Nová etapa pandémie? Vedci sa boja, že koronavírus preskočí z jeleníkov na ľudí

Jeleň, ilustračná fotografia. Foto: TASR/AP

Koronavírus sa v Spojených štátoch šíri medzi jeleníkmi bielochvostými. Predstavuje to hneď niekoľko obáv pre ďalší vývoj pandémie.

Pôvod koronavírusu SARS-CoV-2 zostáva nejasný. Zatiaľ sa nepotvrdilo, že by sa vírus preniesol z netopiera na človeka cez tretieho živočícha, ktorý poslúžil ako hostiteľ. Nenašli sa ani dôkazy pre scenár, ktorý počíta s prenosom vírusu z netopiera priamo na človeka.

Neexistujú dôkazy o tom, že divoká zver je zdrojom infekcie pre ľudí. Je však jasné, že všetky zvieratá, najmä cicavce, môžu ochorieť. Nechať vírus voľne cirkulovať v zvieracej ríši by sa vraj spätne mohlo vypomstiť aj ľudstvu.

„Najväčšie riziko, ktoré by mohlo nastať v rámci existujúcej pandémie, je, ak by terajší koronavírus prešiel späť na zviera, znovu tam cirkuloval a vrátil sa potom zase na človeka. Dostal by totiž nové znaky, ktoré by mohli prekonať existujúcu ochranu alebo imunitu. Razom by sme sa opäť stali vnímavými v plnej miere,“ uviedol v rozhovore pre Lidové noviny vakcinológ Marek Petráš, prednosta Ústavu epidemiológie a bioštatistiky 3. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej.

Zvieratá – domáce alebo divoké – by sa mohli stať rezervoárom, kde bude vírus žiť a mutovať, aj keď sa ho svet pokúša očkovaním potlačiť v ľuďoch. 

Farmy robia rázne riešenia, zoologické záhrady zas očkujú

V novembri 2020 preto v Dánsku zlikvidovali takmer 17 miliónov noriek, ktoré sa nakazili SARS-CoV-2.

Podľa zistení sa stal zmutovaný vírus v norkách odolnejší, ako bol pôvodný kmeň vírusu. „Protilátky mali síce účinok, ale nie očakávaný,“ vysvetlil epidemiológ Kare Molbak, šéf dánskeho centra pre prevenciu a liečbu infekčných chorôb (SSI).

Nákaza neostala len na farmách. V apríli 2020 sa začala šíriť vo zverincoch. Prvým zvieraťom v Spojených štátoch, ktoré malo pozitívny test na koronavírus, bol tiger v Bronx Zoo. O niekoľko mesiacov neskôr začali kašľať gorily zo zoologickej záhrady v San Diegu. Ide o vzácne a drahé zvieratá, preto vznikol dopyt po zvieracej vakcíne.

Veterinárna farmaceutická firma Zoetis, bývalá dcérska spoločnosť Pfizeru, vyvinula očkovaciu látku bezpečnú pre všetky zvieratá. Je určená výhradne pre zvieratá a prechádza iným schvaľovacím procesom ako vakcína pre ľudí.

Zoologická záhrada v americkom Oaklande bola jednou z prvých, ktorá ňou začala očkovať zvieratá. Postupne sa k rovnakému riešeniu prikláňajú aj zoologické záhrady v San Diegu, Denveri, St. Louis Nashville či Marylande.

„Je COVID-19 rizikom pre zvieratá? Určite áno. Je bezpečné očkovať? Jasné, že áno,“ hovorí Alex Herman, viceprezident veterinárnych služieb v oaklandskej ZOO. „Snažíme sa minimalizovať šírenie očkovaním. Existuje veľa údajov, ktoré ukazujú, že toto je cesta vpred pre ľudí a zvieratá.“ Vedľajšie účinky očkovacích látok sa zatiaľ podľa zoologických záhrad javia ako minimálne.

