskeho vplyvu v oblasti sa neraz opierajú o formálne dokumenty o rozvoji ekonomickej spolupráce. Je faktom, že obchod medzi Čínou a ruským Ďalekým východom posledné dve desaťročia takmer neustále rástol. Dôležitým stimulom na jeho ďalší rozvoj sa v roku 2015 stalo podpísanie viacerých energetických, obchodných a finančných dohôd, ktorých cieľom bolo tesnejšie integrovať Ruskom vedenú Eurázijskú ekonomickú úniu s čínskou iniciatívou Jedna cesta a jeden pás.

Zdanlivo prelomovou sa v čase svojho podpisu v roku 2018 stala zmluva medzi ruským ministerstvom ekonomického rozvoja a čínskym ministerstvom obchodu. Jej cieľom bolo podporiť rozvoj východnej Sibíri, ruského Ďalekého východu a severovýchodnej Číny ako jednotného ekonomického makroregiónu. Od tohto konceptu je podľa viacerých komentátorov už len krok k ekonomickej a potenciálne politickej integrácii odľahlého ruského regiónu s neďalekou a silnejúcou Čínou.