Hispánci neuverili naratívu o Trumpovi, ktorý ich nenávidí

Americký prezident Donald Trump, ktorého oponenti a nejedno mienkotvorné médium dlhodobo obviňujú z nenávistnosti voči Hispáncom, získal v mnohých kľúčových štátoch amerických prezidentských volieb viac hlasov týchto voličov ako v roku 2016. Vyplýva to z výsledkov celonárodného prieskumu tzv. exit pollov uskutočneného americkou spravodajskou stanicou CNN.

Prezident presvedčil takmer polovicu hispánskych respondentov v kľúčovom štáte Florida, kde ho v roku 2016 podporilo len 35 percent voličov z tejto skupiny. Hoci mierna nadpolovica stále vyjadrila svoju podporu demokratickému kandidátovi, ide o citeľný pokles oproti 62 percentám pre Hillary Clintonovú v roku 2016.

Straty demokratov

Podpora demokratov zo strany Hispáncov však bola oproti minulým voľbám nižšia aj v ďalších dôležitých štátoch Georgia a Ohio. Za Bidena tam hlasovalo o 16 a 24 percent viac respondentov. Môže sa to javiť ako veľa, avšak Clintonová dokázala v minulých voľbách presvedčiť o 40 percent viac Hispáncov v Georgii a 41 v štáte Ohio.

K odlivu tejto skupiny obyvateľstva od demokratov nedošlo z kľúčových štátov len v Arizone, kde podporili Bidena voči Trumpovi pomerom hlasov 2 ku 1.  

Trumpov prepad medzi bielymi ženami

Naopak, najväčší prepad podpory zaznamenal Trump oproti posledným voľbám najmä medzi vysokoškolsky vzdelanými bielymi ženami. Zatiaľ čo Clintonovú volilo v roku 2016 o 15 percent viac žien než jeho, v tohtoročných voľbách sa za Bidena vyslovilo až o 40 percent viac takýchto voličiek.

Z prieskumu spoločnosti Edison Research vyplýva, že Trumpova podpora mierne upadla aj medzi bielymi mužmi v kľúčových štátoch Georgia a Virginia. V Georgii sa za republikánskeho kandidáta vyslovilo sedem z desiatich respondentov oproti ôsmim z desiatich v roku 2016.

Afroameričania za Bidena

Tradične vysokú a stabilnú podporu (87 percent) má demokratický kandidát aj v tohtoročných voľbách medzi Afroameričanmi. Za Clintonovú sa pred štyrmi rokmi vyslovilo až 91 voličov z tejto skupiny.

Oproti minulým voľbám však dokázal Biden v niekoľkých kľúčových štátoch amerického stredozápadu a v Arizone prilákať viac mladých ľudí pod 30 rokov. V Arizone presvedčil až dve tretiny voličov z danej vekovej kategórie.

Je to o ekonomike

Nosnou témou pre väčšinu (jedna tretina) voličov bola podľa prieskumov ekonomika. Naopak dosahy pandémie nového koronavírusu ovplyvňovali primárne rozhodovanie len jednej šestiny respondentov, hoci mierna nadpolovica opýtaných je presvedčená, že boj s pandémiou by sa mal pre vládu v dohľadnej dobe stať prioritou.

Demokrati tak pravdepodobne zlyhali vo svojej snahe pretransformovať včas zlú epidemiologickú situáciu v krajine na jednu z nosných, celospoločenských tém tohtoročných volieb.

Medvedia služba progresívnych aktivistov?

Ťažiskovou sa nestala ani otázka rasovej nerovnosti, ktorá sa ukázala byť rozhodujúcou pre jedného z piatich voličov. Stalo sa tak aj napriek nedávnym masovým demonštráciám a nepokojom hnutia Black Lives Matter – BLM (Na čiernych životoch záleží) a iných hnutí v súvislosti so smrťou černocha Georgea Floyda počas zásahu policajta v Minneapolise v máji tohto roku.   

Otázka dosahov pandémie oproti stavu ekonomiky však naďalej rozdeľuje voličov oboch kandidátov. Až u približne 60 percent podporovateľov Trumpa je vývoj ekonomiky najdôležitejšou témou, pričom pandémiu tak vníma len 5 percent. Medzi podporovateľmi demokratického kandidáta považuje pandémiu za hlavnú tému 30 percent a až jedna tretina verí, že najdôležitejšími sú otázky rasovej nerovnosti.

Relatívne vyrovnaný súboj oboch kandidátov o post nového amerického prezidenta môže naznačovať, že Demokratická strana možno premrhala časť zdrojov a energie na rasové otázky a Trumpovu neraz nediplomatickú komunikáciu s menšinami namiesto toho, aby sa venovala primárne celospoločenským ekonomickým témam.