Zeman vo forme by si túto chvíľu užil. Je však chorý a v Česku musia konať, aby neľutovali

Nasledujúce týždne v Česku môžu ukázať, že aj politický boj môže byť tvrdý, ale zatiaľ sa otočil do vecnej, relatívne kultivovanej roviny, ktorú odmieta prijať len aparát kancelárie pražského hradu. Ako by im tam stále nedošlo, že výsledok volieb do Poslaneckej snemovne parlamentu Českej republiky zmenil pomer síl, ktorý krajinu môže vrátiť do normálnych pomerov demokracie bez despotických odznakov moci. Píše Dalibor Balšínek.

Český prezident Miloš Zeman je chorý. To sa môže prihodiť kedykoľvek komukoľvek z nás, aj prezident je nakoniec len človek so všetkým, čo k tomu patrí. Každého choroba nejako obmedzuje, niekto sa za slabosť vyvolanú chorobou môže hanbiť a nechce túto slabosť zdieľať viac, než je to nutné, alebo ju vôbec pripúšťať. Miloš Zeman z pohľadu výkonu funkcie ochorel v najmenej vhodnú chvíľu, nemôže sa uzavrieť a sám sa s chorobou v ústraní vyrovnávať tak, ako to väčšinou býva u ľudí bez vysokej exekutívnej funkcie.

Do Ústrednej vojenskej nemocnice v Prahe bol na oddelenie intenzívnej starostlivosti odvezený deň po voľbách do Poslaneckej snemovne, teda v období, keď prezident preberá úlohu moderátora pri odovzdávaní moci z rúk končiacej vlády novo nastupujúcej, a teda keď prichádzajú najdôležitejšie okamihy funkcie prezidenta. Túto rolu môže hrať pasívne, teda po zvolaní novozvolených poslancov prijme demisiu končiacej vlády a poverí toho, kto reprezentuje v novozvolenej snemovni väčšinu, aby zostavil nový kabinet. V českej situácii presvedčivej väčšiny koalície Spolu (K3) a koalície Pirátov so Starostami (K2) je situácia prehľadná. Naviac, končiaca vláda premiéra Andreja Babiša nechce, aspoň podľa posledných vyhlásení, komplikovať odovzdanie moci žiadnymi obštrukciami a porazené ANO je pripravené odísť do opozície.

Miloš Zeman je nespochybniteľne jeden z najvýraznejších politikov a mocenských hráčov v ponovembrovom vývoji krajiny. Ak by bol vo forme, určite by si túto chvíľu po voľbách, keď dochádza k výmene vlády, patrične užil. Dal by najavo silu svojho mandátu, ktorý sa navyše opiera o silu priamej voľby, rovnako ako by to urobili jeho predchodcovia Václav Havel alebo Václav Klaus.

Všetci traja sa totiž zapíšu ako výrazné osobnosti moderných dejín bez ohľadu na to, z akých ideových hodnotových pozícií vystupovali. Všetci traja rozumeli moci a vedeli robiť politiku, aj keď každý svojimi vlastnými osobitými metódami. Prezident Miloš Zeman je však chorý a lekári z renomovanej nemocnice, ktorých autoritu si nikto nedovoľuje spochybniť, uvádzajú, že nie je schopný vykonávať svoje povinnosti. A jeho úrad, Kancelária prezidenta republiky, nie je schopný vierohodne vystupovať a robiť svoju prácu náležite ďalej. Nemá zmysel špekulovať, či ide o vôľu samého Miloša Zaman (alebo jeho rodiny) neinformovať o zdravotnom stave, alebo o ľubovôľu či zlobu hradných úradníkov.

Každému je jasné, že keď je šéf chorý, musí mať prinajmenšom aparát, ktorý v čase jeho neschopnosti zaistí chod jeho úradu. To sa deje v rodine, ak je v nej niekto neschopný zohrávať svoju úlohu, v malej firme alebo veľkej korporácii. Každý môže vypadnúť z roly, ide ale o to, aby bola zachovaná funkcia jednotky. Teraz je dôležité, aby sa to uskutočnilo ľudsky a dôstojne. Hlavne pre budúcnosť, aby nevznikol odporný precedens, ktorý budú nakoniec všetci ľutovať.

Dalibor Balšínek

Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.