Poslankyňa Bittó Cigániková: Ako môže byť žena rovnoprávna s mužmi, ak nevie ovplyvniť svoju reprodukciu?

Napríklad je to aj predĺženie lehoty, ktoré slúži na to, aby sa žena nemusela rozhodovať v časovej tiesni...

...počkajte, veď tá žena nepotrebuje zákon na to, aby mohla rozmýšľať. Ona aj dnes môže rozmýšľať aj celých 12 týždňov. Veď nikde nie je prikázané, že rozmýšľať nesmie. Ten návrh je tam len na to, aby jej zabránil ísť na interrupciu. Čo ženy bez toho zákona nemôžu rozmýšľať?

To nikto netvrdí, ale zároveň vieme, že aj prax v iných štátoch ukazuje, že niečo také je dobré a potrebné...

...to nie je pravda. Vo väčšine štátov také odporúčanie nie je a tam, kde je, WHO odporúča, aby sa zrušilo. Nie je pravda, že je to normálne a už vôbec nie, že je to dobré. A vráťme sa ešte k tomu, čo vy konzervatívci hovoríte často – každá jedna žena, ktorá chce alebo nechce ísť na potrat, je v akej časovej tiesni? Veď má 12 týždňov rovnako, či existuje alebo neexistuje zákon zakazujúci jej ísť na zákrok 24, 48 či 96 hodín. Žena nemá viac týždňov, keď toto schválime.

V Belgicku majú ženy na rozmyslenie šesť dní, vo Francúzsku štyri, v Holandsku päť.

To všetko vieme a vieme aj to, že v týchto krajinách sú iné životné situácie. Majú tam iné dôvody na to, prečo to tam tak je a nikto nehovorí, že to je v poriadku. Mne sa to nepáči. Ja by som to aj tam zrušila, ale som poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky a bojujem za slovenské ženy. Máme tu na rozmyslenie dva dni, ktoré sú v rozpore s medzinárodnými štandardmi a ktoré terorizujú ženy a ja určite nebudem súhlasiť s tým, aby boli ešte ďalšie dva alebo jeden, lebo to je presne tá salámová metóda, pomocou ktorej sa to po kúskoch o chvíľu natiahne na tri mesiace.

Poslanci okolo Anny Záborskej ďalej navrhujú, aby ženy dostali listinnú informáciu o možnostiach materiálnej, finančnej, psychologickej či sociálnej podpory a pomoci zo strany štátu aj občianskej spoločnosti. Čo vám na tom prekáža?

S týmto problém ako taký nemám. Vôbec mi nevadí, že žena má dostať takéto informácie. Problém je len s procesom. To znamená, že lekár musí všetky tieto informácie vytlačiť a v písomnej podobe odovzdať. Lenže lekár má iné starosti, ako odovzdávať každej jednej žene štós papierov. Preto si myslím, že praktickejšie by bolo, keby všetky tie informácie mal niekde na nástenke alebo že by boli zverejnené niekde na internete. Rozumiem ale námietke, že máme časť obyvateliek, ktoré sa nedostanú na internet. Preto tá nástenka. Ale v zásade mi neprekáža, ak má žena dostávať informácie. Vadí mi len, ak sú jednostranné.

Ďalšou oblasťou sú organizácie už teraz pomáhajúce matkám, ktoré sa ocitli v situácii nečakaného tehotenstva a ktoré by vďaka finančnému príspevku mohli viac pomáhať...

...s týmto nesúhlasím, lebo to, čo robia tie organizácie, nepovažujem za pomoc, ale za nátlak na ženy, ktorému žena nemá byť prečo vystavená. Je veľmi nebezpečné, ak tu štát mieni vytvoriť mechanizmus, kde z peňazí všetkých chce dotovať organizácie, ktoré vstupujú do súkromia žien a snažia sa jednostrannými informáciami ovplyvniť ich rozhodnutie. Nemyslím si, že zákon na pomoc ženám sa má využiť na dotovanie organizácií okolo pani Záborskej.

