Mazák: Ak správne definujeme sudcovskú spôsobilosť, dokážeme oddeliť plevy od zrna

Predseda Súdnej rady SR Ján Mazák považuje situáciu v súdnictve za krízovú. Podporuje nedávnu novelu ústavy a najmä tú časť, podľa ktorej sa zvyšuje právomoc súdnej rady preverovať majetkové pomery sudcov. Hovorí o nečestných príjmoch spojených s korupciou. Zefektívnenie práce súdnictva vidí v dôslednom plnení povinností  sudcov a v zabezpečení ich materiálového vybavenia.

Aká je súčasná situácia v súdnictve na Slovensku? Do akej miery napĺňa sudcovský stav svoju funkciu jedného z troch pilierov demokratickej moci?

Pozrite sa, súčasná situácia v justícii sa nedá označiť inak ako kríza. Súdnictvo bolo zasiahnuté na najcitlivejšom mieste. Tam, kde sa očakáva spravodlivosť, nestrannosť, nezávislosť. Údery boli zničujúce. Korupcia, úplatky, kupovanie rozsudkov, ovplyvňovanie súdnych konaní. Už počujem sudkyne a sudcov, ktorí sa nahlas  bránia. Nie všetci sú úplatní a amorálni. Viem, ba čo viem, som presvedčený, že stovky z nich sú čestní, priami, sú to kvalifikované osoby v talároch. Ale ak človek utrpí infarkt, zavše zahynie, hoci ostatné orgány tela sú napospol zdravé a funkčné. A tak sa verejnosť díva na justíciu. Dostala infarkt a teraz sa čaká na jej uzdravenie. Nuž a predtým na očistenie od nehodných. Kríza, nekríza, pandémia, súdnictvo na Slovensku funguje aj v týchto ťaživých časoch. Azda trochu v kŕči, ale rozsudky sa vynášajú, pojednáva sa, teda ak koronavírus „neodročí alebo nezruší“ pojednania. Za to patrí vďaka sudkyniam a sudcom, ktorí, hoci musia pracovať v prostredí plnom podozrievaní, žiaľ, dosť často neopodstatnenom, nerezignovali.

Ako vnímate zásahy polície proti obvineným sudcom, najmä čo sa týka ich medializovania?

Neradím nikomu vstupovať do úkonov, postupov a rozhodnutí polície. Má po dlhom, predlhom čase podmienky na riadny výkon neľahkých úloh, využíva ich, takže nech ju hodnotia kompetentní. Prokuratúra a súdy. Zásahy voči sudcom, aj iným verejným činiteľom, vnímam ako pozorovateľ, aj keď, dajme tomu, v jednotlivých prípadoch by som uvítal menej divadelnosti. Lenže aj tu hovorím ako laik. Neviem presne, čo vždy viedlo k takému razantnému zásahu. Mediálne výstupy. Pozrite sa na iné štáty, aj ozaj civilizované. Naši novinári sú ešte mierni.

Ako hodnotíte úniky informácií z vyšetrovania do médií v prípadne väzobne stíhaných sudcov?

Som rezolútne proti. Niet takého verejného záujmu, aby sa dopyt po informáciách uspokojoval masívnym presakovaním faktov z trestných spisov. Veď ich publikovanie by mohlo ohroziť riadne vyšetrenie a potrestanie vinníkov. Nezriedka sa porušujú aj práva na ochranu osobnosti.

Parlament schválil 9. decembra novelu Ústavy SR. Bolo nevyhnutné siahnuť do ústavy a zakotvovať  do nej nové ustanovenia, aby sa zlepšila situácia v súdnictve?

Cieľ je zlepšenie pomerov v slovenskom súdnictve. Po každej stránke. Uvidíme. Pretože  každá nová metla, hoci spočiatku dobre metie, sa neskôr musí „doladiť“. Otvára sa totiž otázka riadneho uvedenia novely ústavy do praxe. Vyhodnotenie prijatej novely by dnes bolo predčasné. Opäť to pripodobním k pacientovi. Podáte mu liek a o minútu sa mu ešte stav nezlepší. Trochu trpezlivosti je namieste.

