Čím je viac ľavicovej progresivistickej ideológie, tým viac centrálne banky na infláciu rezignujú

Koncom roka obvykle v ekonomike a na finančných trhoch panuje pokoj. Tento rok je však akosi iný.

Šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardeová. Foto: TASR/AP

Je koronovo iný, ale na to sme si už viac-menej zvykli. Fascinuje ma pohľad z auta na školáčikov mieriacich ráno ľudoprázdnou ulicou do školy s respirátorom na nose. Zatiaľ čo mi ten pohľad pripadá pitoreskný – ako by sa dieťa mohlo od niekoho nakaziť, keď v dohľade nie je živá duša? – im to už pripadá celkom normálne. Dva roky s rúškom na nose predstavujú možno dvadsať percent ich života. Keby som ja, dospelák, bola s rúškom konfrontovaná tiež dvadsať percent môjho života, teda nejakých deväť posledných rokov, tiež by som sa nad ním možno už nepozastavovala. (Aj keď práve ja asi áno…) Tento rok je však v ekonomike niečo „inak“ ešte z iného dôvodu.

Investori sú viac ako inokedy konfrontovaní s podivným pocitom, že sa na nich niečo chystá, a oni tak celkom nevedia uhádnuť čo, ani čo z toho vlastne plynie. Na tieto dni si totiž naplánovalo zasadnutie hneď šestnásť centrálnych bánk naprieč svetom. Budú medzi nimi aj ťažké váhy ako americká centrálna banka FED, Európska centrálna banka, Bank of Japan a Bank of England. A tentoraz nepôjde len o formálne schôdzky, na ktorých sa prečíta nejaká tá správa o stave ekonomiky, odhlasuje sa viac-menej jednomyseľne, že sa prijíma, a pôjde sa domov.

Tentoraz pred centrálnymi bankármi zo severu, juhu, západu i východu stojí obdobná otázka: Majú krotiť zdvihnuté tempo inflácie a priškrtiť rozvoľnenú menovú politiku? Alebo majú radšej ponechať v platnosti podporné „protipandemické“ programy, a tým sa snažiť podporiť ekonomické ožívanie? Pozor, hovorím o „snahe“ podporiť ožívanie, nie o podpore skutočnej. Že totiž tieto programy veľmi nefungujú, totiž demonštruje nielen nešliapajúci priemysel tu aj inde, ale hlavne to demonštruje práve oná inflácia. Jednoducho keby opatrenia fungovali, manifestovali by sa zvýšeným hospodárskym rastom. Lenže peniaze, ktoré centrálne banky rôznymi spôsobmi natlačili a stále tlačia do ekonomiky, sa čoraz viac manifestujú iba rastúcimi cenami.

Racionálny ekonomický záver by v tejto chvíli znel: Keď to nefunguje, keď to iba zvyšuje ceny, zrušíme to. Lenže tu sa dostáva k slovu politické zadanie. A tiež nová ideológia. V podstate sa dá vysledovať, že čím viac tá ktorá krajina prepadla ľavicovej progresivistickej ideológii, tým viac jej centrálna banka na infláciu rezignuje.

Svet je od 24. februára v pohybe, z ktorého sa rodí nový svetový poriadok. Štandard ponúka svojim čitateľom pohľad za penu dní, hlbšie analýzy a texty, ktoré pomáhajú pochopiť a vysvetliť kontext toho, čo sa deje vo svete politiky, ekonomiky či náboženstva. Texty označené kategóriou PRO ponúkajú mozaiku domácich a svetových autorov z rešpektovaných svetových médií, veľký bilančný piatkový komentár a ďalšie texty renomovaných odborníkov.

Ak ste si predplatili Štandard do 31. augusta 2022 v akejkoľvek forme, cena predplatného sa pre vás celých nasledujúcich 12 mesiacov nezmení.

Štandard PRO na mesiac
iba 19,90€— každý mesiac
  • odomknuté okamžite
  • platba kartou a prevodom
Štandard PRO na rok
iba 199,00€— každý rok
  • odomknuté okamžite
  • platba kartou a prevodom

Ak ste predplatiteľom, prihláste sa tu.
Ak máte problém, kontaktujte nás na [email protected]

Ďalšie články od Markéta Šichtařová
Ďalšie články
Ničivé ruské rakety Sarmat vyrábajú aj stroje českých podnikov. Firmy ich vraj dodali ešte pred anexiou Krymu

Ničivé ruské rakety Sarmat vyrábajú aj stroje českých podnikov. Firmy ich vraj dodali ešte pred anexiou Krymu

Sibírska továreň v meste Krasnojarsk vyrába podľa Kremľa rakety schopné zasiahnuť akýkoľvek cieľ na Zemi. Tieto medzikontinentálne rakety schopné niesť jadrové hlavice majú názov Sarmat. Produkcia v továrni sa uskutočňuje aj za pomoci českých strojov. Výrobca tvrdí, že ich závodu, ktorého ešte v lete oficiálne uvádzal ako partnera, doviezol ešte pred rokom 2014, teda pred anexiou Krymu.