Na Štefana ráno do mrazivej vody, večer zábava pri muzike

Skoro ráno na sviatok svätého Štefana (26. decembra) sa dievky umývali v potoku, aby boli krásne a mali jemnú pleť. Mládenci ráno chodili brodiť kone, aby boli po celý rok silné a zdravé. Ak boli potoky zamrznuté, kone sa brodili v snehu a aj dievky sa symbolicky poumývali v snehu. Večer nasledovala zábava, tanec a spev.

Na celom území Slovenska bol známy starý zvyk prevážať dievčatá na saniach, aby boli konope a ľan dlhé a pevné. Neskôr sa z tohto zvyku stala príjemná spoločenská udalosť. Gazdiné mohli na Štefana konečne odložiť zo stola misky s jedlami, s ktorými sa nesmelo od Štedrého večera hýbať. Plodiny zo štedrovečerného stola sa pridali k tým, čo už boli pripravené na siatie. Izba sa mohla pozametať a upratať.

Na svätého Štefana sa už navštevovali priatelia i známi, atmosféra tohto sviatku bola uvoľnená a dodnes sa dodržiava tradícia štefanských zábav ako prvých po advente. Oslavovali sa aj Štefanovia. Oslávenca poviazali povrieslami, kým rodina nepriniesla výkupné – pohostenie. Do dverí, kde býval Štefan, dievčatá hádzali starý hlinený riad. Dopoludnia sa chodievalo do kostola a popoludní k muzike. Zábavy sa konali buď v obecnej krčme, alebo v dome, kde sa chodievalo na priadky. Na Spiši a Horehroní mládenci chodievali s muzikou po dedine, pričom pred každým domom, kde mali slobodné dievča, zahrali. Pozvali ho tým na večernú muziku. Muselo však mládencom priniesť výslužku – inak sa nemohlo na tanci ani ukázať. Vychýrené štefanské zábavy bývali v kysuckej obci Rudina. Už podvečer prichádzali mládenci do domov, kde mali slobodné dievky, s husľami a harmonikou. Dievku vytancovali, čo bola pozvánka na večernú tanečnú zábavu. Dievčatá dávali mládencom do košíka vajíčka, slaninu, klobásky, koláče, víno a pálenku – táto poživeň sa potom spoločne strovila pri večernom tanci.

V okolí Krupiny, Starej Turej a Banskej Bystrice mládenci na Štefana chodievali šibať dievky brezovými prútmi. Hovorilo sa tomu mladenkovanie a cieľom bolo, aby boli dievky celý rok svieže, ohybné a krásne. Na západnom Slovensku a Záhorí bola v minulosti tradičná štefanská koleda (podobná štefanskej kolede rozšírenej u susedov na západ od blízkej hraničnej rieky Moravy), po ktorej chodili najmä malí chlapci a spievali:

Štefánku, Štefánku,

čo to máš ve žbánku?

Koledu, koledu,

spadel sem na ledu,

psy sa na mňa zbehli,

koledu mi zedli.

A já malý koledníček,

prišol som si pre grošíček.

Grošíček mi dajte,

zbohem ostávajte.

Veselú atmosféru štefanského dňa výstižne charakterizuje pieseň zo Zemplína:

Ňešmu zabuc na Štefana,

naj mu budze večna slava,

po advente na Štefana

bula perša zabava.

A bula jakaš inakša.

Ženy pachľi medom,

a aj baba na Štefana

še sciskala s dzedom.

Povestné plieskanie bičmi a mládenecký krst

Staršou tradíciou v obci Súča bolo na Štefana „plieskanie bičmi“. Biče sa robievali špeciálne na tento účel skoro ráno na Štedrý deň z nití, ktoré boli pevne spletené tak, aby vydržali až do nasledujúcich Vianoc. Na Štefana mládenci ráno brodili kone v rieke a chodiac po dedine plieskali novými bičmi. Vyháňali tým bosorky a všetko zlé z príbytkov a hospodárskych budov. Kone, ktoré na Štefana poumývali v rieke, mali byť celý rok zdravé, čerstvé a s peknou srsťou. Aj v Súči mládenci chodievali po domoch, kde mali dievča súce na vydaj. Ak mal mladý muž už „istú“ svoju devu a chcel si ju v nasledujúcom roku vziať, prišiel do jej domu s muzikou a kamarátmi a spolu sa zabávali až do neskorých hodín.

Na Štefana sa konal aj „mládenecký krst“ šestnásťročných chlapcov, ktorí sa tak stávali mládencami. Mohli teda ostávať vonku aj po večernom zvonení a chodiť za dievčatami. Vzťahovali sa na nich už mládenecké povinnosti. Krst sa odohrával v krčme. Chlapci sa zložili na pálenku pre mládeneckého richtára a jeho radu, teda starších mládencov, z ktorých sa stávali krstní tatkovia. Tí potom zaúčali svoje krstniatka do ich mládeneckých práv a povinností. Mladí chasníci sa museli naučiť, ako sa brániť v bitkách, ako sa patrí správať na tanečných zábavách, ako chodiť na vohľady za dievčatami. Po slávnostnej reči mládeneckého richtára si on a starší pripili, potom každý krstný tato vylial pohárik pálenky na hlavu svojho krstniatka, čo bol pravý mládenecký krst.

Obrady mládeneckého krstu sa diali za zamknutými dverami, dovnútra nemá okrem mládencov nik prístup a o samom krste a dianí v krčme majú novoprijatí mládenci zákaz rozprávať – zložili totiž sľub mlčanlivosti. Súčasťou krstu bolo aj pitie „nepravej pálenky“ – novému mládencovi dali vypiť vodu zmiešanú so štipľavou paprikou, ktorú mal vypiť naraz a bez mihnutia okom. Na záver mládeneckého krstu príde ešte skúška odvahy a šikovnosti. V miestnosti sa zhasne svetlo, starší mládenci odpášu remene a snažia sa tým mladším „naložiť“. Šikovní mládenci vybehnú von a tí, ktorým sa to nepodarí, musia zniesť výprask bez sĺz. Ale potom sú už definitívne prijatí medzi mládencov a krstní tatkovia ich na záver večera berú na prvé vohľady, aby im ukázali, ako sa majú správať k dievkam. Jednou z výhod mládenca bolo, že na tanečnej zábave mohol požiadať o tanec ktorúkoľvek slobodnú dievku a keď mu dala košom, mohol jej dať zahrať „marš“, po ktorom musela zo zábavy odísť.

Svätoštefanské pranostiky

Ak sa vetry na svätého Štefana spolu chytia, veliké priekopy a záveje narobia.

Keď duje na Štefana vietor, bude víno budúceho roku plané.

Keď svätý Štefan blato vyfúkal, bude pekná jar.