Zrelý muž preberá zodpovednosť a nevyhovára sa na druhých, vraví líder komunity Eden

Ženská ruka sprevádza chlapcov od narodenia, cez materskú a základnú školu, v mnohých rodinách chýbajú otcovia… Chýbajú dnešným chlapcom mužské vzory? Stráca sa v mužoch mužnosť? Štandard sa porozprával s Martinom Neslušanom, manželom, otcom a lídrom komunity Eden a projektu Goel, ktorého cieľom je sprevádzať mladých ľudí a mužov na ceste životom.

Kedy ste začali intenzívnejšie pátrať po tom, čo znamená byť mužom?

Prvýkrát som sa nad otázkou mužnosti začínal zamýšľať v období, keď sa moji rodičia rozvádzali. Vtedy som začal cítiť, že úloha muža je v rodine dôležitá. Či už v oblasti fungovania domácnosti, výchovy či nastavovania hraníc. Čiže táto náročná situácia mi pomohla v mladom veku približne pätnástich rokov riešiť, že mužnosť sa týka aj mňa. Dovtedy som bol skôr chalan, ktorý si len užíval život, a zrazu som zistil, že zmyslom života je úplne niečo iné.

Museli ste skôr dospieť?

Nepovedal by som, že som musel. Skôr mi životná situácia, v ktorej som sa ocitol, pomohla nasmerovať sa bližšie k zrelosti. Musím podotknúť, že nepoukazujem na to, že som mal nejaké ťažké detstvo, práve naopak. Za svojich rodičov a ich výchovu som neskutočne vďačný. Je ale pravdou, že vďaka tomu, čím v manželstve prechádzali, som čelil istému druhu problémov, ktoré mi v konečnom dôsledku umožnili zamýšľať sa nad vecami inak ako napríklad mojim rovesníkom. Bol som vystavený otázkam, kto som, kam idem a čo zo mňa bude v pätnástich rokoch, čo bolo, myslím si, pre mňa v konečnom dôsledku ťažké, ale aj dobré. Môj detský svet sa zatriasol a začal som si uvedomovať, že to, ako veci v mojom živote budú vyzerať, je už odteraz na mne.

Dá sa teda povedať, že ste sa zamýšľali nad otázkami zrelosti, i keď ste ich priamo nepomenovali v mladom veku. Kto je teraz podľa vás vyzretý muž?

Podľa mňa je to chlap, ktorý sa v prvom rade nebojí zodpovednosti. Vie prijať zodpovednosť a niesť následky. Či už ide o dobré alebo zlé rozhodnutie. Neschováva sa, neuteká, nevyhovára sa. Jedna z veľkých známok mužnosti je, že sa jednoducho nevyhováram na situácie, na to, že som vstal zlou nohou a podobne. Myslím, že zrelý muž je ten, ktorý vstupuje do veci s tým, že preberá zodpovednosť a nevyhovára sa na druhých. Prijíma zodpovednosť za to dobré, ale aj za to, čo sa podarí alebo nepodarí. Spadá do toho aj disciplína, ale koniec koncov zrelosť je o prevzatí zodpovednosti za seba samého, okolie a rodinu…

Mnohým mužom vraj chýba disciplína, čo to vlastne znamená?

Mám vlastnú definíciu disciplíny, len neviem, či som ju niekde počul. Možno sa mi utvorila z pár myšlienok. Pre mňa disciplína znamená, že si dnes dobrovoľne vyberám svoj zajtrajšok. To značí, že dnes si poviem, ako chcem, aby vyzeral môj život o desať rokov, a dobrovoľne sa rozhodnem správať sa, aby to tak aj bolo. Nie je to len nejaké rigidné dodržiavanie časového manažmentu alebo nejakých náročných vecí, ale skôr vstúpenie do seba a uvedomenie si, že ja chcem, aby moja rodina, moje deti, služba, práca a životospráva mali dobrý smer. A práve preto si uvedomujem, že to, čo viem dnes ovplyvniť, sa snažím urobiť, i keď v tom niekoľkokrát zlyhám. No snažím sa to napriek tomu spraviť, aby to prinieslo kvalitné ovocie.

Disciplína pre mňa znamená, že si dnes dobrovoľne vyberám svoj zajtrajšok.

