Pellegrini ľuďom dopraje. Nič nové, nie zo svojho, ale zo štátneho

Netreba chodiť ďaleko do minulosti, aby sme sa presvedčili, aký je bývalý predseda vlády hospodár. Mizerný, ak nie horšie.   

Rozpočet verejnej správy na rok 2019 bude vyrovnaný, oznámil takmer presne pre dvoma rokmi predseda vlády Peter Pellegrini. V úrade bol vtedy niečo vyše pol roka, keď po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice nahradil na tomto poste odstupujúceho Roberta Fica.

Nuž, prvý rozpočet. Pellegrinimu ho na jeseň 2018 zostavil ostrieľaný minister financií Peter Kažimír. Sľúbil mu, že sa to dá, že na konci roka 2019 možno dosiahnuť veľkú nulu. Verejný sektor mal prvý raz v novodobej histórii Slovenska minúť iba toľko, koľko vyberie od občanov a firiem. Mal vyrobiť nulový dlh.

Kažimír pár mesiacov po schválení rozpočtu s pompou opustil vládu a stal sa guvernérom Národnej banky Slovenska. A s rozpočtom sa to začalo sypať. Napokon sa na konci roka zastavil v mínuse 1,3 miliardy eur.

Kto spôsobil túto neočakávanú sekeru? Vláda? Mierou vrchovatou práve Pellegriniho vláda. Kažimír ako zlý projektant si niesol svoj nemalý diel.

Smer s ľudskou tvárou

Treba si uvedomiť, že systém verejných financií zahŕňa nielen vládu, ale aj sociálnu poisťovňu, obce, župy, ďalšie verejné inštitúcie. Vláda sa na ňom podieľa necelou polovicou. Napriek tomu sa jej len za rok 2019 podarilo vyrobiť stratu prevyšujúcu 2 miliardy eur.

Inak povedané, ak bol schodok slovenského verejného sektora spomínaných 1,3 miliardy eur, ostatok verejného sektora v postate hospodárenie vlády dotoval, lebo tá sama zaťala oveľa vyššiu sekeru.

Treba uznať, že Pellegriniho vláda nebola výnimkou. Vlády dlhodobo hospodária horšie ako napríklad samosprávy. A pritom sa tvária, ako blahosklonne dožičia peniaze učiteľom, lekárom, odkázaným ľuďom. Akoby zo svojho.

Pellegriniho vláda nezaznamenala v roku 2019 na konečnom účte ani zďaleka zamýšľanú nulu. Naopak, v časoch, keď sa ekonomike ešte darilo, priehrštím rozdávala. Ľudia si to zaslúžia, nech aj oni z ekonomického rastu niečo majú, tvrdili vládni politici. Veď čo, že to pôjde na dlh. Je sa kam zadlžovať.

Rýchlo sa ukázalo, že príjmy štátneho rozpočtu boli umelo nafúknuté a výdavky mimoriadne štedré.

Po nás potopa

V roku 2019 dožičila vláda zamestnancom štátnej správy medziročne viac o takmer pol miliardy eur. Ministerstvo obrany dostalo na nákup a údržbu techniky navyše 440 miliónov eur. Ale boli tu ešte bizarnejšie veci. Nitrianskej automobilke Jaguar Land Rover sa dostalo v rámci neuveriteľne štedrej pomoci viac o 65 miliónov eur.

Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho vyinkasoval oproti pôvodne schválenému štátnemu rozpočtu bonus 32 miliónov eur a celkovo išlo na informačné technológie nad rozpočtový zámer 160 miliónov eur.

Rok 2018 bol prvý a zatiaľ jediný ucelený rok vlády Petra Pellegriniho. Z pohľadu hospodára mimoriadne neúspešný. Štátu pustil žilou práve v predvečer tých najhorších časov. Z úrodných rokov sme mali mať našetrené, aby sme boli pripravení na také ťažké obdobia, aké nastalo na jar tohto roka, keď prepukla pandémia.

Ale nebolo treba ani pandémiu, správy o prichádzajúcej svetovej kríze sa zhusťovali už v priebehu roka 2019. Na Slovensku sme sa správali, ako by nič nehrozilo, ako by mali prísť ešte lepšie časy.  

Balamutenie voličov pokračuje

Prečo ten výlet do minulého roka? Len pre jediné. Dnes Pellegrini a Raši, pomaly pohrobkovia Roberta Fica, oprášili svoju starú falošnú ľudomilnosť.

V parlamente je opäť štátny rozpočet, tentoraz na rok 2021. Zas nám všetkým doprajú. Navrhujú, aby sa 500 miliónov eur rozdalo ľuďom. Je to polovica z toho, čo vláda Igora Matoviča zamkla do rezervy pre prípad toho najhoršieho v budúcom roku. Vraj treba zmierniť dopady pandémie.

Ak ešte stále máte pochybnosti, či to myslia aspoň za mak úprimne, prečítajte si tých pár odsekov zverejnených vyššie ešte raz. V rozdávaní cudzieho sú Pellegrini a Raši majstri.

Aj v inom. Dávno vedia, ako málo stačí v slovenskej politike na lapanie voličov. Stačí sa spoľahnúť na ich krátku pamäť.