Bidenovmu kandidátovi vo Virgínii zrejme zlomilo väz i znásilnenie na školskom WC či rasizmus

Glen Glenn Youngkin. Foto: reprofoto/Youtube

V prekvapivom zvrate zaviala v americkom štáte Virgínia červená farba republikánskej strany. Tamojší voliči sa odvrátili od kandidáta demokratov Terryho McAuliffeho a svoj hlas ponúkli Glennovi Youngkinovi. Otázka teraz znie, ktorá téma najviac zavážila u voličov.

Bol to tesný súboj. Republikánsky kandidát Glenn Youngkin získal približne 50,7 percenta hlasov od 3,3 milióna voličov. Jeho demokratický rival Terry McAuliffe presvedčil len 48,6 percent voličov. MacAuliffemu nepomohla ani podpora od samotného prezidenta Bidena, viceprezidentky Kamaly Harrisovej či bývalého prezidenta Baracka Obamu.

Mnohí republikáni preto víťazstvo vo Virgínii označujú za „referendum“ o Bidenovej popularite. Virgínia totiž dlhodobo holdovala demokratom. V posledných prezidentských voľbách tu zvíťazil Joe Biden s náskokom desať percent pred republikánom Donaldom Trumpom.

Nový guvernér Youngkin výsledky nazval momentom zvratu a prisľúbil zmeniť smerovanie štátu. „Pracovať budeme od prvého dňa. Navrátime kvalitu do našich škôl… Vyjdeme v ústrety našim rodičom, namiesto toho, aby sme ich ignorovali,“ vyhlásil guvernér vo víťaznom prejave.

Zavážila kritická rasová teória?

Je to zrejme odkaz na kontroverzie školského okresu Loudoun. Ako informoval Štandard, v jednej z tamojších škôl znásilnil transsexuál na školskom záchode svoju spolužiačku. Vedenie školskej rady ho potichu presunulo do ďalšieho vzdelávacieho zariadenia, kde sa tiež dopustil sexuálneho násilia.

Otec prvej obete vtedy obvinil vedenie a hlavného inšpektora pre verejné školy Loudounského okresu (LCPS) Scotta Zieglera zo snahy ututlať prípad. Vraj tak chceli zabezpečiť, aby nič nestálo v ceste pretláčaniu progresívnej politiky, ktorá umožňuje transsexuálom vstup na záchody opačného pohlavia.

Záujem voličov a médií visel aj na otázke kritickej rasovej teórie, ktorá sa začala dostávať do tamojších škôl. Proti tomu sa vzniesol odpor mnohých rodičov. Podľa viacerých odborníkov však toto nebol rozhodujúci faktor volieb.

Youngkin sa koniec-koncov spočiatku svojej kampane venoval hlavne prepadajúcej sa ekonomike, daniam a podnikaniu. Až neskôr sa dotkol problémov Loudounského okresu, kde sa rozhodol zastať sa rodičov. Úspech v samotnom Loudoune mu to síce nezískalo, avšak hlasy v ostatných častiach štátu s veľkou pravdepodobnosťou áno.

K výhre republikánov tiež prispeli aj prešľapy demokratického kandidáta. Experti poukázali na neúspešnú snahu demokratov spojiť Youngkina s bývalým prezidentom Donaldom Trumpom. Ten prestáva byť výrazný faktor aj vďaka tomu, že bol zmazaný z väčšiny sociálnych sietí.

Aj tak sa to neučí…

Podobne zrejme zavážilo vyhlásenie McAuliffeho, aby sa „diverzifikovala“ učiteľská základňa vo Virgínii. Jeho zámerom bolo zvýšiť podiel černošských učiteľov na polovicu. V kampani argumentoval tým, že predsa aj „farebných žiakov je 50 percent“, ale učitelia sú v 80 percentách prípadov belosi.

Táto náprava by sa v prípade úspechu asi diala spôsobom (pozitívnej) diskriminácie. Dá sa preto odhadnúť, že týmto vyhlásením si demokratický kandidát nepripísal podporu u belochov či Ázijcov v učiteľskom zbore, ktorý je mimochodom jednou z voličských základní demokratov.

McAuliffe taktiež tvrdil, že kritickú rasovú teóriu netreba riešiť, pretože sa na školách vo Virgínii aj tak neučí. Ako však upozornila televízia Fox News, tamojšia škola v okrese Fairfax zaplatila 20-tisíc dolárov aktivistovi Ibramovi X. Kendimu, aby poučil vedenie škôl o rasizme. Kendi je známy stúpenec tejto teórie.

Iné zmluvy odhalili, že školy v Loundounskom okrese zaplatili viac ako 300-tisíc dolárov za školenia o „rovnostárstve“. Súčasťou týchto školení bol aj materiál „Základy kritickej rasovej teórie“. Virginská rada vzdelávania zasa odporúčala učiteľom knihu, podľa ktorej musia „prijať teórie, akou je aj kritická rasová teória“.

Ktorý z týchto faktorov bol nakoniec ten rozhodujúci, nie je úplne isté. Viacerí republikáni sa však zhodujú, že tvrdý postoj voči progresívnym politikám je niečo, čo si žiadajú mnohí voliči v Spojených štátoch. Ako veľmi je tento odhad správny, ukážu najbližšie roky.


Ďalšie články