Keď si však človek klikne na hociktorú z ich stránok, vidí úplne inú realitu, ako ste opísali. Napríklad na stránke projektu Zachráňme životy je veľmi veľa príbehov žien, ktoré boli vďaka pomoci tejto organizácie ochotné nechať si dieťa, aj keď sa predtým báli. Pracovníčky v poradni Alexis hovoria, že množstvo ich klientok sú často zmätené mladé dievčatá alebo ženy, ktoré ani nevedia o možnostiach sociálnych dávok, ktoré môžu získať. Prípadne sa nestretnú s niekým, kto by im povedal, že nechať si dieťa je dobrá voľba. Pracovníčky týchto organizácií vravia, že často stačí len takéto malé povzbudenie a dieťa je zachránené. A to nerobia nijaké iné organizácie. Vďaka nim je potratov menej.

Neprekáža mi existencia týchto organizácií, mne vadí ich financovanie zo štátnych peňazí. Príklady, ktoré ste spomínali, však len ukazujú, že tieto organizácie sa len snažia ovplyvniť názor žien, čo nie je v poriadku, ak k zmene názoru prinútia ženu, ktorá potom bude celý život nešťastná. Preto si myslím, že informácie by mali byť vyvážené, mali by hovoriť, že toto sú riziká a toto zasa príležitosti. Tieto organizácie hovoria iba o rizikách interrupcie, no nehovoria o rizikách, ktoré hrozia, ak sa žena rozhodne toto dieťa si nechať a bude sa oň musieť celý život starať. A nech je to akákoľvek poradňa, ona celý život to dieťa živiť nebude. Preto osobne radšej dám peniaze samotným ženám ako organizáciám, ktoré majú za úlohu ovplyvňovať rozhodnutia žien podľa svojho svetonázoru.

Existujú podľa vás aj ženy, ktoré zvažujú potrat a potrebujú pomoc?

Myslím si, že každá žena, ktorá zvažuje potrat, potrebuje pomoc. Rozchádzame sa však asi v tom, čo by mala byť tá pomoc. Lebo v prípade ženy, ktorá sa rozhodla, že to dieťa nechce, by pomoc mala spočívať v tom, že jej umožníme dostať sa čo najrýchlejšie k legálnej reprodukčnej službe. Na druhej strane, pokiaľ žena pripúšťa možnosť, že by si chcela to dieťa nechať, tak vtedy je dobré, ak si vie naštudovať, kde vie nájsť pomoc. Preto informácie a pomoc nerozporujem. Ale pre mňa je aj pomoc, že ak sa žena rozhodne, tak má mať možnosť rýchlo a bezpečne podstúpiť interrupciu.

Ale veď v tom jej tento návrh zákona nijako nebráni...

...okrem pani Záborskej, ktorá jej v tom bráni minimálne dva dni.

Tieto dva dni predsa tú ženu nezabijú...

...to čo je za argument, pán redaktor, že ju to nezabije? Ani mesiac ju nezabije...

...potrat je vážna vec. Ak žena podstúpi zákrok, tak niekto iný na to doplatí životom. To je ten rozdiel. Ženu to nezabije, ale dieťa áno.

Ale ten človek sa ešte nenarodil. V tom momente je to zygota alebo embryo. Nie je to človek, ktorý má vedomie a cíti. Tu je rozdiel v tom, ako to vnímate vy a ako to vnímame my. Človek, ktorému chcete zasahovať do života, sa však volá žena a vy absolútne popierate právo ženy rozhodnúť sa, ako bude jej život vyzerať, alebo to, či bude rovnoprávna s mužmi. Ako môže byť rovnoprávna s mužmi, ak nevie ovplyvniť svoju reprodukciu. Vy konzervatívci na to vravíte, že rozhodnúť sa vie, len nech premýšľa nad tým, čo robí, ale ja si nemyslím, že dieťa má byť trest pre ženu, ak ho skutočne nechce. Vy nemáte právo psychicky ani žiadnym iným spôsobom týrať ženy.

A žena, ktoré chce ísť na potrat, má právo týrať či dokonca zabiť to dieťa?

To dieťa tam nie je. Je to zygota alebo embryo. Dieťa je to, keď sa to narodí. Snáď mi nejdete tvrdiť, že embryo v dvanástom týždni je to isté ako živé cítiace dieťa.

