Ambíciou slovenskej Route 66 je prepojiť dve moria. Podarí sa to?

Grafické znázornenie európskej Route 66. Na snímke je Juraj Smrečan, prezident Slovenskej asociácie Route 66. Foto: Martin Minka

Cesta prvej triedy s označením I/66 spája severnú a južnú hranicu Slovenska. Nebolo to tak vždy a jej potenciál zostával dlho nepovšimnutý. Za posledné desaťročie sa stala populárnou atrakciou cestovateľov. Zakladateľ tohto projektu a vášniný motorkár Juraj Smrečan má však oveľa väčšie ambície.

Jedinečnosť ľudovo nazývanej Route 66 spočíva v tom, že na pomerne krátkom úseku spája nespočítateľné množstvo pozoruhodností, ktoré tvoria charakter našej krajiny. Spájajúc desiatky historických pamiatok, prírodných krás a jedinečných technických monumentov je táto cesta skutočným európskym unikátom.

Technický aspekt Route 66 neohúri

Charakteristika z kartografického hľadiska je len obyčajným vytýčením parametrov cesty prvej triedy. I/66 začína v Šahách na slovensko-maďarskej hranici. Cez Krupinu a Zvolen sa ťahá kolmo na sever až po Banskú Bystricu, kde sa otáča na východ a pretína Horehronie.

Podliezajúc Nízke Tatry z južnej strany, Route 66 kedysi končila medzi malými obcami Telgárt a Vernár na hranici Prešovského a Banskobystrického kraja. Zásluhou Slovenskej asociácie Route 66, ktorá sa poslednú dekádu venuje jej rozvoju, dnes končí až v Tatranskej Javorine na hranici s Poľskom.

Foto: Martin Minka

Od Vernára až po hranice nahradila cestu s číslom 67. Dnes tak Route 66 prakticky pretína krajinu od severu až po juh a so svojou dĺžkou 260 kilometrov sa dá celá prejsť za niekoľko hodín.

Jedinečný prierez krajinou

O kráse a jedinečnosti tejto trasy vie svoje Juraj Smrečan, prezident Slovenskej asociácie Route 66. Vášnivý motorkár a odhodlaný aktivista v sebe stále živí zápal pre to, aby svoju myšlienku dokázal odovzdať dostatočnému počtu ľudí.

Route 66 je príležitosť pre všetkých, ktorí na nej žijú, opakoval Smrečan, keď ho Štandard navštívil v sídle združenia v Lopeji. Model Route 66 sa nachádza približne v polovici dĺžky cesty a zároveň stojí pri pomyselnej vstupnej bráne Horehronia.

Cesta obchádza nespočetné množstvo kultúrnych, historických či technických pozoruhodností. Či už ide o železničné mosty v okolí Krupiny a tunel v Telgárte, alebo desiatky chrámov vrátane banskobystrickej katedrály a dreveného kostolíka v Tatranskej Javorine, prípadne hrady a zámky ako Dobrá Niva či Slovenská Ľupča.

telgárt
Chmarošský viadukt v Telgárte. Foto: Martin Minka

Neobchádza len krásy, ale aj problémy

Na Horehroní sa žije z ruky do úst, priznal Smrečan, ktorý z tejto oblasti pochádza. Ako s humorom hovorí, na Route 66 sa narodil. Jej potenciál je podľa neho príležitosťou zvýšiť životnú úroveň obyvateľstva.

Cudzie mu nie sú ani problémy rómskej komunity, ktoré mala asociácia v minulosti ochotu riešiť. Predaj lesných plodov popri ceste nie je síce dominantný, ale účinné riešenie si vyžaduje podporu úradov. Na tú asociácia šťastie už nemala.

Osobitným príbehom sú gudrónové jamy pri Predajnej, ktoré svojou minulosťou a kolosálnymi dosahom na súčasnosť patria medzi najväčšie ekologické katastrofy Slovenska.

Motel Route 66 v Lopeji. Foto: Martin Minka

Odpor a nezáujem administratívy

Ako veľký problém sa počas histórie združenia ukázal nezáujem zo strany štátu. Mnohé aktivity asociácie si vyžadujú úradné schválenie, ktoré však nie je samozrejmosťou.

Pri zrode združenia mali jeho členovia pozitívnu skúsenosť s vtedajším ministrom dopravy Jánom Figeľom. Bohužiaľ, jeho nasledovníci nejavili o iniciatívu záujem a do stratena išli mnohé nápady. Na nezáujem doplatil aj pokus o zorganizovanie etapy Giro d’Italia na ceste I/66.

