Kremeľ sa pod tlakom verejnej mienky pripravuje na cenzurovanie internetu

Na rozdiel od Číny, ktorá sa vo vzťahu k médiám vybrala cestou totálnej kontroly, ruská vláda dlhé roky volila zmiešaný model, pri ktorom ovplyvňovala obsah televízneho vysielania, avšak tolerovala prevažne slobodný internet. Ruský režim sa však pravdepodobne dostáva do bodu, keď táto stratégia prestáva byť efektívna a bude musieť pristúpiť k ráznejším opatreniam.

Nárast používania internetu v mobilných telefónoch viedol v Rusku k prepadu dôvery voči vláde. Príčinou je „zmiešaný model cenzúry“, pri ktorom Kremeľ síce do značnej miery kontroluje hlavné televízie a rozhlasové stanice, avšak v internete necháva kritikom a opozícii relatívne voľné pole pôsobnosti. Nedávne návrhy novej legislatívy však naznačujú, že ruský režim si túto hrozbu začína uvedomovať a pripravuje potrebné kroky k väčšej kontrole nad internetom.

Kremeľ stráca kontrolu nad mysľami mladých Rusov

Z výskumu ruských ekonómov vyplýva, že paralelne so šírením 3G internetu sa milióny ľudí dostali k novým zdrojom informácií, čo viedlo k zvýšenej miere skepticizmu voči autoritám. Aj keď je tento fenomén podľa vedcov celosvetový, jeho dosahy sú najvýraznejšie v štátoch s nevyrovnaným modelom cenzúry, akým je okrem iných aj Rusko.

 „S príchodom 3G technológie začala podpora vlády padať,“ uviedla v tejto súvislosti Jekaterina Žuravskaia z Parížskej školy ekonómie. „Tento efekt [internetu] je ešte viac posilnený, ak chýbajú, alebo sú cenzurované, iné [tradičné] zdroje informácií. V štátoch, kde vláda cenzuruje aj internet, takýto vzťah neexistuje. Technológia 3G sa šíri, no podpora vlády nepadá,“ dodala.

Podľa Sergeja Gurieva z Centra Carnegie v Moskve je dobrým príkladom tohto fenoménu v Rusku Alexej Navaľnyj, z ktorého jeho kampane na internete urobili najvýraznejšiu osobnosť ruskej opozície. Jeho film, v ktorom obvinil bývalého ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva z toho, že na vlastné obohatenie zneužil sieť charít, mal od svojho zverejnenia v roku 2017 už 36 miliónov videní. Z týchto peňazí si Medvedev mal údajne postaviť aj svoje vidiecke sídlo v hodnote 350 miliónov dolárov (približne 289 miliónov eur). „Išlo o najväčšie protikorupčné vyšetrovanie v Rusku. Medvedeva to stálo jeho kariéru. Môže sa dnes stať premiérom alebo prezidentom? Nie, je to dôsledkom tohto vyšetrovania,“ uviedol Guriev.

Hoci Kremeľ do určitej miery zasahuje do slobody internetu, obmedzovanie nie je ani zďaleka také rozsiahle ako napríklad v Číne. V Rusku v posledných rokoch vzniklo veľké množstvo online informačných portálov so značným dosahom najmä na mladšiu generáciu, ktorá sa nebojí o politike otvorene a verejne diskutovať. Úspešné sú neraz aj opozičné kampane na YouTube, Facebooku či iných sociálnych sieťach. Naopak, v tradičných médiách, ako sú televízia alebo rozhlas, dominujú napriek existencii nezávislých médií už takmer dve desaťročia provládne naratívy.

Faktor relatívne slobodného internetu sa pravdepodobne odzrkadľuje aj v rôznych volebných preferenciách jednotlivých vekových kategórií. Podľa najnovšieho prieskumu ruskej mimovládnej sociologickej výskumnej organizácie Centrum Levada dosahuje volebná podpora Putina vo vekovej kategórii 18-24 rokov len 20 percent. Naopak spomedzi Rusov vo veku 40 až 54 rokov by ruského lídra volilo 51 percent opýtaných.

Kremeľ flirtuje s cenzúrou internetu

Niektoré kroky ruskej vlády z posledných rokov – vrátane vytvorenia suverénnej ruskej siete Runet – však naznačujú, že Kremeľ môže zvažovať získanie väčšej kontroly nad internetom. Zákon o udržateľnom Runete bol v Rusku prijatý ešte v novembri 2019. Legislatíva zaväzuje operátorov dať na svoje siete štátom dodané a hradené zariadenia, ktoré vládnym orgánom umožnia v prípade hrozby ovládať tok informácií na internete. Paralelne s tým to štátu dáva možnosť blokovať užívateľom prístup k oficiálne zakázaným stránkam. Oficiálnym cieľom tohto kroku je schopnosť udržať funkčnosť ruského internetu v prípade kybernetických útokov. Zákon tiež počíta s vytvorením národného systému názvov domén.

Nemenej zaujímavý je v tomto kontexte aj navrhovaný zákon o odvetných sankciách voči zahraničným internetovým informačným portálom za cenzúru ruských masmédií, ktorý bol nedávno predložený v ruskom parlamente. Zákon by zaviedol „status vlastníka informačného zdroja zapojeného do porušovania základných ľudských práv a slobôd a práv a slobôd občanov Ruskej federácie“. Podľa návrhu legislatívy môže tento štatút prideliť generálny prokurátor a ministerstvo zahraničia Ruskej federácie vlastníkovi internetového zdroja, ktorý „okrem iného pripúšťa diskrimináciu materiálov z ruských médií.“

Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor), ktorá už od roku 2012 spravuje ruskú databázu zakázaných webov, by v prípade prijatia zákona získala nový silný nástroj cenzúry. Po novom by totiž mohla obmedzovať (alebo úplne rušiť) prístup ruských používateľov internetu k vybraným zahraničným informačným portálom.

Hugh Williamson z medzinárodnej mimovládnej organizácie Human Rights Watch v tejto súvislosti uviedol, že prístup ruských úradov voči internetu spočíva na dvoch hlavných pilieroch – rastúcej centralizovanej kontrole a rastúcej izolácií od celosvetovej siete. „Vláda vybudovala celý arzenál nástrojov, ktoré jej umožňujú kontrolovať informácie, užívateľov aj informačné kanály,“ zdôraznil.

Nateraz je stále otázne, do akej miery bude Kremeľ ochotný tieto nástroje využívať a aká bude ich reálna efektivita. Vznik Runetu a nedávne legislatívne návrhy však naznačujú, že ruská vláda bude v prípade núdze ochotná experimentovať s variáciou čínskeho modelu absolútnej kontroly médií.