Samozrejme, že áno. Dieťa v dvanástom týždni sa vie pohybovať, zatínať päsť, dokáže zívať, vie sa smiať či cmúľať si palec.

V spoločnosti máme konsenzus, že dvanásty týždeň je tolerovateľný nielen u nás, ale aj v iných krajinách, a ja som s tým úplne ok. Nevnímam to v tej chvíli ako cítiace dieťa, ktoré si uvedomuje, cíti bolesť, má vedomie. Ale tá žena má vedomie a cíti bolesť. Jednoznačne som na strane ženy, lebo v tom momente to pre mňa ešte nie je hotové, živé dieťa. Samozrejme, keby to bolo neskôr, tak sa to mení, lebo ak by to bol živý tvor, ktorý cíti a uvedomuje si rovnako ako tá žena, tak to už je niekde inde. Vy sa však teraz len umelo snažíte vytvoriť dojem, že do dvanásteho týždňa ide o hotové dieťa. To je určite jasné aj vám.

Ja si myslím, že dieťa v dvanástom týždni je presne také, aké má byť v dvanástom týždni tehotenstva. A to, že vy si myslíte, že ono necíti bolesť, neznamená, že ju necíti. Ono ju cíti, veď to hovorí veda, a keď tvrdíte niečo iné, tak popierate vedu.

Nič také veda nehovorí. Čítala som článok, kde bolo osem vedeckých pohľadov a ani jeden nehovoril to, čo tvrdíte vy konzervatívci. A na to, že ste redaktor, ste až neuveriteľne zaujatý. Rozumiem, že ste konzervatívec, ale mohli by ste sa na to dívať z nadhľadu. Tvrdiť úplne hlúposti nie je v poriadku. Tvrdiť, že dvanásťtýždňové embryo je dieťa, nie je pravda. Tvrdiť, že toto tvrdí veda, nie je pravda.

Ja tvrdím len to, že dieťa v dvanástom týždni je presne také, aké má byť dieťa v dvanástom týždni. Ale otázkou je, prečo podľa vás všetky učebnice biológie tvrdia niečo iné, ako tvrdíte vy, teda že život sa začína počatím.

O čom rozprávate?

O siedmackej biológii, o učebniciach na medicíne, ktoré všetky tvrdia, že život sa začína počatím.

Pošlite mi fotku toho, kde hovoria, že v dvanástom týždni je to dieťa.

Pošlem vám takú, kde sa píše, že život sa začína počatím. Ale posuňme to ďalej. Na aký týždeň by ste dali červenú čiaru vy?

Ja by som nemenila legislatívu, myslím si, že je to vec spoločenskej dohody a dvanásty týždeň je v poriadku. Je to presne, ako hovorí Rišo Sulík, ktorý sa pýta, kedy vzniká kopa piesku. Je to vtedy, keď sú to dve zrnká, alebo keď to je pätnásť, alebo kedy? My skrátka nevieme stanoviť, odkedy vzniká život, a preto to musíme nejako arbitrárne stanoviť. My to máme nastavené na dvanásty týždeň a ja nevidím dôvod meniť to, rovnako ako to nepotrebujú meniť právnici, medici, ani iní odborníci, len silno veriaci ľudia, ktorí to chcú meniť kvôli svojmu náboženskému presvedčeniu. To, čo vravíte, nie sú fakty, len vaše zbožné želania.

Verím, že poznáte pána Boledoviča, ktorý založil Teach for Slovakia a ktorý nie je veriaci, no tvrdí, že život sa začína počatím.

Poďme prosím vás k tomu návrhu zákona. Povedala som vám, že som čítala článok, kde bolo zosumarizovaných osem vedeckých pohľadov na začiatok života a ani jeden vám nedával za pravdu.

Otázka, kedy sa začína život, je určite dôležitá v kontexte tohto zákona. Preto sa chcem opýtať ešte na potraty postihnutých detí, pri ktorých môže žena podstúpiť potrat až do 24. týždňa tehotenstva. V tomto prípade ide ešte stále o zhluk buniek alebo už o dieťa?

