Tri štvrtiny Ukrajincov sa nechcú vzdať Donbasu, len deväť percent chce prezidentské voľby

Ukrajina sa spolu s európskymi spojencami snaží zmierniť pôvodný mierový návrh USA, ktorý obsahuje podmienky, aby sa Ukrajina vzdala celého východného regiónu Donbas a výrazne obmedzila svoje ozbrojené sily. Európski, ukrajinskí a americkí zástupcovia pokračujú v pondelok v rozhovoroch o tejto téme v Berlíne.

Prieskum Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS) ukázal, že 72 percent Ukrajincov by bolo ochotných prijať dohodu, ku ktorej sa snažia rokovania nasmerovať Kyjev a Európa – teda prímerie pozdĺž súčasnej frontovej línie a určité kompromisy aj z ruskej strany.

Zároveň však 75 percent opýtaných považuje za „úplne neprijateľný“ plán priaznivý pre Rusko, ktorý by zahŕňal odstúpenie územia alebo obmedzenie veľkosti armády bez jasných bezpečnostných záruk.

Prieskum vykonali od konca novembra do polovice decembra a zahŕňal 547 respondentov z území kontrolovaných Ukrajinou.

Ukrajinci sú skeptickí k podpore USA

Výkonný riaditeľ KIIS Anton Hrušeckyj uviedol, že verejná mienka zostáva v uplynulých mesiacoch stabilná napriek rastúcemu tlaku zo strany USA.

Celkovo 63 percent Ukrajincov je pripravených pokračovať v bojoch tak dlho, ako to bude potrebné, a len deväť percent verí, že vojna sa skončí do konca tohto roka.

Prezident USA Donald Trump tlačí na rýchle dosiahnutie mieru. Argumentuje aj tým, že ruská armáda postupuje na bojisku.

Kyjev a jeho európski spojenci požadujú v rámci dohody bezpečnostné záruky od Washingtonu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu uviedol, že Ukrajina by sa výmenou za ne vzdala ambície vstúpiť do NATO.

Dôvera Ukrajincov v USA však medziročne klesla zo 41 na 21 percent. Dôvera v NATO sa znížila zo 43 na 34 percent.

„Ak bezpečnostné záruky nebudú jednoznačné a záväzné, Ukrajinci im nebudú veriť, čo ovplyvní ochotu podporiť príslušný mierový plán,“ uviedol Hrušeckyj.

Malá podpora volieb počas vojny

Donald Trump zároveň opätovne vyzval na usporiadanie volieb na Ukrajine, čo je počas vojnového stavu zakázané. Zelenskyj naznačil, že by bol ochotný usporiadať ich, ak by USA prevzali vedúcu úlohu pri zaistení bezpečného priebehu hlasovania.

Podľa prieskumu však len deväť percent Ukrajincov chce voľby „hneď teraz“. Viac ako polovica respondentov (57 percent) sa vyjadrila, že voľby by sa mali konať až po dosiahnutí konečnej mierovej dohody a úplnom ukončení vojny.

Dôvera v Zelenského síce po korupčnom škandále v štátnej energetickej firme Enerhoatom minulý mesiac klesla, no po uvalení sankcií na jeho bývalého spolupracovníka Timura Mindiča a demisii šéfa prezidentovej kancelárie Andrija Jermaka sa opäť zvýšila na 61 percent. Zelenskému nedôveruje 32 percent opýtaných.

(reuters, est)