Krajniakov úspech: slovenský parlament schválil veľkú vec

Rodičovský bonus robí zo Slovenska príklad pre iné krajiny.

Pamätáte si na uplatnenie rovnej dane? Bolo to v roku 2004, išlo o veľký úspech, ktorý propagoval náš štát. Slovensko vtedy pritom len kopírovalo cudzie myšlienky. Súčasťou tej diskusie bol aj Milan Krajniak, ktorý presadil rovnú daň vnútri KDH, inšpirovali ho pritom debaty vnútri českej ODS.

Odvtedy ušlo veľa vody, Krajniak je dnes minister za úplne inú stranu a podarilo sa mu presadiť niečo, čo má v sebe všetky predpoklady zmeniť debatu o dôchodkoch na dlhé roky dopredu a inšpirovať svet okolo. Rodičovský bonus je rádovo dôležitejšia téma ako rovná daň.

Hoci sa mu médiá posledné dni – vrátane správ dnes večer – posmievali a tento návrh nazývali „prílepkom“, princíp, ktorý Krajniak dostal do Ústavy je dôležitejší pre dôchodkový systém ako druhý pilier.

Kancelár Bismarck rozbehol priebežný dôchodkový systém, z ktorého nikto neťažil viac ako politici, ktorí ho vymysleli. Priebežný systém prešiel istými zmenami a stal sa štandardom západných spoločností. Bolo to práve Nemecko, kde po desaťročiach po Bismarckovi zašli úvahy o zmene tohto systému najďalej. Nemci totiž pochopili, že starý systém pôsobí demotivačne, je nespravodlivý a najviac voči tým, ktorí ho udržiavajú v chode, preto je spochybnená sama jeho legitimita. Pochopili to najmä ekonómovia a demografi.

Na Slovensku o tom ale nevieme vďaka ekonómom, ani dôchodkovým expertom a už vôbec nie demografom. Celá táto komunita sa sústredila na obhajobu druhého piliera. Túto tému doniesol do slovenskej debaty Vladimír Palko, keď kandidoval na predsedu KDH.

Sledoval som zrod a rozvoj tejto myšlienky zblízka, Palkovým kandidátom do vedenia KDH bol vtedy Milan Krajniak, ktorý si tému rýchlo osvojil a stotožnil sa s ňou. Tu si možno prečítať jeho starý text, kde o tom písal. Palka aj Krajniaka postupne z KDH vyštvali (práve preto by dnes malo KDH mlčať), ale idea žila ďalej. Vďaka nim dvom.

Vlado na túto ideu prišiel spontánne, ako matematik sa jej ďalej venoval, kvôli nej veľa študoval, napísal skriptá, prednášal a počítal. Malo to svoje milé momenty, spomínam si, ako som mu daroval rozpadnutú použitú knihu Garyho Beckera Treatise on the Family, ďalšieho nobelistu, ktorého Vlado čítal tak detailne, že v jeho prepočtoch našiel drobné matematické chyby. Ktorý zo slovenských ekonómov, ktorí na neho tak radi hľadia cez prsty, sa s tým môže rovnať?

Práve on priniesol najlepší prehľad toho, čo k tejto téme za celé desaťročia priniesli ekonómovia na Západe, od Gunnara Myrdala, ktorý získal Nobelovu cenu spolu s Hayekom, po Wilfrida Schreibera, Hansa Wernera Sinna či Martina Werdinga. Každý, kto pozná tieto mená, chápe, že v téme nejde o liberálne poučky, téma presahuje ideologické hranice. A opäť, sponzorom tejto debaty neboli žiadne think-tanky, žiadni ekonómovia, ani NBS, ani ekonomickí novinári. Ale jeden solitér, matematik a bývalý politik.

Dnešok ale patrí najmä Milanovi Krajniakovi.  

O tejto téme veľa hovoril počas ostatnej prezidentskej kampane a urobil z nej prioritu svojho ministerstva. Dnes, po tom ako parlament schválil jej princípy ako text Ústavy, slávi prvý úspech. Je to veľký úspech. Nikde v Európe ani západnom svete nezašla táto téma tak ďaleko, ako práve u nás. Doprial by som ministrovi Krajniakovi aj súčasnej vláde, aby si to všimli dôležití ľudia vonku. Táto téma má všetky predpoklady, aby inšpirovala ďaleko za hranicami. Na liberálne médiá a think-tanky sa spoliehať nemožno, ale to nie je rozhodujúce.

Pred Krajniakovým ministerstvom je ešte kus práce, opozícia sa proti konkrétnejším opatreniam a zákonom v budúcnosti zorganizuje lepšie, ako tomu bolo teraz, ale Krajniak má za sebou ústavnú zmenu a v rukách argumenty, ktoré by mali presvedčiť aj časť opozície, aj odbory. Už teraz ukázal solídny talent vyjednávača. Rodičovský bonus zvyšuje dôchodky tým, ktorí majú deti, a tým, ktorí sa starajú o prežitie dôchodkového systému. Ak vznikne politický spor, dá sa predpokladať, že Krajniakovými kritikmi budú úzko mysliaci ekonomickí liberáli a lobisti za druhý pilier. Všetci ostatní majú dobrý dôvod postaviť sa za Krajniaka.

Všimnime si, čo tu proti sebe stojí. Jedno poňatie dôchodkov čerpá inšpiráciu z anglosaského sveta a zdôrazňuje jednotlivca, individualizmus. Spravodlivé je to, čo si našetrí jednotlivec. Pritom aj zástancovia druhého piliera stále spoliehajú na prvý priebežný pilier.

Druhé poňatie dôchodkov je založené na rodine, na vzťahu rodičov a detí, fundamentálnom prvku, ktorý umožňuje prežitie spoločnosti aj dôchodkového poistenia. Mimochodom, aj toho druhého piliera.

Ak to trochu zjednodušíme, individualizmus verzus komunitarizmus. Pozor, nejde o trh verzus štát, žiadny trh na svete si neporadí so situáciou, keď ľudia nebudú mať dosť detí, keď nebude mať kto zhodnocovať úspory či akcie, keď nefunguje demografia. Rodičovský bonus je viac kompatibilný s trhom, ako druhý pilier. Z druhého piliera, tak ako v prípade Bismarckovho modelu, ťaží najviac prvá generácia. Potom sa začnú problémy.

Zmenilo sa ešte niečo. Vždy, keď sa hovorilo o udržateľnosti dôchodkov, sa našli liberáli, ktorí pripomenuli význam imigrácie. Dnes to už nerobí nikto. Aj to je pokrok.

Aby sa nezabudlo: Slovenský parlament dnes schválil veľkú vec. Pred pätnástimi rokmi sme kopírovali svet. Dnes máme v rukách niečo, čo bude inšpirovať iných.