Tam je etická dilema, preto je tam posun týždňov. Pretože sa vie, že aj to dieťa, aj matka a aj tá rodina budú zrejme trpieť, preto aj spoločnosť trochu posúva hranicu. A ja s tým súhlasím, pretože skôr sa to často nedá zistiť. A ak lekár odhalí, že to dieťa bude žiť život utrpenia, tak by tá hranica mala byť posunutá.

Nie je to však už eugenika, ak tu máme možnosť zabiť dieťa len preto, že je hendikepované?

Myslím, že to je v poriadku. Nikto nemá právo nútiť ženu porodiť, vynosiť a vychovávať dieťa, ktoré bude celý život len trpieť. Ja chodím po nemocniciach, pozerám sa na tie deti, častokrát opustené, pretože matka pri nich nevládze byť, lebo sme len ľudia, a nie každý to zvládne. Tieto deti sú potom celý život samé, pokrútené, v bolestiach, a preto vám úprimne hovorím, že si často vravím, že možno, keby si mali možnosť vybrať medzi tým nenarodiť sa a necítiť trápenie a narodiť sa do takéhoto nekonečného trápenia, tak by si vybrali tú druhú možnosť. A myslím si to preto, lebo sa považujem za dobrého človeka a chápem veľkosť ľudského utrpenia. A keďže ho nechcem dopustiť, tak preto akceptujem posunutie hranice z dvanásteho na dvadsiaty štvrtý týždeň.

Prečo podľa vás do 24. týždňa nemôžeme ženu nútiť, aby si dieťa nechala a po ňom už môžeme?

Lebo spoločenská dohoda je takáto a dieťa je potom už jednoducho dosť veľké a už je to za hranicou, čo je spoločnosť ochotná tolerovať. Preto chcem, aby ostal zachovaný status quo, čo sa týka termínov.

Keby sa spoločenský konsenzus zmenil a potrat by sa mohol robiť až do narodenia, tak by ste s tým súhlasili?

Nesúhlasila by som. Ako vidíte, sama som dosť silným hlasom spoločenského konsenzu a toto je jedna z vecí, proti ktorým by som protestovala.

V USA teraz demokrati presadzujú zákon s názvom Women's Health Protection Act, ktorý umožňuje potrat až do deviateho mesiaca. Takýto zákon by ste teda nepodporili?

Myslím si, že to, čo hovoríte, nie je pravda, a určite by som za to nebola.

https://standard.sk/118140/bitka-o-potraty-v-amerike-sa-stupnuje-demokrati-predstavili-najradikalnejsi-potratovy-zakon-v-historii/

Vždy, keď sa bavíme o interrupciách, zdôrazňujete hlavne ženu. Ale potrat sa dotýka ženy aj dieťaťa. Viete si predstaviť návrh, ktorý by ste boli ochotná podporiť, možno aj pripraviť, ktorý by pomáhal aj deťom?

Áno. Napríklad zavedenie medikamentóznej formy interrupcie.

Ako toto, prosím vás, pomáha deťom?

Pomáha im to tak, že pri mechanickom potrate sa vniká do tela ženy, čím sa jej narúšajú pôrodné cesty a viaceré štúdie dokazujú, že to so sebou nesie aj viaceré nechcené vedľajšie účinky, z ktorých jedným je to, že pri ďalších tehotenstvách môže žena nechcene potratiť, čo znamená, že sa narodí omnoho menej detí.

Ale veď vy sama tvrdíte, že umelý potrat je jedným z najbezpečnejších medicínskych zákrokov, čím akoby hovoríte, že pri ňom nedochádza k veľkým rizikám.

Netvrdím, že potrat je bez rizika. Len na základe podkladov od odborníkov tvrdím, že je to jeden z najbezpečnejších medicínskych zákrokov. Zároveň však dodávam, že medikamentózna forma je ešte bezpečnejšia, aj keď má tiež svoje riziká. No nechať si dieťa, aj keď ho nechcete, má tiež svoje riziká.

