Pápež medzi Rómami: Dominovali pozitívne príklady a silné emócie

Bezpečnosť nadovšetko. Luník IX zobďaleč strážili policajti na koňoch, vo vzduchu občas preletel vrtulník i dron. Prístupová cesta bola oplotená a strážili ju policajti i vojaci. Na ošarpanej stene obytného domu visel nápis v taliančine: Francesco. Benvenuto da noi (František: Vitajte u nás). Obyvatelia sa vykláňali z vybitých okien a z jedného bola vidieť vatikánska i slovenská vlajka. Návštevníci i obyvatelia boli rozdelení do sektorov ohradených plotmi, ktoré obkolesovali aj niektoré budovy. Medzi prítomnými boli nielen Rómovia, ale aj mnohí Slováci. Takto to vyzeralo tesne pred návštevou pápeža Františka v rómskej štvrti Luník IX na okraji Košíc.

„Toto bude vrchol návštevy, je to silná skúsenosť. Už nás čaká len zajtrajšia svätá omša v Šaštíne, no to je náboženská vec. Toto je reálny život,“ komentuje poľská spravodajkyňa pri pohľade na obytnú štvrť na okraji Košíc.  

„My sme radi, že prišiel, tešili sme sa naňho, ale nie je fér, že prišli aj Rómovia z iných osád, a že sa s ním nemôžeme všetky stretnúť, ale už dosť, riaditeľka nám zakázala hovoriť,“ povedali nám rómske upratovačky z miestnej školy. Viacerí obyvatelia sa však na pontifika neprišli pozrieť.

Kultúrny program pred návštevou zahŕňal tance, hudbu a piesne v rómskom jazyku na pódiu medzi saleziánskym strediskom a jedným z obytných domov. Moderátorom bol umelec Pavol Danko. Na scéne vystúpili ľudia, ktorí hovorili o pozitívnych príkladoch o spolužití medzi Rómami a Slovákmi. Jeden z nich podčiarkol, že aj tu bývajú ľudia, ktorí pracujú a chodia do školy a nedávno túto štvrť pekne vyčistili.

„Pápež prichádza ako maják a stretáva sa s ľuďmi v horizontálnej podobe a ukazuje, že je šanca na zmenu a na zbúranie múrov,“ povedal nám taliansky novinár akreditovaný na pápežskom lete pri pohľade na okolie.

„Zbúrať treba nie múry, ale tieto nepekné domy. Žiaľ, pápež príde a nič sa nezmení,“ myslí si jeho skeptický a azda príliš tvrdý kolega.

„V Európe sú aj horšie a omnoho väčšie štvrte napríklad v Neapole aj v Španielsku,“ povedal nám v neformálnom rozhovore španielsky novinár na ceste späť. Podľa neho bola táto zastávka plne v súlade s Františkovým štýlom, ktorý uprednostňuje chudobných, vylúčených a podobné marginalizované skupiny. Návštevu preto hodnotí pozitívne.

Viacero zahraničných novinárov sa čudovalo, že mnohí ľudia boli uzavretí za plotmi a niektorí vraj nemohli vyjsť von. Tamojší policajti a vojaci, ktorých sme oslovili, na to nevedeli reagovať. Slovenské dobrovoľníčky nám však ozrejmili, že v sektore pred pódiom sú vopred prihlásení a zaočkovaní ľudia, ktorí prišli aj z iných osád. Tí, ktorí sa nezaočkovali, boli ďalej práve zo zdravotných dôvodov.

Nie je ľahké prekonať predsudky ani medzi kresťanmi, varoval pápež

Pápež František prišiel na Luník IX za veľkého potlesku. Vypočul si niekoľko prejavov s pozitívnymi príbehmi a sám vyslovil silné slová, z ktorých vyberáme:

„Láska nie je len emócia a cit; tie sú nanajvýš tak jej začiatkom. Láska neznamená mať všetko a hneď, nezodpovedá logike „použi a odhoď“. Láska je vernosť, dar, zodpovednosť.“

„Nie je ľahké prekonať predsudky ani medzi kresťanmi. Nie je ľahké oceniť ostatných, často v nich vidíme prekážky alebo protivníkov a vynášajú sa súdy bez toho, aby sme poznali ich tváre a príbehy.“

„Ako často sú súdy vlastne predsudky, ako často si to zamieňame! Je to znetvoriť slovami krásu Božích detí, ktorými sú naši bratia. Nemožno redukovať realitu toho druhého na vlastné vopred pripravené modely, nemožno dávať ľudí do schém.“

„Kde je starostlivosť o osobu, kde je pastoračná práca, kde je trpezlivosť a konkrétnosť, tam prichádza ovocie… Súdy a predsudky len zväčšujú vzdialenosti. Kontrasty a silné slová nepomáhajú. Dávať ľudí do get nič nerieši… Cesta k pokojnému spolužitiu je integrácia. Je to organický, pomalý a vitálny proces, ktorý sa začína vzájomným poznaním, trpezlivo pokračuje a pozerá sa do budúcnosti.”

„A komu patrí budúcnosť? Deťom. Ony nás majú zorientovať: ich veľké sny sa nemôžu zlomiť o naše bariéry. Chcú rásť spolu s ostatnými, bez prekážok a zabraňovania. Zaslúžia si integrovaný a slobodný život. Práve ony motivujú prezieravé rozhodnutia, ktoré nehľadajú okamžitý súhlas, ale pozerajú sa do budúcnosti každého. Kvôli deťom treba robiť odvážne rozhodnutia: pre ich dôstojnosť, kvôli ich vzdelaniu, aby vyrastali dobre zakorenené vo svojom pôvode, ale zároveň bez toho, aby videli každú možnosť vylúčenú.“