Podobne to bolo so značením obcí ležiacich na Route 66. Pomerne nákladné značky s logom slovenskej autostrády skončili v dopravnom sklade v Brezne. Dnes zostáva značenie akousi utópiou združenia vyobrazenou na stene lopejského motela.

Predstava združenia o značení obcí na Route 66. Foto: Martin Minka

Slovenskú trasu poznajú aj v zahraničí

Krása obkolesujúca viac ako 250-kilometrovú cestu nezostala nepovšimnutá ani v zahraničí. Hoci je populárna hlavne medzi Slovákmi, konkrétne motorkármi, v pozícii výletníkov viete na Route 66 stretnúť aj rodiny s deťmi alebo zahraničných turistov.

Smrečan spomenul krajiny ako Nórsko, Spojené štáty americké či Andorra. Susedné krajiny takisto zabezpečujú príliv cestovateľov, takže nie je zriedkavým javom v okolí Krupiny alebo Podbrezovej stretnúť motorky s poľskými alebo ukrajinskými poznávacími značkami.

Rekordom v počte národností boli cyklistické preteky zo Šiah do Telgártu, ktorých sa zúčastnili športovci z dvadsiatichôsmich krajín. Slovenskej asociácii Route 66 vtedy s organizáciou pomohol Slovenský zväz cyklistiky.

Európska Route 66 od Jadranu po Baltik

Nie je to tak dávno, čo sa táto trasa objavila v televízii. Postaralo sa o to zavŕšenie pripravovaného prepojenia viacerých ciest v niekoľkých krajinách kontinentu, ktoré vytvoria európsku Route 66.

Foto: Martin Minka

Slovenská asociácia Route 66 pred televíznymi kamerami a za prítomnosti ministra dopravy Andreja Doležala otvorila Európsku centrálu Route 66 v Lopeji. Z prístupu terajšieho šéfa rezortu dopravy má združenie radosť, pretože je príjemným osviežením po dlhých rokoch ignorovania.

Európska autostráda má podľa plánov začínať v chorvátskom prístave Umag. Pokračujúc do Maďarska bude obchádzať Balaton, kde sa na slovensko-maďarskej hranici napojí na už existujúcu Route 66 na našom území.

Grafické znázornenie európskej Route 66. Foto: Martin Minka

V Tatranskej Javorine plynule prejde do poslednej krajiny, Poľska, kde pretne východnú časť územia. Upustilo sa od pôvodného plánu zahrnúť do cesty Krakov či Zakopané, pretože príliv cestovného ruchu vytýčením európskej Route 66 viac pomôže východnej časti krajiny, priblížil Štandardu prezident združenia.

Rozhodnutie padlo v súlade myšlienkou združenia. Aby sa žilo lepšie všade tam, kadiaľ Route 66 prechádza, opakovane prízvukoval Smrečan ukazujúc logá pre každú krajinu.

Logo pre chorvátsku Route 66. Foto: Martin Minka

Každý si môže prísť na svoje

To, čo nakoniec vzíde z ambícií Slovenskej asociácie Route 66, ukáže len čas. Prepojiť dve európske moria cestou s číslom 66 nie je jednoduché.

Za desaťročie svojej existencie však vynaložila mnoho snahy na zviditeľnenie slovenského unikátu, ktorý zostával dlhé roky nepovšimnutý. Myšlienka asociácie má teraz šancu dostať sa na európsku úroveň a pomôcť turistickému ruchu vo viacerých krajinách.

Západ slnka za hradom v Slovenskej Ľupči. Foto: Martin Minka

Aj redaktor Štandardu má v pláne vydať sa na budúci rok na cestu po Route 66 a priblížiť čitateľom jedinečnosť tých najkrajších miest z tejto trasy.

Ďalšie články od Martin Minka
O čom je spor medzi Albánskom a Iránom? Môže za to skupina Ľudových mudžahedínov

O čom je spor medzi Albánskom a Iránom? Môže za to skupina Ľudových mudžahedínov

Tento mesiac vyvrcholil dlhoročný spor medzi Albánskom a Iránom. "Počítačové systémy štátnej polície zasiahol 9. septembra kybernetický útok. Podľa prvotných informácií ho spáchali tí istí aktéri, ktorí v júli zaútočili na systémy verejných a vládnych služieb v krajine," uviedlo albánske ministerstvo vnútra vo vyhlásení deň po čerstvom útoku.
Ďalšie články