Smútočný list českým voličom

Ak ste v Čechách a na Morave unavení z Babiša, nepreháňajte to s frustráciou a šetrite slová. Zmena za rohom môže byť totiž inou podobou mizérie.

Čudoval som sa, keď pred pár rokmi začínala Babišova politická kariéra, ako ľahko si tento nešťastný slovenský export získaval územie a hlasy, najmä keď sa prejavom zbavil slovenskej identity bez toho, aby získal tú českú. Ešte viac som sa čudoval, keď mu pomáhali ľudia ako Jaromír Jágr či Jan Kraus (v tomto poradí), ten tuctový spevák, po mene je u nás neznámy, prekvapením už nebol. Zápis v ŠtB, štát ako firma a doktrína bezhraničného oportunizmu mali varovať, škoda.

Mali by ste vedieť, že si máte dávať pozor na úspešných Slovákov v Prahe. Pár výnimiek z kultúry bokom a zoom na politiku – išlo vždy najmä o všetkého schopných oportunistov a skorumpovaných švihákov. Husák, Dubček, Čalfa, ale aj Milan Hodža, jeden z najskorumpovanejších politikov v našich dejinách.

Najlepšie si spomíname na Husáka, pôvodom komunistického nacionalistu, ktorý tam hore na Hradčanoch dopadol tak tragicky. Zaživa vyschol. Pre nacionalistu (a to slovo myslím pozitívne) hrozná tragédia. Nikdy nepochopím, čo sa muselo stať, aby v sebe zaprel aj tú slovenčinu (apříl!). Nebolo to ani smiešne. Nedalo sa ho ani poľutovať.

Ján Čarnogurský ho raz porovnal s Tisom, obidvaja sa snažili vyjsť s totalitnou veľmocou, pokúsiť sa o menšie zlo, a obidvaja prišli na to isté.

Ale varovaním mal byť aj Dubček. Ideály bývalým oporám režimu netreba veriť. Nikdy by neboli tým, čím sú. Marián Čalfa sa stal najvyššie postaveným Slovákom po revolúcii v roku 1989, čo dodnes berieme doma ťažko, akoby sme nemali disent a politického väzňa, ktorý tam patril namiesto neho. No a Milan Hodža, ktorý rozumel politike, ešte lepšie rozumel peniazom.

Možno sa oplatí všimnúť si, ako a vďaka čomu Hodža, Husák a ďalší v politike skončili. O tom inokedy.

Zdá sa, že Andrej Babiš teraz cez víkend opäť vyhrá voľby. Čitateľa Echa to musí desiť, ale my zo Slovenska vám môžeme k tomu pridať ešte jeden odkaz. Nehovorím, že potešiť, to nie, ale istá podoba útechy to možno je. Desná totiž môže byť aj alternatíva. Až tak, že si budete donekonečna klásť otázku, čo je horšie, či politici skorumpovaní, alebo politici neschopní. Napoviem, nemá to, žiaľbohu, riešenie.

Ak Babiš nezíska väčšinu, presnejšie, ak vznikne väčšia z tých dvoch koalícií a piatich strán, čaká vás – obávam sa – niečo ako slovenská vláda. Teda kabinet, ktorý bude mať najsilnejšiu opozíciu v sebe samom.

Tu u nás tým žijeme už druhým rokom, otrava politikou sa mieša s hnevom, nebyť čínskeho vírusu, krajina by bola podstatne viac divoká.

Bilancia je hrozná. Slovenská vládna koalícia nedokáže takmer nič presadiť. Začala s hurá pokrikom, veľké slová a pátos tiekol z každej strany. Chceli vyriešiť všetko a boli si istí, že nemajú páru. Veľmi rýchlo sa ale ukázalo, že najväčší kritik Matoviča je Sulík, v druhej etape dokonca že najväčší kritik vicepremiérky Remišovej je ministerka Kolíková z jej vlastnej strany. Viac ako na koaličnej rade sa povie cez Facebook, je to šach bez figúrok z druhej rady. Dokonale systematicky sa blokujú vo všetkom. Vo všetkom. A vládnu vďaka deficitom, európskym sľubom a pandemickému semaforu.

Ešte horšia je ich personálna politika. Situácia v štáte po Ficovi a Pellegrinim bola hrozná, ale oni ju dokázali rozvrátiť. V polícii vznikla poloanarchia, na prokuratúre vojna, v bezpečnostnej oblasti chaos. Riešia sa najmä problémy, ktoré vznikli po rozhodnutiach nových nominantov. Bývalý šéf tajnej služby sa dostal na pol roka do väzby, v podstate bez dôkazov, a keď ho generálna prokuratúra pustila, nezmenilo to nič. Žiadna náprava, žiadne vyvodenie dôsledkov. Keď nestihnete pochopiť kauzu v utorok, netreba sa snažiť, streda prinesie novú. Máme šťastie, že v Bruseli nemajú naši politici ambície, vďaka tomu sa píšu rezolúcie proti Poľsku a my sme ostrov demokracie.

Nechcem, aby to pôsobilo demotivačne, božechráň, voliť treba, ale tá možnosť tu je a mali by ste tomu venovať myšlienku.

Keď si predstavím, že v jednej vláde by mal byť Alexander Vondra a nejaký pirát, moravský katolík bez veľkého sebavedomia a starosta malomesta, ktorý dovidí do Bruselu, obávam sa, že to nemôže dopadnúť inak než to, čo vidíme tu u nás.

Alebo vyhrá Slovák Babiš. Alebo vznikne „slovenská koalícia“, ktorá sa bude sporiť a donekonečna navzájom vetovať.

Poviem vám, som rád, že nemusím ísť teraz v sobotu voliť.

Vychádza súčasne v Štandarde a Echu.