Jeleníci môžu zamútiť pandemické vody

Nedávno zverejnili americkí vedci v odbornom časopise Nature štúdiu, ktorá naznačuje, že jeleník bielochvostý (Odocoileus virginianus) je „veľmi náchylný“ na nakazenie sa SARS-CoV-2. Vedci odobrali začiatkom vlaňajška 360 jeleníkom z deviatich rôznych oblastí na severovýchode amerického štátu Ohio vzorky na prítomnosť koronavírusu.

Objavili šesť prípadov, keď sa tento vírus na tieto zvieratá preniesol z človeka. Štúdia tiež odhalila, že zhruba tretina z testovaných jeleníkov je buď koronavírusom práve nakazená, alebo nákazu krátko predtým prekonala.

„Naše zistenie, že nový koronavírus často infikuje jeleníky bielochvosté, vyvoláva závažné otázky o budúcej trajektórii SARS-CoV-2,“ uvádza sa v štúdii. Výskum naznačuje, že koronavírus by sa mohol uchytiť u voľne žijúcich druhov, ktorých je v USA okolo tridsať miliónov. Jeleníky sa pohybujú v stádach a často sa dotýkajú nosov, čo infekciu uľahčuje.

Trvalá cirkulácia vírusu medzi jeleníkmi môže predstavovať riziko aj pre ľudí. Príčiny sú štyri.

Po prvé stačí, aby mutácie u týchto zvierat vytvorili nový variant. Vedci našli u jeleníkov šesť mutácií, ktoré sú u ľudí nezvyčajné. Po druhé by si populácia voľne žijúcich zvierat mohla zachovať varianty, ktoré už medzi ľuďmi necirkulujú, a umožniť im neskorší návrat.

Odborníkov do tretice znepokojuje predstava, že by jeleníci preniesli vírus na iné zviera. „Kedykoľvek vírus preskočí na iný druh, môže to viesť k adaptácii,“ povedal Suresh Kuchipudi, virológ z Pennsylvánskej štátnej univerzity. „Mohol by nás prekvapiť úplne iný variant.“ Vo štvrtom scenári, ktorý niektorí vedci považujú za nepravdepodobný, by sa vírus mohol rekombinovať s inými koronavírusmi, ktoré sa už usadili v jeleníkoch, a vytvoriť tak hybridný vírus.

Treba byť ostražití, zhodujú sa vedci

Žiadna z týchto obáv sa dosiaľ nepotvrdila. Americká vláda poskytla šesť miliónov dolárov na výskum koronavírusu u jeleníkov bielochvostých. Vedci skúmajú prítomnosť koronavírusu u týchto zvierat v tridsiatich štátoch. Odoberajú tiež vzorky krvi iných zvierat, ako sú kojoty, skunky a medvedíky čistotné, aby zistili, či niektoré z nich majú protilátky.

Zatiaľ neboli hlásené ani žiadne prípady prenosu covidu z jeleníka na človeka, ale podľa vedcov je to možné. Koronavírus sa neprenáša krvou – ide o ochorenie dýchacích ciest – a neexistuje žiadny dôkaz, že by niekto mohol ochorieť po konzumácii jelenieho mäsa. Napriek tomu je na mieste opatrnosť. Americké Centrum pre prevenciu a kontrolu (CDC) poľovníkom radí, aby nelovili zver, ktorá sa javí chorá a nezberali uhynuté kusy.

„V prípade voľne žijúcich zvierat je nevyhnutné, aby napríklad lovci dodržiavali prísne pravidlá bezpečnosti pri manipulácii s ulovenou zverou. Navodenie nového antropozoonotického cyklu na rozhraní medzi človekom a voľne žijúcim hostiteľským druhom (rezervoár; sentinel) a späť k človeku je veľmi nepravdepodobná udalosť, ktorú však nemožno nikdy vylúčiť,“ skonštatoval pre Štandard biochemik Libor Grubhoffer.

Ďalšie články od Eva Struhárňanská
Ďalšie články