Medikamentózny potrat znamená, že matka, ktorá dieťa potráca, je celý čas pri vedomí, má kŕče, bolesti, krvácanie, po častiach z nej vychádzajú kúsky dieťaťa, ktoré musí niekam dať, čo je veľmi silný nápor na jej psychiku. Je toto niečo, čo Slovensku chýba?

Veľmi pochybujem, že si viete predstaviť, čím žena prechádza, keď ide na fyzickú interrupciu. Pri nej totiž absolvujete to isté a ešte navyše anestéziu a s tým spojené obrovské zdravotné riziká a zásah do ženy ako takej. Viete si predstaviť, že keď dôjde k znásilneniu, tak na Slovensku, kde žijeme kvôli extrémnym konzervatívcom v stredoveku, tak si tá žena nielenže musí za interrupciu zaplatiť, ale ešte aj musí absolvovať pobyt v nemocnici, anestéziu, chirurgický zákrok a ešte musí aj čakať, že či si to náhodou nechce rozmyslieť. Samozrejme, že ak existuje možnosť urobiť ten istý zákrok bez anestézie a operácie, tak je to lepšie. Dôkazom sú aj ženy, ktoré mi píšu. Naposledy napríklad mamička, ktorá, bohužiaľ, prišla o veľmi chcené dvojičky a musela absolvovať kyretáž, lebo na Slovensku nie sme schopní dať jej tabletku, aby odkrvácala pod dohľadom lekára.

Samozrejme, že je niečo iné podať tabletku na vypudenie plodu mamičke, ktorej dieťa ešte žije, a takej, ktoré už umrelo. Ale čo sa týka rizík, tu s vami plne súhlasím a aj to je jeden z dôvodov, prečo som proti potratom.

Proti potratom sme všetci. Rozdiel medzi nami je, že vy ste za zákaz potratov. Ale keď sa väčšina spoločnosti zhodla, že to je legálne, tak mi snáď aj vy dáte za pravdu, že potom by sme mali ísť cestou, ktorá menej týra ženy a má menej rizík. A to je medikamentózna interrupcia.

V minulosti sa väčšina spoločnosti dohodla aj na tom, že otroctvo je v poriadku, no to ešte neznamená, že to bolo správne.

Ale my nežijeme v minulosti. My žijeme teraz a v súčasnosti by s otroctvom nikto nesúhlasil. V minulosti sa robila interrupcia bez anestézie a ženy to aj tak absolvovali. My ale už, našťastie, v minulosti nežijeme a máme ponúkať medicínu v súlade s medicínskym pokrokom, a nie v súlade so spiatočníckym náboženským presvedčením.

Nie všetko, čo veda dokáže, je aj morálne správne a mali by sme to robiť. Svojho času sa aj splynovanie považovalo za vedecký výdobytok, pomocou ktorého sa ľudia zabíjali humánnejším spôsobom.

Medikamentózna forma interrupcie je morálna a správna. My máme interrupciu dovolenú, a preto sa mi zdá správnejšie robiť ju medikamentóznou formou a neohrozovať zdravie ženy.

Skúsim sa vrátiť k pôvodnej otázke. Čo to dieťa? Viete si predstaviť nejaký návrh, ktorým by ste pomohli dieťaťu, ktoré už je v maternici. Nie tým budúcim, ale tomu, ktoré tam je.

Áno, mnohé veci. Napríklad viac miesta v jasliach a škôlkach, vyššia či flexibilná materská. Pomohlo by, keby aj muž mal rovnakú zodpovednosť ako žena. Pomohlo by, keby sme vytvorili prostredie, kde by mal zamestnávateľ rovnakú motiváciu zamestnať ženu s dieťaťom ako muža. Pomohlo by, keby mali ženy rovnaké platy ako muži. Toto všetko by pomohlo tomu, aby sa z embrya stalo narodené dieťa.

Toto všetko sú behy na dlhé trate. Viete si však predstaviť opatrenie, ktoré by pomohlo matke, ktorá práve počala a cíti sa zneistená a bojí sa, či sa dokáže o dieťa postarať? Skrátka opatrenie, ktoré by zabránilo tomu, aby žena dnes v 21. storočí nemusela ísť na potrat kvôli svojej neľahkej sociálnej situácii? Podať tej žene pomocnú ruku hneď teraz?

