Americkí progresívci panikária pre potraty

Pritom rozhodnutie amerických ústavných právnikov nie je zďaleka definitívne. Týka sa texaského zákona, ktorý zakazuje umelé interrupcie po zaznamenaní srdcového tepu nenarodeného dieťaťa, čo v praxi znamená po šiestom týždni tehotenstva. Odporcovia zákona žiadali Najvyšší súd o pozastavenie platnosti predbežným opatrením. To súd pomerom 5 hlasov ku 4 odmietol. Zdôraznil, že nejde o rozhodnutie o ústavnosti zákona, len norma zostane v platnosti, kým žaloba na ňu nedoputuje na Najvyšší súd obvyklým spôsobom a ten o nej nerozhodne v plnohodnotnom konaní.

Pre progresívcov je to šok. Boli zvyknutí, že od roku 1973, keď Najvyšší súd rozsudkom v kauze Roe vs. Wade legalizoval potraty, tak sa okolnosti v tejto oblasti vyvíjali v ich prospech. Boja sa, že rozhodnutie je predzvesťou ďalších rozsudkov. Pred súdom totiž leží žaloba na štát Mississippi, ktorý zakázal potraty po 15. týždni tehotenstva. Momentálny stav je taký, že štáty môžu zakazovať potraty po 22. týždni, ak by Najvyšší súd rozhodol v prospech Mississippi, znamenalo by to zásadnú prehru pre zástancov umelých interrupcií.

Robiť ďalekosiahle závery z odmietnutia uvaliť jedno predbežné opatrenie je predčasné. Jedným z dôvodov je, že texaský zákon je napísaný veľmi obratne. Síce zakazuje potraty po šiestich týždňoch, ale zároveň zakazuje štátnym orgánom zákon akokoľvek vymáhať. Vymáhanie zákona posúva na súkromných občanov. Tých vyzýva, aby žalovali kohokoľvek, kto "pomáha a navádza" k potratu. Samotné ženy, ktoré idú na potrat, žalovať nejde, ale ako nezabudne zdôrazniť žiadny článok kritizujúci ustanovenie, napríklad vodiča Uberu, ktorý dovezie ženu na potratovú kliniku, už žalovať možno. Komukoľvek, kto taký súd vyhrá, štát zaplatí náklady a dostane odmenu 10-tisíc dolárov.

Najvyšší súd vo svojom odôvodnení v podstate priznáva, že ide o natoľko novátorský prístup, že nevie, čo si s tým počať. Hlavný problém je, že tu nie je nikto, komu predbežne prikázať, aby zákon neaplikoval. Vláda Texasu sa toho dobrovoľne vzdala a rozoslať príkaz všetkým obyvateľom štátu je blbosť. To však neznamená, že samotný zákon nemôže byť súdmi v budúcnosti zrušený. Čaká na podanie prvej žaloby podľa zákona, aby tá potom mohla k nemu doputovať a on mohol rozhodnúť. V podstate k tomu priamo vyzval. Nikto však nevie, ako dlho to môže trvať.

Texas tak prišiel so šikovným spôsobom, ako sa vyhnúť predbežnému opatreniu, aj keď trochu krátkozrakým, pretože sa môže v budúcnosti obrátiť proti konzervatívcom. Nie je ťažké si predstaviť, že demokratický štát zakáže zbrane, odmietne zákon vymáhať, ale umožní občanom žalovať kohokoľvek, kto má pištoľ.

Hysterické lamentovanie nad koncom potratov v USA je teda predčasné. Je však pravda, že Najvyšší súd je najbližšie sprísneniu súčasného zákonodarstva ohľadom umelých interrupcií od 70. rokov. Môže za to kombinácia série prešľapov demokratov, umného politického manévrovania, šťastie a pochod inštitúciami. Súdnictvo je snáď jediná verejná oblasť, kde konzervatívci úspešne okopírovali model liberálov a obsadzujú pozície vo veľkom. Zvlášť inštrumentálny v tom je Mitch McConnell, šéf republikánov v senáte, ktorý počas Trumpovho prezidentovania pretlačil vyše 200 sudcov, vrátane troch najvyšších. Demokrati mu v tom pomohli, keď ešte za Baracka Obamu zmenšili nutný počet hlasov na schválenie sudcu z 60 na 50. McConnell ich pritom varoval, že to budú ľutovať. Trump potom nasledoval rady svojich poradcov a vymenoval spoľahlivých konzervatívnych sudcov a nepúšťal sa do žiadnych dobrodružstiev. Výsledok je, že pomer konzervatívnych sudcov a liberálnych na Najvyššom súde je 5 ku 3, potom je tu ešte predseda súdu John Roberts [jeho prarodičia pochádzajú zo Spiša, pozn. red.], oficiálne konzervatívec, ale často hlasujúci s liberálmi. Sociálni konzervatívci tak dúfajú, že sú veľmi blízko zrušeniu či zmäkčeniu rozsudku Roe vs. Wade.

To by však neviedlo k vyriešeniu americkej debaty o umelých interrupciách. Zrušenie Roe vs. Wade by len vrátilo potratovú legislatívu na úroveň jednotlivých štátov. Viac bojísk znamená viac polarizácie.

Zároveň progresívni aktivisti žiadajú radikálne kroky, ktoré majú zvrátiť momentálnu prevahu konzervatívcov v súdnictve. Chcú napríklad rozšíriť počet najvyšších sudcov alebo urobiť z Portorika a hlavného mesta Washingtonu DC štáty, predpokladajú, že by volili demokratov, a teda by získali štyroch senátorov navyše. Samotní politici sú zatiaľ zdržanliví, pretože si uvedomujú, že túto taktiku môže využiť aj druhá strana.

V kultúrnych vojnách sa práve otvoril nový front.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.