Medzi konzervatívcami panuje presvedčenie, že v kultúrnej a sociálnej sfére vedú zúfalý a vopred prehratý boj. Najlepšie, čo môžu urobiť, je sily "pokroku" zdržovať, šanca na obrat je však nulová. Že to tak nemusí byť, ukazuje nedávne rozhodnutie amerického Najvyššieho súdu, ktoré je prezentované ako prvé veľké víťazstvo sociálnych konzervatívcov za niekoľko desaťročí. Zároveň to ukazuje, čo sa začne diať, keď si ľavica uvedomí, že stráca svoj kultúrny monopol.
Pritom rozhodnutie amerických ústavných právnikov nie je zďaleka definitívne. Týka sa texaského zákona, ktorý zakazuje umelé interrupcie po zaznamenaní srdcového tepu nenarodeného dieťaťa, čo v praxi znamená po šiestom týždni tehotenstva. Odporcovia zákona žiadali Najvyšší súd o pozastavenie platnosti predbežným opatrením. To súd pomerom 5 hlasov ku 4 odmietol. Zdôraznil, že nejde o rozhodnutie o ústavnosti zákona, len norma zostane v platnosti, kým žaloba na ňu nedoputuje na Najvyšší súd obvyklým spôsobom a ten o nej nerozhodne v plnohodnotnom konaní.
Pre progresívcov je to šok. Boli zvyknutí, že od roku 1973, keď Najvyšší súd rozsudkom v kauze Roe vs. Wade legalizoval potraty, tak sa okolnosti v tejto oblasti vyvíjali v ich prospech. Boja sa, že rozhodnutie je predzvesťou ďalších rozsudkov. Pred súdom totiž leží žaloba na štát Mississippi, ktorý zakázal potraty po 15. týždni tehotenstva. Momentálny stav je taký, že štáty môžu zakazovať potraty po 22. týždni, ak by Najvyšší súd rozhodol v prospech Mississippi, znamenalo by to zásadnú prehru pre zástancov umelých interrupcií.