Áno, aj prieskumy ukazujú, že najčastejší dôvod, prečo idú ženy na interrupcie, je chudoba. Viem si teda predstaviť situácie, kedy by pomohla aj finančná pomoc v podobe vyššej materskej, vyššej rodičovskej. Ale keď hovorím o mieste v škôlke, tak tým žene hovorím, neboj sa, aj keby si na to bola sama, tak štát ti pomôže s výchovou dieťaťa a ty môžeš pracovať a postarať sa o seba aj o dieťa. Ale treba to nastaviť systémovo. Nie tak, že dáme žene sto eur raz pri pôrode a potom ešte neviem kedy druhýkrát. Áno, je to beh na dlhé trate, lebo neexistuje riešenie, ktoré by dokázalo hneď zmeniť celý svet. Ak by existovalo, tak konzervatívci by ho už určite dávno predložili. Možno aj v spolupráci s liberálmi.

Konzervatívci ho práve navrhujú.

Oni nenavrhujú to, že interrupcie nebudú alebo že ich bude menej. Oni navrhujú zákaz interrupcií, čo spôsobí nelegálne interrupcie alebo interrupčnú turistiku. Tie interrupcie nezmiznú. Keď sa žena rozhodne, že dieťa mať nechce, tak ho mať nebude. Jediný rozdiel je v tom, že tá žena bude viac trpieť, rovnako ako to dieťa a nebudeme mať reálne štatistiky.

Ale veď súčasný návrh zákona chce napríklad cez organizácie, ktoré sa starajú o ženy a deti, pomôcť tým ženám, ktoré to dieťa chcú, len si ho nemôžu dovoliť a ktoré o tú pomoc stoja.

Nepáči sa mi, keď sa tvárime, že pomoc ženám je to iba vtedy, keď tú ženu prehovárame na niečo, čo sama nechce urobiť. Ideme jej dávať jednorazové dávky a ideme ju pokútne uplácať, aby urobila niečo, čo urobiť nechce. Myslím si, že pomoc ženám je aj to, aby v prípade, ak sa pre interrupciu rozhodne, mala možnosť ju čo najľahšie podstúpiť, aby po nej mala voľno a podobne. Ale ja nechcem z peňazí všetkých podporovať organizácie, ktoré majú len jeden smer a podporujú len jeden svetonázor.

Vy sa tvárite, akoby všetky ženy, ktoré idú na potrat, boli o tom stopercentne rozhodnuté. Ale tie prípady sú častokrát o tom, že tie ženy sú zmätené, bojujú samé so sebou, nechcú to, len im nemá kto pomôcť.

A čo vy o tom viete? Odkiaľ máte túto informáciu?

Napríklad z poradne Alexis.

Ja som dnes robila konferenciu, kde mi povedala lekárka, ktorá robí interrupcie, že za všetky tie roky, čo ich robí, ešte nikdy nevidela ženu, ktorá by zmenila názor. Ja sa teda netvárim nijako. Len verím rozhodnutiu ženy. A žiadna Záborská, ani Krajčí, ani Cigániková jej do toho nemá čo vstupovať.

V médiách bol teraz zverejnený prípad pani, ktorej dcére bol diagnostikovaný rázštep chrbtice. Tá pani hovorí, že: „Sestričky v Ružinove na gynekológii mi povedali, že neblbnite a dajte to preč. Takéto reči ma ťahali úplne dole... Viem od iných mamičiek, že doktori bazírujú na tom, aby sa tieto deti s rázštepom potrácali. Ak by sme natrafili na iného lekára, asi by som šla na potrat." Poslanec Dominik Drdul v rozhovore pre Štandard uviedol, že posledné štatistiky, o ktorých vie, hovoria, že až 80 percent detí, ktorým bolo diagnostikovaný rázštep chrbtice, bolo potratených. Pani spomínaná v úvode otázky pritom hovorí, že dnes je rada, že jej lekári pomohli, že dieťa má napokon narušený len jeden stavec a že je rada, že si dieťa nechala...