Nemôžem očakávať, že sa dožijem napríklad vnúčat, keď sa budem každý deň nezdravo stravovať. Nechcem tým povedať, že dať si raz za čas nejaký burger je najväčší hriech na svete, ale ide o malé a pravidelné veci, ktoré nás vedú tam, kam chceme.

Niekedy rozmýšľam nad tým, či nie je náhodou veľké množstvo ľudí v dnešnej dobe znudených životom. Čo si o tom myslíte?

Neviem, či úplne znudených. Možno by som skôr povedal, že unavených a vyčerpaných. Prípadne bez vízie. A celkovo záleží na tom, v ktorej generácii. Každá generácia mužov má svoje špecifiká. To, čo ja pozorujem, je, že ak žijeme príliš rýchlo a pod veľkým tlakom, môžeme stratiť našu víziu. To, prečo vlastne robím to, čo robím. Potom rýchlo prejdem do vyčerpania a únavy.

Čo si myslíte, stala sa niekde chyba? Snaží sa mužov utlačiť táto doba? Prestávame hľadať mužnosť?

Mňa ovplyvnila veľmi dobrá kniha Robiť ťažké veci, ktorá je jednoduchá na čítanie. Mne ako mladému chalanovi pomohla v ťažkom období, keď som hľadal to, kým som a kam idem.

Autori v knihe písali príbehy o mladých chalanoch, ktorí sa nebáli vstúpiť do zodpovednosti. Spomínam si na príbeh mladíka, ktorý bol v približne dvanástich rokoch schopný zajať nepriateľskú loď a cez oceán ju doplaviť s celou posádkou do prístavu. No a ja som sa v dvanástich rokoch učil stlať si posteľ.

Od mužov sa dnes možno očakáva viac úspech než zrelosť. To mladým chlapcom v tom, ako sa stať mužmi, veľmi nepomáha. V dnešnej dobe sú na mladých mužov vo všeobecnosti kladené veľmi malé očakávania.

Kedysi sa od mladého muža očakávalo, že ak je mladý, ide robiť, založí si rodinu, bude mať prácu a bude nejako fungovať – svet ťa jednoducho potrebuje. V dnešnej dobe sa čoraz viac stretávame s pojmom puberta, čo je akoby voľný lístok, ktorý ti niekto daruje. Nech sa páči, si v puberte, takže nič od teba neočakávame. Vyzeráš síce ako dospelý chlap, ale všetko ti prepáčim, lebo sa len hľadáš. Je potrebné nájsť seba samého, ale nie využívať to ako zámienku na pohodlný život a bývať donekonečna u svojich rodičov. 

Je potrebné nájsť seba samého, ale nie využívať to ako zámienku na pohodlný život a bývať donekonečna u rodičov.

Viete, myslím si, že od mužov sa toho v poslednom období veľa neočakáva. A keďže očakávania nie sú vysoké, tak si na to možno zvyknú.

Tiež si myslím, že im chýba dostatok dobrých vzorov. Tým, že málo čítame knihy alebo tým, že samotné filmy a hrdinovia v nich nie sú ako kedysi. Dnešný hrdina je ten, ktorý má dobrý štýl, zbalí čo najviac žien a je populárny. Niekedy to bolo o inom. Napríklad taký Gladiátor, teda chlap, ktorý bojoval za správnu vec, ktorý sa vedel obetovať a jeho hlavné atribúty hrdinstva neboli založené na popularite, štýle či ženách. Bol vzorom pre svoj charakter, službu, túžbu pomôcť, obetu…

Dnes už často nie sú hrdinami tí, ktorí tu boli preto, aby pomáhali iným, mali charakter, múdrosť a niesli zodpovednosť.

Zmena vzorov medzi mužmi spravila veľký neporiadok.

Je teda samozrejmé, že ak sú pre mladých chalanov vzormi chlapi, ktorí sú slávni pre svoj zovňajšok a vonkajší úspech, je to potom aj to, o čo vidíme, že sa dnešný mladý muž usiluje. Vidíme potom mužov, ktorí dosahujú slávu a úspech, ale za cenu charakteru, vzťahov či rodín.

Nechápte ma, prosím, zle. Túžba byť úspešný je v poriadku a správna. Otázka je skôr, akú mám motiváciu. Je mojou motiváciou mať sa dobre, pohodlne a užiť si svoj život alebo si uvedomujem, že tu nie som len sám za seba, ale môžem vďaka svojmu úspechu prinášať zmenu do svojej rodiny, okolia, spoločnosti? 

