Ronnie Coleman nohami tlačil tonu a jedol za troch. Vzostup a pád muža, ktorý poprel biológiu

Ronnie Coleman. Foto: Internet

Osemnásobného víťaza najprestížnejšej kulturistickej súťaže sveta Mr. Olympia Ronnieho Colemana nemožno nazvať inak ako chodiaci kolos. Hrdina z plagátov v detských izbách mnohých chlapcov mal obvod ruky za dvoch mužov, jedol za troch a dvíhal závažia za štyroch. Je stelesnením amerického sna, ale aj mužom s temnými stránkami, ktorý obetoval snahe byť najlepší z najlepších aj vlastné zdravie, čo ho napokon pripútalo na invalidný vozík. Čo ďalšie vieme o človeku, ktorý popiera známe predstavy o tom, čoho je ľudské telo schopné?

Jedným z najčastejších novoročných predsavzatí v populácii býva rozhodnutie začať pravidelne cvičiť. Bez pochýb je to rozumné, najmä ak človek vie, ako na to a nechá sa na ceste kultivovania svojho tela viesť skúsenejšími. Aj tu však platí stokrát prežuté klišé o tom, že všetkého veľa škodí.

Nasledovné riadky sú príbehom legendárneho muža, ktorý na nerešpektovanie tohto pravidla doplatil tým najcennejším – svojím zdravím. Reč je o Ronniem Colemanovi, azda najúspešnejšom kulturistovi planéty, ktorý sa v priebehu jednej dekády pretransformoval zo 150-kilového Hulka na pacienta na invalidnom vozíku prešpikovaného chirurgickou oceľou. Napriek tomu v bodybuildingu ľutuje len jedinú vec. A to tú, že keď mu pri drepoch drvila kosti vyše 360-kilová činka adekvátna váhe štyroch dospelých mužov, spravil s ňou len dve a nie až štyri opakovania.

Ronnie Coleman, stelesnenie amerického sna so všetkým, čo k tomu patrí, sa narodil v roku 1964 v americkom štáte Louisiana do skromných sociálnych pomerov. Svoj prvý džob si našiel už ako 9-ročný, keď sa mu podarilo prehovoriť majiteľa miestneho obchodu, aby mu umožnil vykonávať aspoň jednoduché pomocné práce. Neskôr pričuchol aj k spracúvaniu bavlny či práci v reštaurácii.

Napriek tomu, že na Grambling State University ukončil odbor účtovníctvo s vyznamenaním, vo fachu sa pre nedostatok skúseností nedokázal uplatniť a na vyše dva roky zakotvil v svetoznámej sieti pizzerií Domino’s. V tom čase bol tak chudobný, že si nemohol dovoliť stravovať sa mimo práce a jeho pravidelným pokrmom sa preto stala práve pizza. Okrem toho sa stretával s ponižovaním zo strany zákazníkov, čo ho však na druhej strane hnalo dopredu pri neskorších tréningoch.

Žiak, ktorý tromfol majstra

Ronnieho prvým riadnym a de facto celoživotným zamestnaním bola následná práca policajta, ktorú nadovšetko miloval a neopustil ju ani po tom, keď na ňu vonkoncom nebol odkázaný. Do zboru sa dostal v roku 1989 a práve počas služby v uniforme sa začal venovať tomu, vďaka čomu ho neskôr spoznali desiatky, ak nie stovky miliónov ľudí po celom svete.

Spočiatku dvíhal železo v policajnej posilňovni, no neskôr cvičil v ikonickej texaskej telocvični Metroflex, ktorú vlastnil amatérsky kulturista Brian Dobson. Dobson si Ronnieho vzal za svojho zverenca, ponúkol mu celoživotné členstvo zdarma a rozhodol sa ho pripraviť na nadchádzajúcu súťaž v kulturistike v Texase. V istom zmysle to bola Dobsonova osudová chyba, nakoľko ho jeho žiak v kategórii ťažkej váhy na pódiu prevalcoval a všetkých ostatných súperov detto.

Cesta na vrchol

Po texaskom triumfe sa začali úspechy na profesionálnych fórach množiť minimálne rovnako ako strie na jeho tele. Colemanova spanilá jazda v 90. rokoch, počas ktorej navštívil viacero krajín po celom svete a inkasoval nezanedbateľné finančné prémie vyvrcholila v roku 1998. Práve vtedy totiž získal svoj prvý titul v najprestížnejšej súťaži sveta Mr. Olympia a na účte mu cinkla tučná 110-tisíc dolárová odmena.

„V ten rok som toho musel veľa prekonať, aby som získal titul. Stál som na pódiu s mojimi protivníkmi, ktorí ma porážali posledných desať rokov. Nikto si ma nezvolil ako svojho favorita, pretože rok predtým som skončil deviaty. Musel som ukázať ľuďom niečo neuveriteľné, aby som odstránil ich predsudky, a to je presne to, čo som urobil,” povedal s odstupom času o svojom veľkom dni pre slovenský web Gym Beam.

Hneď ako Coleman zasadol na trón, pred jeho hlavnými konkurentami sa zabuchli dvere, lebo na ňom vydržal sedieť celých osem rokov. Dorovnal tým rovnaký husársky kúsok, aký sa podaril Leemu Haneymu, ktorý Mr. Olympiu ovládol takisto osemkrát v rokoch 1984 až 1991. Pre porovnanie, verejnosti najviac známy kulturista Arnold Schwarzenegger sa na najvyšší stupienok postavil celkovo sedemkrát ešte v 70. rokoch.

