Tajomný misionár, v ktorom komunisti videli špióna Vatikánu (anketa)

Položili sme našim spolupracovníkom otázku, aký film by si chceli pozrieť a nebol ešte natočený. Odpovedá režisér relácie Do kríža a autor nového dokumentu Slobodní o Krčmérym, Juklovi a tajnej cirkvi.

Rád by som si pozrel hraný film o tajomnej a inšpiratívnej postave našich dejín, ktorou je profesor Kolakovič. Aspoň tak ho na Slovensku všetci volali, aj keď jeho skutočné meno bolo Stjepan Poglajen. Jeho životopis by bol na hrubú knihu. Aspoň krátko k jeho príbehu.

Poglajen bol kňaz a pochádzal z Chorvátska. Vstúpil do rehole jezuitov a študoval teológiu, filozofiu a sociológiu v Belgicku a Francúzsku. Tento muž bol zaujímavým spojením akcie a meditácie alebo lepšie povedané konkrétnej služby a modlitby. V Chorvátsku sa rýchlo stal známym pre svoju publikačnú činnosť a kázne, ktoré sa často prenášali aj v rozhlase. Cítil sa dobre v tichu a samote svojej pracovne, kde písal, no rovnako zvládal veľké manifestácie so 100-tisíc účastníkmi, kde bol v centre diania. Intenzívne sa venoval robotníckej mládeži a chudobným. Možno keby bola táto pozornosť väčšia aj zo strany štátu a cirkví, mohol by sa obmedziť priestor pre ich neskoršie sympatizovanie s komunizmom.

Keď v čase druhej svetovej vojny obhajoval hodnoty, ktoré boli v rozpore s fašizmom, nacizmom a komunizmom, začali ho prenasledovať takpovediac zo všetkých svetových strán. Zmenil si priezvisko na meno Kolakovič, čo bolo rodné meno jeho matky. Vďaka tamojšiemu slovenskému veľvyslancovi odišiel na relatívne pokojné Slovensko, ktoré však malo byť len prestupnou zástavkou na jeho ceste do Moskvy. Počas tejto zastávky u nás stihol inšpirovať množstvo ľudí, ktorí neskôr viedli tajnú cirkev. Zapojil sa do Povstania a pomáhal utečencom – židovským rodinám v horách. V Moskve sa chcel stretnúť so Stalinom. Chcel ho presvedčiť o tom, aby neprenasledoval cirkev a zároveň mu chcel ponúknuť pomoc cirkvi v sociálnej oblasti a zmierňovaní chudoby. Nič z toho sa mu nepodarilo, no fascinuje ma, že niekto tak rozhľadený a vzdelaný sa podujme na takúto misiu. Vzácnou skúsenosťou ale bol jeho kontakt s tajnou cirkvou v Sovietskom zväze (úryvok si možno prečítať tu), kde rýchlo pochopil, čo bude nasledovať aj u nás.

Po návrate na Slovensko ho zatkla ŠtB. Odsedel si niekoľko mesiacov a po prepustení odišiel, tentoraz na západ. Znova si zmenil svoje meno a pôsobil v Belgicku, Francúzsku, Spojených štátoch, dokonca aj v Číne, kde sa angažoval proti nástupu komunizmu. Po ceste neobišiel ani Indiu a nejaký čas pobudol s Matkou Terezou. Jeho častou medzizastávkou bol Vatikán, a možno práve preto ho mnohí označovali za špióna Vatikánu. Zomrel v Paríži v roku 1990. Zatiaľ nikto nevypátral, kde je jeho hrob.

Dnes jeho odkaz žije najmä vďaka slovenskej tajnej cirkvi, pre ktorú bol kľúčový človek. Vytvoril spoločenstvo Rodina, do ktorej patrili prevažne laici, ale aj niektorí kňazi a biskupi (Gojdič, Hopko). Inšpiroval ľudí ako Silvester Krčméry a Vladimír Jukl, ktorí viedli tajnú cirkev počas komunizmu a ktorých spoločenstvo zmenilo Slovensko. Najviditeľnejším prejavom toho bola Sviečková manifestácia, ktorá bola dovtedy najmasovejším prejavom proti režimu a svojím spôsobom aj predprípravou Nežnej revolúcie.