Čo sa podarilo Maďarom na Demografickom summite v Budapešti

Bol to skutočný summit, poprední politici z Európy, bývalý americký viceprezident a mnoho expertov. Škoda, že zo Slovenska vystúpil iba Milan Krajniak.

Jesenná Budapešť je v mnohom čarovná, podobne ako iné stredoeurópske mestá, ktoré sa kúpu v mäkkom jesennom slnku. Nebol som tam ale ako turista, v Budapešti sa konal Demografický summit, kde vystúpili viacerí vrcholoví politici. Viac ako slová najvyšších politikov z rôznych krajín, ma ale zaujímali vystúpenia akademickej sféry, tretieho sektora, ľudí z médií. Počúval som, pozeral a odniesol som si inšpiráciu. Nielen obsahom, ale aj spôsobom, ako bol Demografický summit pripravený. Tak trochu som podujatie porovnával s Konzervatívnym summitom, ktorý sa konal pred pár dňami v Bratislave, a ako jeden zo spoluorganizátorov som hľadal námety na zlepšenie. Nuž a musím to kolegom uznať, budapeštiansky demografický summit nesklamal v žiadnom aspekte, ktorý som od neho očakával.

Pre úplnosť a korektnosť dodávam, že som mal na summite sprevádzať Annu Záborskú, ktorá nakoniec nemohla pre svoje povinnosti v Bratislave na summit prísť, a tak jediný viditeľný účastník zo Slovenska bol náš minister práce Milan Krajniak.

Demografický summit písal už svoj štvrtý ročník, bol skvele – priam filmovo efektne zorganizovaný. Všetko klapalo ako hodinky. Jeden vysokopostavený politik striedal druhého. Všetko sa navyše dialo v krásnych priestoroch úpätia hradu na Budíne, na brehu Dunaja s pekným výhľadom na pamätihodnosti peštianskej strany. Slovák sa v Budapešti vždy cíti osobitne, veď to v minulosti bolo naše hlavné mesto. Slováci sa na jeho tvári významne podpísali.

Demografický summit v Budapešti je skutočným summitom, teda stretnutím špičkových politikov či intelektuálov. Bolo koho počúvať, bolo s kým debatovať. Škoda, že tam bolo tak málo Slovákov. Každopádne aj tu sa ukázalo, že je dôležité prinášať zaujímavých rečníkov do Bratislavy. Či už na Konzervatívny summit alebo na menšie konferencie, ako bola tá, organizovaná Annou Záborskou o rodinnej politike v júni tohto roka, kde okrem iným rečníkov vystúpila aj maďarská ministerka pre rodinu Katalin Novák.

Každý hodnotí konferencie podľa svojich momentálnych potrieb či záujmov. Pre mňa bol najzaujímavejší druhý deň, kde už nebolo toľko vrcholových politikov, ale na druhej strane tam boli ľudia, ktorí prichádzajú s nápadmi, kam smerovať prorodinnú a demografickú politiku a zároveň ju pomáhajú presadiť tlakom zdola.

Vypichol by som dva ostatné panely summitu.

V predposlednom diskutovali popredné osobnosti tretieho sektora o tom, ako presadzovať pro-rodinné politiky, porovnávali jednotlivé prístupy, ktoré používajú, vyhodnocovali ich úspešnosť. Zaznelo mnoho inšpiratívneho. To kľúčové, na čom sa zhodli, bola potreba zmeny atmosféry v spoločnosti z individualistickej – zameranej na svoje osobné pohodlie, na pro-rodinnú – takú, kde sa jednotlivec vidí ako súčasť rodiny – či už ako dieťa, rodič, starý rodič alebo iný príbuzný. Médiá nám ponúkajú úplne iný svet hodnôt zameraný na jednotlivca, spoločnosť to potrebuje vyvážiť v mene svojho vlastného prežitia. Bez rodín a detí zanikne každá civilizácia. Aj tá najpokrokovejšia.

Osobitne som čakal na posledný panel podujatia. Témou bola rodina a médiá, takže nadväzoval na svojho predchodcu, ale hlavným rečníkom bol Eric Zemmour. Publicista, verejne známa osobnosť vo Francúzsku, o ktorom sa špekuluje ako o kandidátovi na francúzskeho prezidenta. Sám Zemmour pochádza z pôvodne alžírskej bebersko-židovskej rodiny a je výrazne pravicovo zameraný.

Eric Zemmour ukázal istú orientáciu v dejinách strednej Európy, ale väčšinu svojej prednášky aj diskusných príspevkov viazal na Francúzsko. Počuli sme o krajine, ktorá stráca samú seba, svoje dejiny, svoju identitu – a nebráni sa tomu. Jeho slová o postupujúcej islamizácii Francúzska, o kolonizácii verejného priestoru progresivistickou ideológiou zneli povedome.

Poukázal na Netflix a iné podobné služby, ktoré postupne zahlcujú mediálny priestor novými vzorcami správania sa, ktoré majú výrazný protirodinný étos. Vyzdvihol úlohu Maďarska a krajín strednej Európy v zápase o dušu Európy. Poukázal nielen na komunizmus, ktorý sa snažil zničiť našu kultúru, ale aj Osmanskú ríšu, ktorá sa 150 rokov snažila kolonizovať našich predkov a zásadne prepísať ich kultúru. Podľa jeho slov, na odpore proti islamským Osmanom a komunistom stojí sila strednej Európy. Máme hlbokú dejinnú skúsenosť s pokusmi o reálnu, ako aj ideologickú kolonizáciu, a preto sme jednak voči nej rezistentnejší a jednak sme nádejou aj pre západ Európy, ktorý nemá potrebnú imunitnú reakciu.

Mnohé z výrokov Erica Zemmoura boli provokatívne, viaceré politicky nekorektné. O to viac pozývali k uvažovaniu o svete okolo. Z môjho pohľadu sa ukázalo, že je dobré pozývať aj rečníkov, ktorý vyjadrujú v danom priestore netradičné názory a debatovať o nich.

Demografický summit v Budapešti bol takýmto priestorom. Cítil som tam spoločný vietor s podujatím u nás v Bratislave. Stredoeurópski konzervatívci potrebujú viac príležitostí sa stretať, konfrontovať s partnermi a debatovať s nimi.