Pasivitu mohla zapríčiniť teda aj zmena vzorov. Už nie je motiváciou pomôcť druhým a byť pre nich vzorom, ale skôr mať sa dobre a byť pohodlný.

Kto je vaším vzorom?

Určite musím spomenúť môjho starého otca, ktorý bol pre mňa vzorom v tom, že obetoval kariéru, štúdium a mnoho ďalších možností preto, aby zachoval v našej rodine vieru, čo bolo pre našu rodinu veľmi dôležité. Tým nechcem povedať, že štúdium je zlé alebo niečo podobné, len chcem poukázať na to, čo inšpirovalo mňa.

Je podľa vás dôležité nechať si poradiť od starších a zase naopak? Aby sme vyplnili generačnú priepasť, ktorá nám tu vzniká.

Keby som bol žil životným štýlom, že nepočúvam starších, zrejme by som zmeškal množstvo dobrých a kľúčových vecí v mojom živote. Nebol by som v manželstve, nemal by som deti, určite by som nebol v službe a nemal dobré vzťahy, ako mám teraz.

Mladý človek má veľký zápal, ale nemá ešte skúsenosť či nadhľad – toto aj mne v minulosti veľmi chýbalo. Mal som veľa plánov, vízií a snov. Ale až starší ľudia mi pomohli zorientovať sa v tom všetkom. Chceli spraviť všetko pre to, aby mi pomohli. Pamätám si na ich slová: „Toto, čo chceš spraviť, som už vyskúšal, neodporúčam ti to.“ Dostával som od nich cenné rady, aby som nemusel zbytočne opakovať tie isté chyby.

Chlapec, ktorý sa odreže od mužov, sa odsudzuje na to, aby bol iba chlapcom. Sú veci, ktoré boli aj v mojom zmýšľaní detské. A tým, že som dovolil mužom, aby mi poradili, skrátili obdobie chlapca. Pomohli mi stať sa mužom.

Chlapec, ktorý sa odreže od mužov, sa odsudzuje na to, aby bol iba chlapcom.

Čo je ten moment, keď si môže chlapec povedať, že je muž?

Je to celkom zložité a asi sa to nedá presne definovať. Rastie nám brada, zarábame, máme vzťah… Podľa mňa na to, aby som sa stal mužom, potrebujem okolo seba starších mužov, aby ma v tom potvrdili. Aby povedali: „Doteraz si bol chlapec, choval si sa ako dieťa, fungoval si ako dieťa. Teraz ťa prijímame do kolektívu mužov, a tak sa budeme aj my k tebe správať. Keď pôjdeš mimo, nenecháme ťa, keď pôjdeš dobre, povzbudíme ťa.“

Chlapec, ktorý nechce prijímať rady mužov, bude stále dookola vynachádzať koleso. Bude bojovať boje, ktoré bojovali chlapi pred ním, ale bez rady sa mu bude ťažšie bojovať. Proces dozrievania sa veľmi predĺži, alebo nepríde vôbec. Takže sa potrebujeme navzájom. Absolútne, tam nie je iná cesta.

Vy ste zvládli výzvu Hard 75, v ktorej sú denné pravidlá, ako napríklad: Dodržať úpravu stravy bez “cheat days” a bez alkoholu, cvičiť dvakrát denne minimálne 45 minút, z toho raz vonku. Vypiť galón vody, prečítať 10 strán knihy, ktorá človeka niečo naučí, zdokumentovať na fotke svoj progres každý deň. Prečo?

V prvom rade som sa dostal k tejto výzve cez Peťa Podlesného z magazínu mužom.sk. Bola to pre mňa inšpirácia, lebo som v sebe identifikoval, že často mám tendenciu sa vyhovárať na iných alebo okolie a ospravedlňovať si tým svoje zlyhania. Napríklad nestihol som to, lebo… Vo výzve neboli tolerované žiadne výhovorky. Akonáhle niečo nesplníš, musíš ísť odznova.

Začali ste niekedy odznova?

