Ustupujúce USA, silnejúca Čína, nebezpečné Rusko v novej štátnej doktríne

Na snímke zľava minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok (nominant SaS) a minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO) počas tlačovej konferencie k predstaveniu návrhov novej Bezpečnostnej a Obrannej stratégie Slovenskej republiky v Bratislave 8. decembra 2020. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Bezpečnostná a obranná stratégia. Dva dokumenty, ktoré dnes predstavili ministri obrany a zahraničných vecí Jaroslav Naď a Ivan Korčok, majú odrážať zmeny, ktoré vo svete nastali za posledných 15 rokov. Výrazná je oproti doteraz platným strategickým dokumentom zmena postoja voči Rusku a Spojeným štátom ako aj odkazy na vzostup Číny.

Jedným z najviditeľnejších rozdielov navrhovanej koncepcie bezpečnostnejobrannej stratégie je oproti momentálne platným strategickým dokumentom z roku 2005 identifikovanie nových hrozieb, ktorých vážnosť vzrástla najmä za posledné desaťročie.

Medzi nosné koncepty v oboch dokumentoch sa zaraďujú tzv. hybridné hrozby spojené so šírením dezinformácií a propagandy. V starších dokumentoch sa dezinformácie zaznamenávajú jednou vetou, pričom dnes hojne spomínaný koncept hybridných hrozieb vtedy ešte veľmi nebrala do úvahy ani odborná verejnosť.

Podľa navrhovanej obrannej stratégie je Slovenská republika momentálne „čoraz viac vystavená hybridným aktivitám“. Cudzí aktéri sa podľa textu snažia pomocou týchto metód „znefunkčniť alebo manipulovať rozhodovacie mechanizmy v štáte, ovplyvňovať verejnú mienku vo svoj prospech a destabilizovať politickú situáciu okrem iného aj skrytou podporou rôznych extrémistických, polovojenských a politických hnutí“.

Vynárajú sa nové hrozby

Pojmom, na ktorom možno dobre ilustrovať zmeny medzinárodného poriadku za posledných 15 rokov, je multilateralizmus. Ten sa síce na rozdiel od hybridných hrozieb objavuje v starších i novších dokumentoch, avšak v úplne inom kontexte. Kým stratégie z roku 2005 hovoria o potrebe ďalšieho rozvoja multilateralizmu, nové varujú pred jeho oslabovaním. To je okrem iného charakteristické porušovaním medzinárodných záväzkov štátov v oblasti bezpečnosti, rastom medzinárodného napätia a polarizácie, ako aj eróziou existujúcich režimov kontroly zbrojenia, odzbrojenia a nešírenia zbraní hromadného ničenia.

Viditeľne narástli obavy vyplývajúce z kybernetických útokov. Tie doteraz reflektovala len platná obranná stratégia a aj to len jednou vetou. Navrhované dokumenty už hovoria o „mimoriadne ostrej” globálnej súťaži o technologickú prevahu a raste úsilia získať strategickú výhodu a prevahu v kybernetickom priestore.

Nová strategická doktrína berie tiež ohľad na hrozby súvisiace s demografickými zmenami a migráciou, ako aj so šírením nákazlivých ochorení. Zatiaľ čo teraz platné dokumenty o nich hovoria len krátko a vo vzájomnej súvislosti, navrhované dokumenty ich už spomínajú samostatne a omnoho obšírnejšie.

Iný pohľad na USA a Rusko

Strategické dokumenty, ktoré dnes predstavili Korčok a Naď, sa od starších nelíšia len pomenovaním nových hrozieb. Nápadná je ich omnoho menšia neutrálnosť vo vzťahu k hlavným bezpečnostným aktérom v regióne – Spojeným štátom, Rusku a Číne.

Pôvodné dokumenty opisujú USA ako o strategického spojenca, ktorý má z hľadiska presadzovania bezpečnostných záujmov „osobitné postavenie“. Momentálne navrhované stratégie pri Spojených štátoch však už zdôrazňujú aj „spoločné hodnoty“ a „silné historické partnerstvo“, pričom bezpečnostným záujmom Slovenska podľa nich je „udržiavanie vojenskej prítomnosti USA v Európe“.

Zníženie globálnej angažovanosti Washingtonu sa v dokumentoch vníma negatívne, keďže „oslabuje medzinárodné inštitúcie a na nich založený medzinárodný systém, ako aj samotnú transatlantickú väzbu, súdržnosť a akcieschopnosť NATO“.

Opačnú trajektóriu zaznamenali podľa nových stratégií vzťahy s Ruskou federáciou. Stratégie z roku 2005 zdôrazňujú okrem iného význam Ruska z hľadiska jeho prírodných zdrojov, ale aj ekonomického, ľudského vojenského a jadrového potenciálu. Nové dokumenty síce zdôrazňujú, že Slovensko má záujem rozvíjať dobré vzájomné vzťahy s Ruskom, zároveň však upozorňujú, že Moskva „svojím konfrontačným prístupom vo vojenskej, bezpečnostnej aj politickej oblasti predstavuje hlavnú výzvu pre bezpečnosť nášho euroatlantického priestoru“.

