Reportáž z východu: Sláva Isusu Christu! Gréckokatolíci sa tešia, že pápež slávi byzantský obrad

„Svätý Otec, vitajte, požehnanie nám dajte!“ Volalo temer 40 000 prihlásených účastníkov v Prešove, ako pápež František prechádzal pomedzi nich v papamobile a opätoval srdečné (pri)vítanie účastníkov.

„Vrúcne sme Vás čakali, v Prešove sa dočkali! Sláva Isusu Christu!“ Volali rozhodne a nadšene veriaci a pútnici mávajúc vlajkami na preplnenom a slnkom zaliatom priestranstve. Rímsky biskup prišiel sláviť takzvanú Božskú liturgiu svätého Jána Zlatoústeho pod ikonou Panny Márie z Klokočova. Pred obrazom presvätej Bohorodičky sa pontifik modlil už koncom júna tohto roku. Vtedy ju do Baziliky svätého Petra priniesli pútnici z Košickej gréckokatolíckej eparchie na čele s arcibiskupom Cyrilom Vasiľom.

Veselú a neformálnu bratskú atmosféru bolo cítiť všade naokolo vrátane vnútorných priestorov tamojšej haly, a to v tamojších záchodov pre organizátorov, médiá a dobrovoľníkov. Chodili tam totiž kňazi v krásnych, lesklých, zlato-červených rúchach. Tie sa leskli v ostrom kontraste so zelenými kachličkami a s toaletnými papiermi, ktoré viseli na šnúrach natiahnutých na jednej strane kúpeľne. Medzi umývadlami bolo len jedno tekuté mydlo.

Do sociálnych zariadení zrazu prišiel pokojným krokom poľský kardinál Stanisław Dziwisz. Niekoľko ľudí naokolo sa neisto rozhliadlo okolo seba. Kardinál na chvíľu zastal a zdvorilo pozdravil niekoľkých veriacich, ktorí sa mu prihovorili. Potom vkročil dnu.

„To je ale pokora, používa rovnaké záchody ako obyčajní ľudia,“ povedal jeden z nich uznanlivo.

„Je to nedostatok iných priestorov,“ pripomenul druhý.

Pomoc pri organizácii je moja súkromná obeta

Pápež vo svojom prejave pripomenul, že musíme byť schopní správne nazerať na kríž a utrpenie a vydávať svedectvo. Na Slovensku nie sú kresťania prenasledovaní ako v mnohých iných častiach sveta, podčiarkol. Na druhej strane však „zosvetštenie a vlažnosť znehodnocujú svedectvo“. Je to práve kríž, ktorý podľa Františka „vyžaduje jasné svedectvo, lebo nechce byť zástavou, ktorú by vystavovali, ale čistým prameňom nového spôsobu života“:

„Svedok, ktorý má kríž v srdci, a nie iba na krku, nevidí nikoho ako nepriateľa, ale všetkých ako bratov a sestry, za ktorých Ježiš dal život. Svedok kríža si nepamätá krivdy z minulosti a nenarieka nad prítomnosťou. Svedok kríža nepoužíva podvodné spôsoby a svetskú moc: nechce vnucovať sám seba a svojich, ale obetovať svoj život za iných. Nehľadá vlastné výhody, aby sa potom ukázal zbožný: toto by bolo náboženstvo pretvárky, nie vydávanie svedectva ukrižovaného Boha. Svedok kríža nasleduje len jednu stratégiu, tú Majstrovu: pokornú lásku. Nestará sa o prízemné víťazstvá, pretože vie, že Kristova láska je plodná v každodennom živote a všetko pretvára zvnútra ako semienko, ktoré padlo do zeme, zomrelo a prináša ovocie.“