...je to len jeden prípad. Mnoho ich však takto šťastne nedopadlo. Je však len a len vecou ženy, koho požiada o radu, kam pôjde, ako sa s tým vysporiada, ako sa rozhodne. A nečakajte odo mňa, že budem kritizovať lekárov alebo zdravotné sestry, ktoré aj v tomto prípade len povedali názor založený na ich skúsenosti. A to, že ak sa tak rozhodne, tak si tá mamička hľadá aj iné informácie a možnosti, je super. Klobúk dole pred takýmito ženami, treba im pomáhať. Ale určite to nie je dôvod na zmenu legislatívy.

Vám ale vôbec neprekáža, že tu sú ženy, ktoré by to zvládli, ale neustále stretávajú ľudí, ktorí ich od tohto rozhodnutia odhovárajú a vravia im, že to nezvládnu. Prečo nechcete podporiť aj takéto mamičky?

A prečo si myslíte, že nechcem?

Lebo ste ich ani raz nespomenuli a nechcete podporiť organizácie, ktoré takýmto mamičkám chcú pomôcť.

Odpoviem vám na to tretíkrát a štvrtýkrát sa ma na to už nepýtajte, dobre?

Teraz ste sa vy pýtali mňa.

To nie je o pomoci žene. Je to o nalievaní jednosmerných informácií do ženy z peňazí nás všetkých. Podľa mňa by sme takto nemali nalievať peniaze do žiadnych organizácií na žiadnej strane. Myslím si, že to treba nechať na tretí sektor a kto chce, nech dobrovoľne tieto organizácie podporuje.

Prečo návrhy na pomoc ženám v núdzi predkladajú len konzervatívci?

Vy to stále vidíte tak, že my sme tí, ktorí bránia potraty. No nevnímate to, že my bojujeme proti interrupciám tým, keď navrhujeme zákony, ktoré zlepšujú životnú úroveň na Slovensku. Keď bojujeme za daňový bonus, zvýšenie materskej, flexibilnú materskú, ale aj proti plytvaniu v štátnom rozpočte. Vy to síce nevidíte, ale tieto všetky veci sú u nás bojom za lepšiu životnú úroveň, a teda aj proti interrupciám.

Myslím, že tu vám konzervatívci nič nevyčítajú, naopak, podporujú to. No aby sme sa vrátili k danému zákonu, ktorý obsahuje aj príspevok pri narodení štvrtého dieťaťa v rovnakej výške ako pri prvých troch...

...vidíte, ja zasa nechápem, prečo pre štvrté a vlastne aj pre tretie a druhé. Ešte pri prvom to pochopím, že potrebujete kúpiť výbavičku, ale potom už dedíte, pomôžu vám kontakty a podobne. Ja by som omnoho viac uvítala, keby sme mali príspevok, ktorý pomôže pri nástupe do práce. Keby žena namiesto kočíkovného dostala 800 eur pri nástupe do práce, vďaka ktorým bude môcť zaplatiť prvé mesiace v súkromných jasliach a potom to už vie vyplácať zo mzdy. Takýto príspevok by podľa mňa omnoho viac pomohol matkám ako príspevok pri narodení dieťaťa.

Ja by som zas kočíkovné nerušil a pokojne ho predĺžil aj na piate a každé ďalšie dieťa, ale späť k pôvodnej otázke. Stopercentne zabrániť neželaným tehotenstvám sa nedá, preto sa pýtam, ako pomôžeme žene, ktorá sa už v takejto situácii ocitla, aby v 21. storočí ženy nemuseli chodiť na potrat len preto, že si dieťa nemôžu dovoliť.

Ale čo z návrhov pani Záborskej pomôže žene, aby sa necítila v zlej ekonomickej situácii?

Asi nechcete znova počuť, že organizácie, ktoré pomáhajú tým ženám, tak poviem napríklad kočíkovné pri štvrtom dieťati, znížený poplatok pri registrácii auta či už len viac informácií.

Sú tam možno dve-tri veci, ktoré by ženám pomohli. Ale všetko ostatné je dehonestácia, ktorá kladie ženám pod nohy zbytočné prekážky.

