Americkí demokrati nevyhrajú najbližšie voľby

S tým by pravdepodobne nesúhlasili republikáni, ktorí majú vlastné obavy ohľadom svojich schopností vyhrávať voľby. Pravdou ale je, že s popularitou prezidenta Joea Bidena to teraz nevyzerá príliš dobre. Od konca augusta je v prieskumoch viac nepopulárny než populárny. Podľa priemeru stránky RealClearPolitics má pozitívny názor na Bidena 46,3 percenta Američanov a negatívny 50,7 percenta. V prvom roku prezidentovania to nie sú dobré čísla. Demokratický politický poradca a expert na volebné prieskumy David Shor prišiel s radikálnou teóriou, ako ich vylepšiť, začať presadzovať populárnu politiku. Časť Demokratickej strany sa však toho zdesila.

Shor je politický a matematický ultrašprt. Prvé volebné modely publikoval na svojom blogu v roku 2008, keď mal šestnásť. V roku 2012 už pracoval na kampani Baracka Obamu. Verejne známu osobnosť a do istej miery superstar z neho urobilo až minulé leto.

V USA vrcholili protesty po zabití Georgea Floyda, násilie a rabovanie boli na dennom poriadku. Do toho však vychádzal rad komentárov vysvetľujúcich, že rozbíjanie výkladov je legitímnym politickým prejavom. V tejto atmosfére Shor pochvalne tweetoval článok politológa Omara Wasowa, mimochodom Afroameričana. Ten dospel k záveru, že v oblastiach, kde došlo k násilným nepokojom po vražde Martina Luthera Kinga, klesla podpora Demokratickej strany o dva percentuálne body, zatiaľ čo tam, kde sa demonštrovalo mierovo, naopak vzrástla. Tento Shorov tweet vyvolal hnev aktivistov, ktorí to pravdepodobne správne vnímali ako kritiku rabovania a nepokojov, a Shorov zamestnávateľ, konzultačná spoločnosť Civis Analytics, ho vyhodil.

Paradoxne to pomohlo Shorovej kariére. Stal sa mediálne známy, šiel z rozhovoru do rozhovoru a získal si povesť človeka, ktorý je ochotný hovoriť demokratom nepríjemné pravdy.

Najnovšie prišiel s tvrdením, že demokrati sa vzďaľujú svojim voličom. Kým demokratickí politici a hlavne profesionálni aktivisti sú z veľkej časti progresívni, ich voliči, najmä tí prelietaví, ktorí sú kľúčoví pre víťazstvo vo voľbách, svet takto nevidia. Dokazuje to upadajúca podpora medzi bielymi robotníkmi a Hispáncami, ktorí sa presúvajú k republikánom. Jeho riešenie je jednoduché. Pomocou prieskumov zistiť, ktoré časti demokratického programu sú populárne a tie potom propagovať. Naopak, potlačiť či mlčať o tých nepopulárnych. Ako príklad uvádza Obamovu kampaň, keď demokrati zistili, že ich imigračná politika je silne neobľúbená, zatiaľ čo v ekonomickej predháňajú republikánov. Obama potom o imigrácii mlčal a zdôrazňoval hospodársky program. Tejto teórii sa hovorí „popularizmus“.

Jeden by mohol namietnuť, že sa to blíži populizmu a snaha presadzovať obľúbené veci je súčasťou politiky snáď od nepamäti. K tejto rade by šlo dôjsť sedliackym rozumom.

Demokratických aktivistov to však vydesilo. Jednak vyčítajú Shorovi konflikt záujmov. Tvrdia, že chce riadiť politiku skrze prieskumy, na čom zarobí, keďže sa vytváraním a analýzou prieskumov živí. Tiež spochybňujú jeho závery a chcú, aby publikoval dáta, na ktorých ich založil. Hlavne však Shorove názory neradi počujú.

Shor napríklad tvrdí, že heslo Defund the Police (Zoberte polícii peniaze) a s tým spojená politika sú hlboko nepopulárne a podpora tejto politiky demokratov vo voľbách poškodila. Shorovi protivníci odmietajú priznať, že má pravdu. Radu nehovoriť toľko o imigrácii tiež neradi počujú. Oproti popularizmu prišli s konceptom „viralizmu“. Politický program by sa mal sústrediť na veci, ktoré dokážu rozpútať nadšenie. Politika by podľa nich mala ukazovať cestu a presviedčať ľudí, nie ich nasledovať.

Shor s tým súhlasí. Len tvrdí, že sa nemožno tváriť, že na programe nezáleží. Dobu podľa neho možno predbehnúť tak o päť rokov, ale nie o pätnásť. Navyše, na presadenie svojej politiky je potrebné najskôr vyhrať voľby.

To, že sa Shor stretol s takou silnou negatívnou odozvou, ukazuje na hlboké problémy v Demokratickej strane. V článku New York Times, ktorý Shorove postoje sumarizuje, sa tiež zmieňuje jeho obdiv k analytikom z Clintonovej éry, ktorí dokázali správne vystihnúť, čo spoločnosť trápi.

Clintonovo prezidentovanie sa začalo ako – na vtedajšiu dobu – veľmi ľavicové. Potom čo drvivo prehral voľby do Kongresu, zamieril úspešne do stredu. Medzi jeho najúspešnejšie reformy patrilo vystupňovanie boja proti kriminalite.

Dnes je za to nenávidený. Jedným z ľudí, kto sa do Shora za jeho koncept popularizmu obul, je komentátor New York Times Jamelle Bouie. Populárna politika boja proti kriminalite bola podľa neho rasistická, pretože zasiahla disproporčne čiernych mužov (už nedodáva, že čierni muži disproporčne páchali zločiny).

Je celkom možné, že demokrati naozaj prehrajú všetky nadchádzajúce voľby. Ak sa tak stane, skôr ako štrukturálne politické nerovnosti budú môcť viniť hlavne sami seba. Shor naznačil cestu, demokrati sa zdráhajú po nej kráčať.

Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.