Sú úpravy vyplývajúce z novely ústavy a následných predpisov nevyhnutné na to, aby sa zabránilo prejavom korupcie a svojvôle v súdnych konaniach? 

Tu budem smelší. Sú nevyhnutné. Predovšetkým v časti, v ktorej sa dramaticky zvyšuje schopnosť a možnosť súdnej rady preverovať majetkové pomery sudcov. Z každej strany sa dnes hrnú poznatky, pravda, do značnej miery len tvrdenia, o bohatstve sudcov, ich rodín a blízkych. Ale v majetkových priznaniach sa také fakty nenachádzajú. A uznáte, že nečestné príjmy sú priamo spojené s korupciou a úplatkárstvom. Užitočné bude aj preverovanie predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Ak si ju správne zadefinujeme, tak budeme schopní oddeliť plevy od zrna.

Potrebuje súdnictvo na Slovensku viac kontroly? Ak áno, ako by mala vyzerať?

Zastával som názor, že sudca by mal byť takou komplexnou osobnosťou, že kontrolovať ho by bolo nosením dreva do lesa. Korigoval som ho. Zbytočné prieťahy v konaní, nedbajstvo pri vybavovaní pridelených spisov či kriminálne javy ma presvedčili, že tieto negatíva sa dajú vykoreniť iba kontrolou. V tomto majú rezervy predovšetkým predsedovia súdov. Viacerí navidomoči nezvládajú svoje funkcie, presnejšie vykonávajú ich iba symbolicky. Nedá mi. Musím zacitovať, trošku upravene, jeden dôležitý paragraf zo zákona o súdoch. „Predseda súdu je povinný dohliadať na dodržiavanie povinností ustanovených sudcom a v prípade dôvodného podozrenia z ich porušovania je povinný vykonať opatrenia nevyhnutné na zistenie skutkového stavu, odstránenie zistených nedostatkov a vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti alebo trestnej zodpovednosti.“ A výsledok? Predsedovia súdov všetkých stupňov spravidla čakajú, že pálčivé problémy bude riešiť predseda súdnej rady. Ale oni majú na starosti pár desiatok sudcov, podaktorí ani toľko nie. A čakajú, že predseda súdnej rady bude plniť ich povinnosť, bude ich suplovať? V žiadnom prípade. Súdna rada zasiahne až vtedy, ak budú zlyhávať predsedovia súdov. Ťažisko kontroly musí byť čo najbližšie sudcom. Tak je to mienené aj v citovanom paragrafe.

Aká bude po novele ústavy pozícia Súdnej rady SR? Nehrozí jej spolitizovanie?

Vskutku dobrá otázka. Okolo súdnej rady sa točí problém jej politizácie úplne legitímne. Navyše, postavenie súdnej rady sa po novele ústavy výrazne posilnilo. Je to ústavný orgán ochrany legitimity súdnictva, dostal nové dôrazné kompetencie, staré sa vylepšujú. Nuž a polovicu členov budú tvoriť tí, ktorí nie sú aktívnymi sudcami. Navyše, títo členovia sú pomerne voľne odvolateľní a aj keď sa zdá, že i bez uvedenia dôvodov, tak si nemyslím, že hlava štátu, parlament alebo vláda by „vyhodila“ svojho nominanta bez akéhokoľvek objektívne poznateľného dôvodu. K politizácii. Áno, také niečo vždy  hrozí. U nás, v Poľsku, v Belgicku a tak by som mohol pokračovať. Ibaže hrozba je jedna vec, iná vec je dokázať, že sa výkon funkcií v súdnej rade dostal pod politický vplyv, preto rozhoduje podľa želaní vládcov, akože uhádni a vyhovej. Nič také. Príklady z posledných čias. Novú súdnu mapu sme podporili, ale vzniesli sme veľa vecných výhrad. K novele ústavy a k zákonu o reforme súdnictva sme napísali desiatky kritických strán a nemálo z toho uspelo. Tvrdenie o politizácii súdnej rady stoja  preto „na vode“. Považujem však za dobré a vhodné, až to vítam, ak sa aspekt prípadného politického skĺznutia starostlivo sleduje a vyhodnocuje. Pomáha to aj súdnej rade. Napokon na usvedčenie z politického zamerania nestačia subjektívne pocity a ničnehovoriace frázy, používané niektorými politikmi, ba aj sudcami.

