Chcel by som film o Dostojevskom. Najlepšie od Tarkovského (anketa)

Foto: Dano Veselský/TASR

Vianočná anketa: Položili sme našim pravidelným prispievateľom a spolupracovníkom otázku, aký film by si chceli pozrieť a nebol ešte natočený. Odpovedá Marek Maďarič.

Rád by som si pozrel niektorý z filmov, ktoré mal geniálny ruský režisér Andrej Tarkovskij v zámere nakrútiť, ale zabránili mu v tom pomery v Sovietskom zväze alebo aj jeho predčasná smrť v parížskom exile v roku 1986.

V denníku, ktorý si písal od roku 1970, sa na viacerých miestach zachovali jeho plány, niekedy len v úplne strohej podobe zoznamu tém a látok, ktoré chcel spracovať ako film. Boli to napríklad romány Thomasa Manna Jozef a jeho bratia alebo Doktor Faustus; mal tiež nápad nakrútiť film o procese s Martinom Bormannom alebo Matrioninu chalupu podľa Solženicyna.

Samozrejme, zachovalo sa aj niekoľko jeho nerealizovaných scenárov, napríklad Hoffmanniáda na motívy života a poviedok nemeckého romantika E. T. A. Hoffmanna. Azda najčastejšie sa však Tarkovskij zmieňoval v tomto zmysle o Dostojevskom; chcel sfilmovať viaceré jeho romány – Výrastka, Idiota aj Zločin a trest. Mal však aj dlhoročný sen nakrútiť film o samotnom Dostojevskom. Pojednáva o tom dokonca jeho úplne prvý denníkový záznam z 30. apríla 1970.

Tu je: „So Sašom Mišurinom sme opäť diskutovali o Dostojevskom. Najprv to, samozrejme, treba napísať: ešte je priskoro uvažovať o tom, ako to režírovať. Nie je takmer nijaký dôvod sfilmovať romány. (Toto neskôr prehodnotil) Je potrebné urobiť film o ňom samotnom. O jeho osobnosti, jeho Bohu, jeho diablovi, jeho diele. Toľa Solonicyn (Tarkovského najobľúbenejší herec) by mohol byť perfektným Dostojevským. Teraz musím čítať. Všetko, čo Dostojevskij napísal. Všetko, čo sa o ňom napísalo; a ruských filozofov – Solovjova, Leontieva, Berďajeva atď. ‚Dostojevskij‘ by v sebe mohol obsiahnuť všetko, čo chcem v kinematografii dokázať.“

Veľmi by som teda chcel vidieť práve tento film. Lenže dnes nemáme Tarkovského a už ani také podmienky, aké paradoxne pomohli na svet niektorým jeho dlhometrážnym opusom. Vedeli ste napríklad, že dvojdielneho Stalkera umožnili Tarkovskému celý natočiť dvakrát po tom, čo sa tri štvrtiny filmového materiálu prvej verzie “utopili“ a on sa rozhádal s vynikajúcim kameramanom Rerbergom? Ktorý dnešný producent by si mohol dovoliť nakrútiť taký dlhý, náročný a antikomerčný film prakticky úplne nanovo? Žiaľ, ten istý režim Tarkovskému nikdy neumožnil nakrútiť mnohé iné projekty a medzi nimi aj Dostojevského, v ktorom chcel, podľa vlastných slov, obsiahnuť všetko.

Toho Dostojevského, ktorého čítaním by sme vraj vôbec nemali márniť čas, ako sa nedávno vyjadril jeden český fanfarón. Ale to je mi putna, ako sa vraví.

Ďalšie články od Marek Maďarič
Ďalšie články
Ničivé ruské rakety Sarmat vyrábajú aj stroje českých podnikov. Firmy ich vraj dodali ešte pred anexiou Krymu

Ničivé ruské rakety Sarmat vyrábajú aj stroje českých podnikov. Firmy ich vraj dodali ešte pred anexiou Krymu

Sibírska továreň v meste Krasnojarsk vyrába podľa Kremľa rakety schopné zasiahnuť akýkoľvek cieľ na Zemi. Tieto medzikontinentálne rakety schopné niesť jadrové hlavice majú názov Sarmat. Produkcia v továrni sa uskutočňuje aj za pomoci českých strojov. Výrobca tvrdí, že ich závodu, ktorého ešte v lete oficiálne uvádzal ako partnera, doviezol ešte pred rokom 2014, teda pred anexiou Krymu.