Porovnanie Ronnieho Colemana a Arnolda Schwarzeneggera. Foto: YouTube

„Mojou najväčšou konkurenciou som ja sám. Nemyslím to neúctivo, ale nepozerám sa na nikoho z týchto chlapíkov ako na súperov z jednoduchého dôvodu. A to takého, že nemôžem ovplyvniť, ako budú vyzerať. Viem kontrolovať iba to, ako vyzerám ja sám,“ povedal svojho času.

Coleman rečou čísel

Jedným z kľúčov ku Colemanovmu úspechu mohlo byť okrem fenomenálnej genetiky a steroidov (ktoré sú vo vysokých poschodiach bodybuildingu pravidlom, a nie výnimkou) aj to, že svoju muskulatúru budoval s nadštandardne vysokými váhami.

Muž, ktorého bežný nutričný program pozostával z vyše 5500 kilokalórií denne (čo je ekvivalent takmer piatich pízz), bez väčších problémov dvíhal v ľahu dve 90-kilogramové jednoručné činky, neváhal drepovať s už spomínanými vyše 360 kilogramami a obzvlášť legendárny sa stal jeho výkon na takzvanom legpresse, pri ktorom s rezervou viacnásobne potlačil 1050 kíl, čo je hmotnosť malého auta.

Colemana, ktorého cievny systém veľkosťou miestami pripomínal vodovodné potrubie a ktorý mal v súťažnej forme v tele iba zanedbateľné 3 percentá tuku (7 – 8 krát menej, ako má mať priemerný muž), zviditeľnilo viacero ďalších fenoménov. Stal sa jednou z tvárí dokumentov o kulturistike ako Generation Iron a režisér Vlad Yudin o ňom nakrútil film Ronnie Coleman: The King. Stojí tiež za sériou nutričných doplnkov nesúcich jeho meno a mladí chlapci dodnes v posilňovniach imitujú jeho legendárne hecujúce hlášky, ako napríklad Yeah, Buddy! či Lightweight, baby!

Na Slovensku mal posilňovňu sám pre seba

Táto športová legenda, ktorá sa otvorene hlási ku kresťanskej viere, v roku 2010 navštívila aj našu krajinu. A to v rámci Majstrovstiev Slovenska v kulturistike. Portál Aktuality toho času písal, že ho neobišli hviezdne maniere. Od organizátorov podujatia žiadal napríklad priamy let biznis triedou z Los Angeles do Bratislavy (čo nebolo možné zariadiť), jedlo päťkrát denne prevažne v podobe stejkov z luxusnej reštaurácie a keďže sa podľa webu pripravoval aj na ďalší ročník Mr. Olympia, bolo kvôli nemu zavreté jedno z najväčších fitnescentier v Bratislave, aby nebol nikým rušený.

Coleman za svoju kariéru získal neuveriteľných 26 profesionálnych titulov a v roku 2016 ho uviedli do Športovej siene slávy, kde sa nachádzajú najväčšie esá vo svojich disciplínach. Do dôchodku odišiel v roku 2007, teda sezónu po tom, ako mu Jay Cutler vyfúkol deviaty titul Mr. Olympia a Coleman skončil druhý tesne za ním.

Problémy so zákonom a pošramotené zdravie

Po zavesení činiek na klinec šiel Colemanov život miestami z kopca. Raz sa dokonca ocitol aj na druhej strane zákona, keď podľa portálu Dallas Morning News policajtovi, ktorý ho zastavil za prekročenie rýchlosti, tvrdil, že je takisto policajtom, hoci v zbore už dlhšiu dobu nepracoval. Coleman potom nakrátko skončil vo väzbe.

Omnoho viac ako táto opletačka so zákonom ho však dozaista trápi jeho zdravotný stav. Podľa kulturistického magazínu Muscle and Fitness od skončenia profesionálnej kariéry absolvoval desať ťažkých operácií, pričom len posledné tri stáli údajne v súčte viac ako 2 milióny dolárov. Ich efektivita je ale otázna, keďže Coleman sa v júni 2020 vyjadril, že možno už nikdy nebude chodiť.

Coleman v októbri 2021. Foto: Facebook

Podľa jeho vlastných slov sa zdá, že zákroky neboli spravené riadne a spôsobili viac škody ako úžitku. Lekár podľa neho nezvolil správny postup a športovec preto zvažoval aj právne kroky. „Mám pocit, akoby ma operovali preto, aby dobre zarobili. V tele mám 10 skrutiek, z ktorých niektoré sú vraj úplne zbytočné,“ povedal v rozhovore pre Muscular Development.

Podľa posledných správ spred niekoľkých týždňov sa ale jeho kondícia zlepšuje a necíti už toľko bolesti. Pomohla mu liečba pomocou kmeňových buniek, ktorú absolvoval v susednom Mexiku.

Ďalšie články od Tomáš Dugovič
Ďalšie články
Heger: Pokiaľ EÚ Slovensku s energiami nepomôže, zoštátni elektrinu

Heger: Pokiaľ EÚ Slovensku s energiami nepomôže, zoštátni elektrinu

Opatrenia na riešenie vysokých cien energií prijaté na úrovni ministrov krajín EÚ zodpovedných za energetiku Slovensku nepomôžu, a preto sme boli proti ich prijatiu. Pokiaľ EÚ Slovensku nepomôže uvoľnením nevyužitých eurofondov na dotovanie cien energií, prípadne sa ostatné štáty so Slovenskom dobrovoľne nepodelia s mimoriadnym zdanením energií, štát znárodní vyrobenú elektrinu. V piatok to na brífingu povedal premiér Eduard Heger (OĽaNO).