Štátna pomoc podnikateľom zaostáva skoro rovnako aj v druhej vlne pandémie

Ako vnímajú podnikatelia pandémiu a ponúkanú štátnu pomoc? Aj to sledovali prieskumy organizácie Podnikateľská aliancia Slovenska počas prvej a druhej vlny. Vo výsledku podnikatelia najsilnejšie vnímajú chaos a neprehľadnosť vládnych opatrení.

Eurové bankovky Ilustračný obrázok. Foto: TASR/DPA

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) vykonala v májidecembri tohto roka prieskum medzi slovenskými podnikateľmi. Oba prieskumy pozostávali z rovnakých otázok a u podnikateľov sledovali ich vnímanie súčasnej pandemickej situácie, krokov vlády či poskytovania štátnej pomoci.

Slovenské spoločnosti vnímajú hlavne nepredvídateľnosť rozhodnutí vlády a následnú neprehľadnosť diania, ktorá z toho plynie, informuje PAS. Mnoho podnikov máva vypracované dlhodobé plány, ktoré sa ťažšie prispôsobujú stále sa meniacim opatreniam.

Kritická je aj štátna pomoc, ktorá je podľa značnej časti skúmaných ľudí pomalá, nedostatočná a aj byrokraticky náročná. Vysoká miera byrokracie vraj mnoho podnikateľov odrádza, aby o ňu vôbec žiadali.

Najväčšie prekážky

Najviac bola kritizovaná úroveň, resp. výška štátnej pomoci, vyjadrilo sa tak 37,65 percent opýtaných. Byrokracia bola prekážkou pre skoro 30 percent podnikateľov, zatiaľ čo pomalé tempo spracovania žiadostí kritizovalo 27,06 percent respondentov.

Väčšina podnikateľov radšej ani nechce možnosť štátnej pomoci využiť. Pri prvej vlne pandémie sa tak vyjadrilo 67,3 percent ľudí, pri druhej vlne je to o čosi menej – 62,4 percent podnikateľov. Najčastejší dôvod (42,36 percent) bol, že napriek zrejmému poklesu tržieb nie je pomoc potrebná.

Druhá najväčšia prekážka bola spomínaná byrokracia a zložitosť systému pomoci, vyjadrilo sa tak 37,65 percent podnikateľov. Skoro 33 percent ľudí zasa vnímalo nízku úroveň poskytovanej štátnej pomoci.

Preplácanie platov

Oproti prvej vlne pandémie ide o viaceré zmeny v rebríčku dôvodov odmietania štátnej pomoci. Podľa májového prieskumu viedol argument o nízkej štátnej pomoci (35,18 percent), nasledovalo nesplnenie podmienok (34,25 percent) a na treťom mieste bolo pomalé tempo procesov (33,32 percent).

Čo sa týka užívania štátnej pomoci, najviac sa používal Kurzarbeit. V prvej vlne tak robilo 10,9 percent opýtaných, v druhej už 22,4 percent. Dotácie na nájomné využívalo 8,2 percent podnikateľov.

„Zároveň je potrebné konštatovať, že v prieskume sa nemuselo odraziť zvýšenie pomoci v rámci Prvá pomoc PLUS, nakoľko táto pomoc sa realizovala až počas prieskumu, resp. po jeho skončení,“ vyjadrila sa v tlačovej správe PAS.


Od januára penzie čakajú zmeny. Keď sa valorizujú dôchodky, Sociálna poisťovňa prepočíta zásluhovú výšku penzie poberateľa minimálneho dôchodku. Ak zásluhová renta prekročí minimálnu hranicu, dôchodcovi poisťovňa prestane posielať minimálny dôchodok a začne vyplácať ten zásluhový.
Prejsť na článok