Ako vyriešiť problém súčasného zachovania autonómie súdnictva a zároveň zabezpečenia spoločenskej kontroly súdnictva? 

Súdnictvo nie je iba autonómne. Je nezávislé. Jediná skutočná nezávislosť v ústavnom poriadku. Ale aj nezávislé súdy môžu, a ako sa ukazuje, aj musia byť kontrolované. Najčistejšie by bolo, ak by  stačila vnútorná kontrola. Tu sú, ako som povedal, veľké rezervy vo výkone funkcií predsedov súdov. Ministerstvo spravodlivosti a súdna rada tiež všetko nezachytia. Takže musí jestvovať aj vonkajšia kontrola. Neziskové organizácie, akadémia, právnici v praxi, ba aj účastníci súdnych konaní. V konečnom dôsledku aj politická moc. S jedinou podmienkou, vážnou a nezrušiteľnou. Akákoľvek verejná kontrola sa nesmie dotknúť, ani v náznaku, nezávislosti a nestrannosti súdov a sudcov.

Potrebujeme na Slovensku novú súdnu mapu? V čom má hlavne pomôcť? Neochromí prechod na nové územné usporiadanie činnosti súdov, ktoré sú už dnes zavalené množstvom čakajúcich prípadov?

Nová súdna mapa, ak sa ju podarí presadiť, sa stane účinným príspevkom k vyššej efektívnosti výkonu súdnej moci, ku kvalite, ktorá životne závisí od špecializácie sudcov. Sme malý štát a máme 64 súdov, z toho 54 okresných. Na to potrebujete množstvo predsedov, podpredsedov, riaditeľov správ. Pritom menej funkcionárov znamená viac sudcov do reálneho poskytovania spravodlivosti a menej prieťahov. V neposlednom rade, prekreslenie súdneho systému je iba návrat k stavu pred 1. januárom 1997, keď sa Slovensko rozkúskovalo na želanie vtedajšieho predsedu vlády Mečiara z čisto politických dôvodov. Pre justičný priestor to bol tragický, účelový posun. Plný deformácií. Veď máme súdy, kde dychtivo čakajú na nové veci, kým na iných súdoch sudcovia padajú doslova „na hubu“ pod náporom nových, ťažkých, skutkovo a právne komplikovaných prípadov. Trochu chaosu pri prechode na nové usporiadanie stojí za dobrý výsledok, ktorý si trúfnem predpovedať bez osobitných obáv.

Čo by najviac pomohlo zefektívneniu fungovania súdnictva?

Jednoduchý návod. Nech každá sudkyňa, každý jeden sudca prídu na súd, sadnú si, pripravujú spisy na prejednanie a rozhodnutie veci, píšu včas rozsudky. A nech predsedovia súdov dozerajú na riadny chod zverených súdov. A tí, čo riadia a spravujú justíciu, nech sa starajú o to, aby ľudia v talároch, ich najbližší spolupracovníci, ktorí sú často považovaní za chrbtovú kosť súdneho systému, mali vytvorené dôstojné podmienky na poskytovanie spravodlivosti. Budovy, vybavenie, techniku, rovnomerné zaťaženie, starostlivosť o ich zdravie. A všetci zostaneme príjemne prekvapení, ako to pôjde a bude fungovať.

Rozhovor sa uskutočnil formou e-mailovej komunikácie.