Áno, dokonca dvakrát. Prvýkrát hneď v prvý deň, lebo som si dal smotanu do kávy, hoci som to nemal povolené. Noc pred začatím výzvy som čítal pravidlá, čo nebolo správne. Zle som pochopil toto pravidlo a začal som odznova. Keby som bol zodpovedný chlap, tak by som nečítal pravidlá večer pred začiatkom, ale minimálne deň vopred.

Druhýkrát som začal po dvanástom dni. Skoro ráno som vstal, keďže ma čakal nabitý deň. Odcvičil som, prečítal knihu, išiel do diskusie a stravu som počas dňa dodržal. Ako druhý tréning som išiel na skialp. Večer po príchode som išiel uspať deti a zaspal som s nimi. Na druhý deň som sa zobudil s tým, že mi chýbalo vypiť dva deci vody. A hneď som začal hľadať výhovorky, veď som mal polievku a čaj, ale vo výzve sa jasne píše o čistej vode. Tak som začal odznova.

Poučili ste sa z toho?

Z týchto dvoch pádov, ktoré boli kľúčové, som sa naučil, že je veľmi ľahké nájsť oprávnenú výhovorku. Naučilo ma to hovoriť veci tak, ako sú. Nepoviem, že nestíham, lebo deti ma ráno zdržali. Nie, mám zlý časový manažment – moja chyba. Nehľadám problém v tých druhých okolo, ale normálne pomenujem, že to bola moja chyba a hľadám spôsoby, ako to napraviť.

Dobrým doplnkom je kniha Extrémne vlastníctvo, ktorú by si mohol prečítať každý muž. Kniha, v ktorej sa opisuje, ako prevziať zodpovednosť za seba samého.

Ako ďalšiu výzvu ste kráčali Cestu hrdinov SNP, no nedokončili ste ju. Prečo?

Chcel som to zvládnuť, mal som tú ambíciu. Tiež mi napadli myšlienky, čo si o mne pomyslia druhí, určite budem v ich očiach slaboch. Nemyslím si, že zrelý muž sa nestretne s týmito myšlienkami. Zrelosť sa však prejaví v tom, ako s nimi narábame. Úloha zrelosti nespočíva v tom, že ti nenapadne hlúposť, no spočíva v tom, že tú hlúposť nespravíš.

Ale späť k otázke. Prišiel moment, keď som sa dozvedel, že mám doma choré deti a neskôr ochorela aj Klárka – moja manželka. Vtedy som si uvedomil, že omnoho viac ako dať prednosť svojim ambíciám je dať prednosť svojim prioritám. A moje priority sú to, že si uvedomujem, čo je moja rola. Rola otca a manžela. Niečo, prečo som sa ja sám rozhodol a chcem sa k tomu postaviť čelom, hoci ma na tú cestu poslala manželka. Tým, že som šiel putovať, sa moje priority nezmenili. Napríklad som vedel, že ak by sa stalo niečo s mojím zdravím, vrátil by som sa. Taktiež mám úprimne rád svoje deti a manželku a čas s nimi je pre mňa asi tým najväčším požehnaním v mojom živote. Potreboval som sa vrátiť, a nie si dokazovať, že prídem za každú cenu do cieľa. Jednoducho nie som hnaný svojimi snami, to by bolo veľmi nebezpečné.

Vďaka za úprimnosť. Ako má podľa vás muž pracovať s negatívnymi myšlienkami?

Nech to povie svojej partii chlapov, nemôže to dusiť v sebe. Často žijeme v izolácii, žijeme sami pre seba, pre svoju reputáciu a to nie je dobré. Nehovorím, že muž nemá byť ambiciózny – má byť. Osobne potrebujem mať okolo seba mužov, s ktorými rozoberám svoje vzťahy, zlyhania, strachy, sny, čistotu a to, čo je v mojom vnútri, a zároveň im dovolím hovoriť do jednotlivých oblastí môjho života. Viete, nemusím potom niesť svoje bremená sám. Mám skupinu ľudí, pred ktorými môžem byť tým, kým som. A to, kým som, je aj to, že som často slabý či vyhorený. Každý prechádzame rozdielnymi emočnými stavmi, ktoré môžu byť náročné, a preto potrebujeme iných chlapov, aby nám pomohli. Niekedy stačí len to, že nás vypočujú. Potrebujeme byť ako muži vykázateľní.

Text je súčasťou série príbehov k téme tohtoročného Godzone tour 2021 – Boh nie je mŕtvy.