V posledných dňoch sa objavili informácie o tom, že zhruba tretina zariadení nechce vykonávať interrupcie. Máte v pláne podniknúť kroky, ktoré by tieto zariadenia prípadne lekárov nútili k tomu, aby interrupcie museli vykonávať?

Zariadenia áno, lekárov nie. Myslím si, že zariadenia by mali poskytovať celé spektrum zdravotníckych služieb, ale lekár má právo na výhradu vo svedomí. Malo by to teda byť tak, že vedenie zdravotníckeho zariadenia by malo byť schopné zabezpečiť túto službu, napríklad cez externého lekára, ktorý by tam tú službu vykonával aspoň v niektoré dni. Myslím si, že nie je fér, ak sa žena napríklad z Prešovského kraja nevie dostať k službe, ktorá je u nás legálna. A nie je fér, ak tieto ženy musia cestovať ďaleko, potom je to pre ne finančne i časovo náročnejšie ako napríklad pre ženy z Bratislavského kraja.

Chceli by ste to prikázať aj cirkevným nemocniciam? Napríklad nemocnici milosrdných bratov v Bratislave?

Neviem, či by som išla až takouto cestou. Nemám potrebu robiť zle veriacim. Určite by som sa však chcela baviť o štátnych zariadeniach, pretože štát je ten, kto by mal občanom garantovať dostupnosť legálnych zdravotníckych služieb, medzi ktoré patrí aj interrupcia. Ale opakujem, nechcem nútiť veriacich lekárov, aby museli robiť interrupcie.

Reklamu na potrat ste už videli?

Nie. To, o čom si vy myslíte, že je reklama, sú v skutočnosti prednostné výsledky, ale keď to je reklama, tak to tam je napísané. A to som zatiaľ nevidela.

Keď si dáte do vyhľadávača interrupcia alebo po poľsky ukončenie tehotenstva, tak vám Google ako prvé vyhodí levickú Gyniklinik aj s tým, že to je reklama.

Nevidela som to ešte. Ale poviem pravdu, že ak by boli reklamy na zariadenia ponúkajúce interrupcie, tak by mi to nevadilo.

Musím sa priznať, že keď som pozeral debatu v NR SR, mal som pocit, že to s poslancom Petrom Cmorejom miestami už preháňate a invektívy najmä voči staršej pani Záborskej boli cez čiaru. Napríklad ste jej povedali, že: „Vašu kariéru ste postavili na tom, že tridsať rokov leziete ľuďom do spální, nič iné nerobíte, lebo nič iné robiť neviete.“ Tiež ste povedali: „Tvárite sa tu ako svätá za dedinou.“ Je toto slovník vhodný pre komunikáciu so ženou po sedemdesiatke?

Je vhodné liezť ľuďom do súkromia a rozkazovať im, či majú rodiť deti? Myslím si, že to je adekvátna reakcia na to, že tu máme devätnástykrát zákon, pri ktorom chce pani Záborská rozhodovať za ženy. A myslím si, že by si už mala uvedomiť, že toto už od nej tiež nie je vhodné.

Takže sa vám nezdá, že celej slovenskej politike by viac prospel kultivovanejší slovník a aj tejto debate by viac prospelo, keby bola menej emotívna a viac racionálna?

To mi hovoríte z duše. Ale to jednoducho nie je tak, že jedna strana je dobrá a druhá je zlá. Toto je téma, ktorá veľmi hnevá ženy, delí spoločnosť a je veľmi emotívna a hnevá aj mňa. Povedať, že pani Záborská žiadne iné návrhy zákonov nepredkladá, len takéto, je proste krutá realita.

Ale veď to vôbec nie je pravda. Pani Záborská pôsobila v parlamente dlhé roky, za ten čas predložila desiatky návrhov iných zákonov.

A aký iný návrh predložila v Národnej rade? Ja som nenašla ani jeden návrh zákona, pri ktorom by bola iniciátorom, a nie spolupredkladateľom. Aj keď som si to googlila, žiaden taký návrh zákona som nenašla.

Tak vám potom nejaký pošlem.

Budem rada (úsmev). Keď taký nájdete, tak sa o ňom môžeme baviť.

https://standard.sk/127651/vo-svete-poslankyne-bitto-ciganikovej/