Hrôzy nacistických a komunistických táborov sa opakujú na blízkych pobrežiach, volá pápež z Cypru a Grécka

Pápež František je v týchto dňoch na svojej 35. apoštolskej ceste. Najprv priletel na stredozemný ostrov Cyprus a v druhej etape pokračuje v turné po Grécku, odkiaľ v pondelok odletí späť do Ríma.

„Naša dôstojnosť nie je na predaj ani ju nemožno prenajať, podčiarkol na ekumenickej modlitbe s migrantmi na Cypre. Odsúdil kultúru ľahostajnosti a dnešnú migrančnú drámu prirovnal k hrôzam nacistických a komunistických táborov:

„Sme zhrození, keď čítame príbehy o koncentračných táboroch minulého storočia, nacistických či Stalinových, a hovoríme: Ako sa to mohlo stať? Bratia a sestry, deje sa to dnes na blízkom pobreží! Sú to miesta zotročenia. Videl som niekoľko sfilmovaných svedectiev: sú to miesta mučenia a obchodovania s ľuďmi. To všetko hovorím, lebo je moja zodpovednosť, aby som pomohol ľuďom otvoriť oči a vidieť realitu. Nútená migrácia nie je druh turizmu!“

Pre pontifika je „vojnou dneška“ utrpenie tých, ktorí zanechali všetko za sebou, aby sa dostali na loď v temnej noci bez toho, aby vedeli, či niekedy dorazia. Jorge Bergoglio sa prihovoril za „všetkých, ktorých odmietli, a skončili v koncentračných táboroch, v skutočných miestach mučenia a zotročovania“.

Mier sa často nerodí z veľkých osobností

Rímsky biskup v príhovore pre cyperské autority a politikov označil ostrov za „perlu Stredozemia“ a ocenil „mnohofarebnú a mnohostrannú krásu celku“. Treba podľa neho podporovať a chrániť všetkých členov spoločnosti, zvlášť tých, ktorí sú štatistickou menšinou. Vyzval k dialógu, zmiereniu a k sile skutkov (a nie slov) na rozdelenom ostrove:

„Mier sa často nerodí z veľkých osobností, no z každodenného odhodlania obyčajných mužov i žien. Európsky kontinent potrebuje zmierenie a jednotu, potrebuje odvahu a nadšenie, aby mohol napredovať. Lebo pokrok nezaručia múry strachu a odpor, ktoré diktujú nacionalistické záujmy, ani hospodárska obnova samotná nezaručí bezpečnosť a stabilitu. Pozrime sa na dejiny Cypru a uvidíme, ako stretnutie a prijatie priniesli dobré ovocie, ktoré pretrváva. Nielen vo vzťahu k dejinám kresťanstva sa Cyprus stal odrazovým mostíkom na tomto kontinente, ale tiež preto, že vybudoval spoločnosť, ktorá našla bohatstvo v integrácii.“

Tento duch a schopnosť hľadieť poza vlastné hranice podľa katolíckeho lídra prináša mladosť a znovuobjavenie strateného lesku.

Ako často sme zveličovali a šírili predsudky o iných?

V hlavnom meste Nikózia pápež navštívil pravoslávneho arcibiskupa Chryzostoma II. a Svätú synodu tamojšej cirkvi. Vyzdvihol spoločnú úctu rôznych kresťanských spoločenstiev k Panne Márii v jednom z kostolov, ktoré je „znakom spoločenstva viery a života pod pohľadom svätej Božej Matky, ktorá zhromažďuje svoje deti“. František varoval pred klamstvami a podvodmi z minulosti, ktoré i teraz bránia v napredovaní, a za príklad označil Barnabáša, ktorý tento ostrov evanjelizoval:

„Stáročia rozdelenia a odlúčenia v nás udomácnili – aj neúmyselne – nemálo nepriateľských predsudkov voči iným. Predsudky sú často založené na chabých a skreslených informáciách, ktoré šíri agresívna a polemická literatúra. Ale to všetko kriví Božiu cestu, ktorá je rovná a nasmerovaná k súladu a jednote… Ako často sme sa v dejinách ako kresťanmi medzi sebou zaoberali odporom k iným namiesto poslušného prijatia Božej cesty, ktorá inklinuje k opätovnému zjednoteniu rozdelení v milosrdnej láske! Ako často sme zveličovali a šírili predsudky o iných namiesto naplnenia výzvy, ktoré Pán opakuje obzvlášť v evanjeliu, ktoré napísal Marek, ktorý bol s Barnabášom na tomto ostrove: umenšovať sa, slúžiť si navzájom.“

Spomedzi ďalších Bergogliových myšlienok na tejto ceste na záver vyberáme jeho dôraz na blahoslavenstvá:

„Blahoslavenstvá sú stálou chartou kresťanstva, kompasom, ktorý ukazuje cesty, akými sa kresťania musia vydať na ceste životom. Keď ich žijeme, evanjelium sa stáva mladým a napĺňa spoločnosť čerstvou nádejou.“