Trump či Biden? Sympatie európskych politikov (prehľad)

Prezident Trump s európskymi politikmi na summite NATO v septembri 2019. Foto: TASR/AP

Komu drukuje Macron, Merkelová, Duda či Salvini, Berlusconi alebo Orbán?

Americké voľby majú svojich favoritov aj v Európe. V Taliansku majú vládni sociálni demokrati zdanlivo jasno a podporujú Bidena, no v koaličnom Hnutí päť hviezd sú niektorí za demokratického kandidáta a iní nevyjadrili podporu žiadnemu kandidátovi. Mnohí si však stále pamätajú slová svojho popredného člena, ktorý pred dvomi rokmi povedal: „Bravó, Trump, (je) lepší prezident ako ten pučista Obama.“

Člen vlády a expremiér Matteo Renzi gratuloval Bidenovi po jeho volebnom úspechu počas tzv. Super Tuesday v marci, a to so slovami: „Vyhrávajú reformisti, nie extrémisti“.

Bývalý predseda vlády Silvio Berlusconi, ktorý bol pre mnohých „talianskym Trumpom“ ešte pred Trumpom, napísal, že bez ohľadu na víťaza USA zostanú pre jeho krajinu „prvotným spojencom“.

Za druhé volebné obdobie pre súčasného prezidenta USA je líder opozície Matteo Salvini, ktorý nosil rúška s nápisom „Trump 2020“ a „MAGA“, čo je skratka Trumpovho sloganu Make America Great Again (Spravme Ameriku opäť úžasnou).

Protrumpovská je pravdepodobne aj Giorgia Meloniová z opozičnej strany Fratelli d´Italia. Tento rok bola jedinou talianskou političkou na Národných modlitebných raňajkách v Spojených štátoch amerických. Trumpov prejav o Bohu, národe a o ochrane identity, hraníc, rodín a firiem vtedy označila za recept, ktorý chce priniesť aj do svojej domoviny.

Vo Veľkej Británii je veľký podporovateľ Donalda Trumpa tvár Brexitu Nigel Farage. Ten vo svojej show v rádiu LBC republikánskemu prezidentovi prezradil, že veľmi ho rešpektuje aj aktuálny predseda vlády Boris Johnson. Ten nedávno na otázku, či stále verí Trumpovým dobrým vlastnostiam aj po masových nepokojoch v USA, odpovedal: „Je prezidentom Spojených štátov, ktoré sú dnes naším najdôležitejším spojencom na svete. Čokoľvek o tom môžu ľudia a ľavičiari povedať, USA sú baštou mieru a slobody a sú nimi väčšinu môjho života.“

Naopak francúzsky prezident Emmanuel Macron by určite volil Bidena, píše Politico, lebo so súčasným americkým prezidentom sa nezhoduje v otázkach, ako sú EÚ, NATO a environmentálna politika. Euroskeptická opozičná politička Marine Le Penová po zvolení Trumpa v roku 2016 povedala, že „sa vynára nový svet“ a niekoľko politikov z jej Národného zhromaždenia je práve teraz v USA. Tam sledujú posledné dni kampane svojho pravdepodobného favorita Donalda Trumpa.

V Nemecku kancelárka Angela Merkelová odmietla priamo komentovať voľby v zámorí. Avšak dodala, že „si váži rady vedcov“ s odkazom nato, že vyštudovala fyziku na Univerzite v Lipsku (v tejto súvislosti je zaujímavé, že v minulosti niesla meno Karla Marxa). Kancelárka tým naznačila, že zrejme nepodporuje súčasného prezidenta USA, ktorého často kritizujú za kontroverzné výroky na adresu niektorých vedcov.

Aj keď nepriamo, ale pomerne logicky vyplýva, že druhé volebné obdobie pre Trumpa by uvítala pravicovo-populistická strana Alternatíva pre Nemecko. Na svojej webstránke má niekoľko článkov, v ktorých sa píše: „EÚ by sa mala od Trumpa učiť“, „Trump bojuje proti prílišným nariadeniam z Bruselu“ a „Trump pozná kriminalitu v Nemecku lepšie ako Merkelová“.

Konzervatívna poľská vláda má s republikánskym kandidátom dobré vzťahy a v lete, krátko pred svojím znovuzvolením, do Washingtonu zavítal prezident Adrzej Duda. Prvý zahraničný hosť v Bielom dome po mnohých mesiacoch vtedy sľúbil „silnejšie spojenectvo“ s USA.

Opačný názor zastáva bývalý poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski, manžel známej Trumpovej kritičky Anne Applebaumovej pripomenul, že pre EÚ i Poľsko „by bolo ľahšie, ak by sme vyjednávali s Amerikou na čele s Joe Bidenom“. Aj keď Donald Trump vraj narušil dôveru v euroatlantické spojenectvo, prvý muž Ameriky napríklad uvalil sankcie na Nord Stream 2, čo je nemecká investícia obchádzajúca záujmy EÚ a strednej Európy, uznal exminister Sikorski.

Poliaci v USA pritom nedávno žiadali Bidena, aby sa ospravedlnil za svoju „neznalosť a neúctu voči strednej Európe“, keď označil Maďarsko a Poľsko za „totalitné režimy“.

A keď už je reč o Maďarsku, o Orbánových osobných sympatiách nemôže byť pochýb. Zvolenie Trumpa označil za dôležitý prelom vo viacerých svojich vystúpeniach, Maďarsko začalo počas uplynulých rokov nakupovať od Američanov zbrane a Orbán si dokázal vynútiť aj pozastavenie financovania niektorých amerických politických organizácii, keď to preháňali s kritikou jeho vlády.

Ako to už býva, Orbán sa usiluje nielen o sympatie u Trumpa, ale aj o dobré vzťahy s Číňanmi, s ktorými zase Trump vedie niekoľko konfliktov.

Ďalšie články od Bohumil Petrík
Ďalšie články