Svietiť, kúriť alebo jesť? Pred zimou hroziaca dilema pri dodávkach energií

Aj keď strana Zelených nezískala v nemeckých spolkových voľbách taký slávny výsledok, ako by zodpovedal jej status prominenta v médiách, jej myšlienky týkajúce sa boja proti klimatickým zmenám medzitým rovnako prebrali skoro všetky ostatné nemecké strany. Môžeme snáď dúfať aspoň v to, že klasicky liberálna FDP, ktorá sa tentoraz hlási k vládnej zodpovednosti, ich presmeruje do trochu znesiteľnejšieho ekonomického rámca.

Momentálne nastúpený kurz nevyzerá práve sľubne. Stokrát opakované varovanie, že prírodné zdroje ako vietor a slnko sú z princípu nespoľahlivé, sa zase raz ukázalo ako pravdivé. Tohtoročné leto je ako na potvoru málo veterné, takže veterníky neprodukujú, čo by mali; dokonca aj Severné more, kde to zvyčajne „fučí“ v zime aj v lete, je tento rok mimoriadne pokojné. Cena elektriny na energetickej burze vo Veľkej Británii v dôsledku toho presiahla všetky rekordy a vystúpila až na 400 libier (340 eur) za megawatthodinu, niekoľkonásobok vlaňajšieho priemeru. Aj v Nemecku, Taliansku alebo Španielsku stúpajú ceny elektriny do závratných výšin, dokonca natoľko, že z nich začína byť sociálny problém. A zároveň tým prispievajú k pocitovej aj skutočnej inflácii.

Nedostatok vetra či slnka mali podľa európskych plánov správne kompenzovať plynové elektrárne, ale v septembri 2021 je nedostatkovým a drahým tovarom aj zemný plyn. Trh s plynom je totiž globálny, nie regionálny a vo východnej Ázii sa postcovidová konjunktúra postarala o také zvýšenie dopytu po plyne, že všetky voľné zásoby skvapalneného plynu prúdia tam, americké, arabské i ruské. A prírodné komplikácie pokračujú. Mohutná rieka Paraná v Brazílii má rekordne nízky stav vody, teda je nutné odstavovať tamojšej vodné elektrárne a takmer dvestomiliónová Brazília sa tiež zaradila do radu krajín narýchlo sa dožadujúcich nejakého plynu.

A keďže európskym plynovým elektrárňam sa v tejto nepríjemnej situácii nedostáva paliva na lacnú výrobu prúdu, pri výrobe elektriny musia zaskakovať staré hnedouhoľné elektrárne, ktoré vlastne už pomaly mali zatvárať brány. Nemecké uhoľné elektrárne idú naplno, lenže tento rok už tiež musia platiť vyššiu uhlíkovú daň (šesťdesiat eur za tonu CO₂), teda nimi vyrobená elektrina je adekvátne drahšia. Ale aspoň je. O niekoľko rokov v podobnej situácii ani nemusí byť.

Ako bude vyzerať blížiaca sa zima? Producenti zemného plynu nie sú schopní skokovo zvyšovať dodávané množstvo podľa zvýšeného dopytu a, povedzme si pravdu, nemajú na to ani extra silnú motiváciu; pri súčasných cenách zarábajú dobre. Navyše, USA i Rusko sú krajiny, ktoré musia počítať so zvýšeným dopytom počas svojej vlastnej zimy, a košeľa bude bližšia než kabát: Európa dostane z ich plynových zásob len to, čo bude producentom zvyšovať po uspokojení vlastných domácich potrieb, čo tiež nemusí byť skoro nič.

Hoci EÚ nie je práve silne veriacim celkom, zrejme nezostáva nič, len sa modliť, aby sa príroda aspoň v jednom aspekte zľutovala a aby nadchádzajúca zima bola mierna. Inak si budú chudobnejší Európania musieť klásť otázku, či svietiť, kúriť alebo jesť.

Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.