Vedec Lomborg: Počet obetí podvýživy zníži ekonomický rast, nie klimatické opatrenia

podvýživené diea Na archívnej snímke z 11. júna 2020 matka drží svoje podvýživené dieťa v nemocnici v Burkina Faso. Foto: TASR/AP

Klimatická zmena v nasledujúcich dekádach prehĺbi chudobu vo svete a vyžiada si ročne státisíce životov, vyplýva z odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie. Niektorí odborníci aj štáty touto hrozbou argumentujú v boji proti klimatickým zmenám a za riešenie považujú spomalenie ekonomického rastu. Dánsky štatistik Bjørn Lomborg však nesúhlasí a tvrdí, že práve rast zachráni pred smrťou z podvýživy viac ľudí ako boj proti klimatickým zmenám.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že od roku 2030 klimatické zmeny spôsobia 250-tisíc ročne úmrtí navyše. Väčšinu obetí pritom majú tvoriť ľudia z najchudobnejších štátov sveta trpiaci nedostatkom potravín.

WHO vo svojich odhadoch porovnala skutočný svet s imaginárnym modelom, v ktorom neexistujú klimatické zmeny, a vypočítala rozdiel v počte úmrtí na podvýživu, maláriu, hnačky, horúčku dengue, záplavy a vlny horúčav.

Najväčším zabijakom posilňovaným klimatickými zmenami je podľa zistení WHO podvýživa. V roku 2050 by mohla spôsobovať smrť 85-tisíc ročne popri štandardnej úmrtnosti.

Druhá strana mince

V reakcii na takúto pochmúrnu predpoveď WHO chcú mnohí experti a štáty urobiť všetko pre to, aby zvrátili alebo aspoň spomalili globálne otepľovanie. Aj za cenu, že tento boj bude mimoriadne nákladný a spomalí ekonomický rast. Podľa dánskeho štatistika Bjørna Lomborga, riaditeľa think tanku Copenhagen Consensus (Kodanský konsenzus), je takýto postoj pochopiteľný.

Lomborg vo svojom komentári na stránke denníka Wall Street Journal píše aj o druhej, menej medializovanej časti analýzy WHO. Tá podľa neho ukazuje, že boj proti klimatickým zmenám môže chudobným viac uškodiť ako pomôcť.

Lomborg pripomína, že podľa údajov WHO počet obetí podvýživy v uplynulých 30 rokoch dramaticky klesá a trend bude v nasledujúcich troch dekádach pokračovať.

„Ekonomický rast, ktorý umožňuje rodinám kúpiť si viac jedla, bez ohľadu na úrodu, je hlavným nástrojom na znižovanie úmrtí z podvýživy. Dáva to vplyv globálneho otepľovania do súvislostí: pre výživu nie je klimatická zmena katastrofou, ale niečím, čo trochu spomaľuje progres,“ píše Lomborg, ktorý v minulosti riadil dánsky vládny Inštitút pre posudzovanie životného prostredia.

Ekonomický rast, svetlejšia budúcnosť

Budúci vývoj však môže byť podľa Lomborga aj oveľa optimistickejší, ako predpovedá zdravotnícka organizácia. Poukazuje na pasáž, kde sa WHO zaoberá možnosťami, ako by úmrtia z podvýživy ovplyvnil nízky a vysoký ekonomický rast.

V prípade nižšieho rastu WHO odhaduje, že by v roku 2050 na podvýživu zomierali približne dva milióny ľudí ročne. Naopak, ak by bol rast vyšší, tak by o 30 rokov zomieralo na podvýživu len 300-tisíc ľudí ročne. Lomborg preto tvrdí, že politiky podporujúce hospodársky rozvoj môžu v budúcnosti každý rok zachrániť viac ako 1,7 milióna životov. „To je oveľa viac, ako môžu poskytnúť akékoľvek opatrenia proti klimatickým zmenám,“ píše odborník.

Lomborg sa domnieva, že prísne regulácie neukončia globálne otepľovanie. „Môžu predísť maximálne 85-tisícom úmrtí ročne a pritom tieto opatrenia spomalia ekonomický rast, čo by spôsobilo, že by viac ľudí zostalo chudobných,“ argumentuje vedec.

Zmena si zasluhuje pozornosť

V závere svojho komentára Lomborg tvrdí, že kvôli Parížskej klimatickej dohode bude v roku 2030 žiť v chudobe o 11 miliónov ľudí viac, ako keby nikdy nevznikla.

O klimatických zmenách a ich vplyvoch na vývoj globálnej spoločnosti budú experti z celého sveta hovoriť začiatkom novembra na medzinárodnej Konferencii OSN o klimatických zmenách naplánovanej v škótskom Glasgowe.

„Ak novembrová klimatická konferencia v Glasgowe povedie k prijatiu ešte prísnejších klimatických opatrení, tak politici zvýšia počet ľudí žijúcich v chudobe v roku 2030 až o ďalších 80 miliónov, čo nevyhnutne spôsobí viac úmrtí spôsobených podvýživou,“ varuje dánsky štatistik.

Lomborg klimatickú zmenu nepopiera, ale tvrdí, že by politici mali pri prijímaní opatrení v boji proti nej premýšľať triezvo, aby nezabíjali ekonomický rast, ktorý považuje za súčasť riešenia.

„Klimatická zmena si zaslúži našu pozornosť, ale zákonodarcovia musia byť realistickí. To, čo skutočne chráni chudobných vo svete pred podvýživou, je vymanenie sa z chudoby samotnej, a nie prijímanie drahých klimatických regulácií,“ uzatvára svoj najnovší komentár pre Wall Street Journal.

Bjørn Lomborg sa stal známym na prelome milénia, keď publikoval knihu Skeptický ekológ (The Skeptical Environmentalist). V nej argumentuje, že mnohé z nákladných opatrení prijatých vládami na boj proti globálnemu otepľovaniu budú mať v konečnom dôsledku len minimálny vplyv na rastúcu teplotu na Zemi. Za knihu bol terčom kritiky aj preverovania zo strany dánskej akademickej obce, podľa ktorej nie je toto dielo vedeckou prácou, ale iba nevedeckým názorom laika.


Ďalšie články