„Slovenská republika nemôže prehliadať porušovanie základných zásad medzinárodného práva, zasahovanie do demokratických procesov iných štátov a snahy o oslabovanie základov európskej bezpečnostnej architektúry, vrátane jednoty NATO a EÚ,“ píše sa v navrhovanej bezpečnostnej stratégii o vzťahu k Rusku.

Za možný odkaz na Rusko možno považovať i pasáže, v ktorých sa uvádza, že Slovensko bude podporovať „adekvátne prijímanie cielených reštriktívnych opatrení EÚ [sankcií] ako politického nástroja na vynútenie zmeny správania tretích krajín, fyzických a právnických osôb, ktoré nesú zodpovednosť za hrubé porušovanie medzinárodného práva, ľudských práv a základných slobôd“. Ako hlavnú výzvu nové dokumenty zároveň identifikujú potrebu „ukončiť ozbrojený konflikt na Ukrajine, obnovu jej zvrchovanosti a územnej celistvosti, vrátane ilegálne okupovaného Krymu“.

Skromne o Vyšehradskej štvorke

Po prvý raz sa v stratégiách spomína Čína, ktorá v dokumentoch z roku 2005 úplne absentovala. Peking sa považuje za dôležitého účastníka a partnera pri riešení globálnych výziev, ale tiež ekonomického a technologického konkurenta a systémového rivala EÚ. Zdôrazňuje sa rastúci mocenský potenciál a politický vplyv Číny „podložený rýchlo rastúcimi vojenskými spôsobilosťami, ktoré v kombinácii s ekonomickou silou a strategickými investíciami asertívne využíva na presadzovanie svojich záujmov“.

Regionálna spolupráca so štátmi Vyšehradskej štvorky sa spomína len stručne, pričom Slovenská republika by mala „dbať na to, aby regionálna spolupráca bola v súlade s jej záujmami, záväzkami a hodnotami v rámci EÚ a NATO a prispievala k riešeniu výziev v európskom a euroatlantickom priestore“. Formulácia môže naznačovať možný príklon k Bruselu v jeho momentálnych sporoch s Budapešťou a Varšavou.

Dlhá cesta k novým strategickým dokumentom

Cieľom Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky je stanoviť základné parametre bezpečnostnej politiky. Z nej následne vychádza Obranná stratégia Slovenskej republiky, ktorá formuluje konkrétnejšie politicko-vojenské východiská našej obrany.

Súčasnú bezpečnostnú a obrannú stratégiu prijali ešte v roku 2005. V dokumentoch sa neposudzujú nové fenomény terajšieho bezpečnostného prostredia, akými sú migrácia, kybernetické útoky, hybridné vojny či konflikt na východnej Ukrajine.

Oba dokumenty sa mali aktualizovať v roku 2017 po tom, ako ich jednohlasne schválil vtedajší vládny kabinet. Do parlamentu však dokumenty nakoniec nepredložili pre odpor koaličnej Slovenskej národnej strany, ktorá nesúhlasila najmä s pasážou označujúcou Rusko za jednu z bezpečnostných hrozieb Rusko.

 „My sa na to pozeráme tak, že ak nám vláda dá takú stratégiu, ktorá bude plniť naše kritériá, tak ju podporíme. Ja si myslím, že v tom existujúcom dokumente sú dobré veci, ale je tam pár viet, ktoré treba upraviť. Ministerstvo zahraničných vecí to neurobilo a my sme presvedčení, že Slovensko si nepotrebuje vyrábať nepriateľov,“ povedal vtedy poslanec za SNS a predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Anton Hrnko.

Naď počas dnešnej prezentácie uviedol, že vôľa aktualizovať strategické dokumenty bola už v roku 2010 počas vlády Ivety Radičovej. Tá však nevydržala do konca svojho funkčného obdobia, pričom, ako povedal minister, táto otázka nebola prioritou jednofarebnej vlády strany Smeru z rokov 2012 až 2016.

Ďalšie články od Tomáš Baranec
Ďalšie články
„Veci sa menia a napravujú.“ Pri mobilizácii Rusov nebuďme ako Putin, ktorý uveril vlastnej propagande, varuje analytik

„Veci sa menia a napravujú.“ Pri mobilizácii Rusov nebuďme ako Putin, ktorý uveril vlastnej propagande, varuje analytik

Po tom, čo šéf Kremľa Vladimir Putin spustil čiastočnú mobilizáciu, objavili sa na internete vtipné videá s opitými odvedencami, ale aj správy o nedostatočnom výcviku mužov. Zaznievali slová ako fiasko či fraška. Český bezpečnostný expert Jan Ludvík však varuje, aby sme neboli ako Putin, ktorý uveril vlastnej propagande.