Takmer ako na bicykli. Tridsiatky v mestách už odporúča aj europarlament

Európska únia sa spomaľuje, aspoň čo sa týka maximálnej povolenej rýchlosti na cestách. Po iniciatívach jednotlivých členských štátov prišiel s odporúčaním osekať najvyššie tempo na 30 kilometrov za hodinu v mestách aj europarlament. Prečo sa tak deje a čo prekáža odporcom?

Svet osobnej dopravy sa za posledné roky výrazným spôsobom zmenil. Rozhodnutí, ktorými k jeho transformácii prichádza, je hneď niekoľko a všetky sledujú (alebo sa tak aspoň tvária) tri hlavné ciele. Sú nimi ekológia, pohodlie a bezpečnosť.

V súlade s tým sa na starom kontinente rozmohol nový trend. Je ním znižovanie maximálnej povolenej rýchlosti na cestách, špeciálne v mestských oblastiach so zvýšenou frekvenciou pohybu. Magickou hodnotou sa stáva najmä rýchlosť 30 kilometrov za hodinu.

Pôdu pre tieto zmeny okrem iného pripravila takzvaná Štokholmská deklarácia, ktorú vo švédskej metropole prijali delegáti zo 140 krajín sveta na začiatku minulého roka. Jedným z jej bodov je práve zníženie maximálnej povolenej rýchlosti vozidiel na 30 kilometrov za hodinu v urbánnych oblastiach.

O zníženie rýchlostného limitu z 50 na 30 kilometrov za hodinu sa v mestách už niekoľko rokov snažia aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) či Európska rada pre bezpečnosť dopravy (ETSC).

Takmer ako na bicykli

Pred niekoľkými mesiacmi sa k okresaniu tempa na spomenutú úroveň uchýlila centrálna vláda Španielska. Nové obmedzenie sa od mája týka dvojprúdových ciest a jednosmeriek s vyvýšeným chodníkom. Podľa úradov sa úprava týka zhruba 60 až 70 percent mestských ulíc a ciest v krajine

Neskôr sa do klubu pomalších pridal aj Paríž. Nové opatrenie podľa správ médií polarizovalo nielen obyvateľov mesta, ale aj jeho návštevníkov. Spokojnejšia časť z nich ho obhajuje, mnohí, naopak, hromžia a usporiadali proti nemu demonštráciu.

Milovníkov svižnejšej jazdy čakajú ťažké časy aj v Česku. Ako informujú Lidovky, tridsiatkových zón v tamojších mestách pribúda. A to najmä v oblastiach so zvýšenou frekvenciou pohybu chodcov a cyklistov. Viac ich požaduje aj Stratégia BESIP 2021-2030 z dielne českého rezortu dopravy.

Trojica štátov sa tak pridáva ku škandinávskym krajinám či štátom ako Belgicko, Nemecko alebo Holandsko, kde si vodiči musia – v takej či onakej podobe – skladať nohu z plynu už dlhšie.

Snahy na celoeurópskej úrovni

Obmedzenie rýchlosti na 30 kilometrov za hodinu v obytných zónach si po novom praje aj Európsky parlament. Vložil ho do balíka odporúčaní Európskej komisii, ktorý poslanci schválil na plenárnom zasadaní v Štrasburgu pomerom hlasov 615 ku 24.

Europarlament však zároveň spomína možnosť ponechať vyšší limit na hlavných ťahoch pri súčasnom „zabezpečení primeranej ochrany zraniteľných účastníkov cestnej premávky“.

Nový súbor odporúčaní súvisí s ambíciou stanoviť okruhy pre únijnú politiku bezpečnosti na cestách na obdobie rokov 2021 až 2030. Je to súčasť širšej iniciatívy „Vízia nula“, ktorá sa snaží zabezpečiť, že do roku 2050 sa bude počet obetí nehôd na cestných komunikáciách v členských štátoch blížiť nulovej hodnote.

Také ružové to nie je

Uplatňovanie nových rýchlostných limitov má viacero odporcov. Tí upozorňujú, že ani jeden z domnelých cieľov, teda znižovanie emisií, obmedzenie hluku či okresanie počtu vážnych nehôd sa nenaplní, prípadne, že ignoruje škody spôsobené na inom mieste.

Častokrát sa napríklad skloňuje to, že súčasné spaľovacie autá sú sprevodované spôsobom, aby pri štandardných rýchlostných limitoch – 50, 90 a 130 kilometrov za hodinu – využívali optimálne otáčky pre najnižšiu spotrebu paliva a tvorbu emisií.

Horšie časy zákonite nastanú aj pre kuriérov či taxikárov a iných vodičov z povolania. O tretinu nižšia povolená rýchlosť môže v ich prípade znamenať aj nižší počet vybavených objednávok, a teda aj výrazne nižší zárobok.

Logickým dôsledkom pre toho-ktorého vodiča bude aj viac času stráveného v aute. Mesačne môže ísť v súčte o celé hodiny, ktoré by mohol prežiť produktívnejším spôsobom, buď sám, alebo s rodinou a blízkymi.

Samostatnou kapitolou je znižovanie rýchlosti v dobe, keď osobné automobily vynikajú bezprecedentnou úrovňou pasívnej a aktívnej bezpečnosti a množstvom asistenčných systémov, ktoré podľa kritikov riziko plynúce z osobnej dopravy už zrážajú na prijateľnú úroveň, pričom nula je podľa nich utopistická cifra.