Voľby, ktoré treba v roku 2022 sledovať

Foto: Radovan Stoklasa/TASR

Hoci v roku 2021 sa odohrali dôležité voľby v Nemecku a Česku, aj ten nasledujúci nebude chudobný na zlomové hlasovania. Slovensko čakajú prvý raz spojené komunálne a regionálne voľby. Nový parlament si budú voliť Maďari, kde sú preferencie vlády a opozície vyrovnané. Poriadne zamotaný je aj súboj o francúzsky prezidentský palác. Napokon spomenieme troje volieb hodné pozornosti mimo Európy.

Ešte vlani nepredstaviteľné sa stalo skutočnosťou. Skončila sa 16-ročná éra Angely Merkelovej na čele Nemecka. Aj keď vláda jej nástupcu Olafa Scholza je pri moci menej ako mesiac, zmeny vidíme už teraz.

Nový nemecký kancelár otvorenejšie hovorí o podpore federalizácie EÚ, zmene spôsobu hlasovania v zahraničnej politike a má ešte ambicióznejšie klimatické ciele. Jeho ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková zasa zostrila slovník voči Rusku – momentálne sa postavila proti plynovodu Severný prúd 2, vyzvala na prísnejšie sankcie proti Moskve, no zároveň tak bojuje proti jadru a uhliu, že posilnila závislosť na ruskom plyne.

Podobne Slovensko sleduje zmenu vlády v susednom Česku. Uvidíme, aký slovník zaznie od tamojšieho ministra zahraničia Jana Lipavského, ktorý je nominantom Pirátov.

Preto prinášame prehľad volieb v Európe a mimo nej, ktorý sa oplatí sledovať v roku 2022. Začnime však doma.

Slovensko

Prvýkrát v slovenskej histórii budú spojené komunálne a regionálne voľby. Občania si budú v jeden deň voliť starostov aj županov. Novinka by mohla priniesť vyššiu účasť oproti populárnejším parlamentným a prezidentským voľbám.

Spojené voľby sú naplánované na jeseň. Hoci sa politika v regiónoch a na národnej úrovni nedá úplne porovnávať, bude to prvá možnosť pre občanov vyjadriť sa hlasovaním k politickej situácii od parlamentných volieb v roku 2020.

Zaujímavé bude sledovať výsledky tých strán, ktoré preferenčne bojujú o prežitie, a naopak ašpirantov na vstup do parlamentu – Progresívneho Slovenska a KDH, ktorého predseda Milan Majerský je v súčasnosti prešovským županom.

Maďarsko

Na jar 2022 čakajú Maďarsko parlamentné voľby, v ktorých má po dlhom čase Viktor Orbán silného súpera. Zjednotila sa proti nemu šestica rôznorodých strán do volebnej koalície. Na jej čele stojí pomerne neznámy Péter Márki-Zay, ktorý si už spravil očko v Bruseli. Orbánovi vynadal do fašistov a prihlásil sa k centralizácii EÚ. Neskôr navrhol, aby bol počet premiérskych mandátov obmedzený na dva.

Predvolebné prieskumy sú vyrovnané a opozícia si okrem nominanta na premiéra dohodla aj kandidátov v jednotlivých volebných obvodoch. Hlasy sa im teda nebudú trieštiť ako v minulosti.

Kým Orbán ťaží z pozície úradujúceho predsedu vlády a priestoru v maďarských médiách, opozičný kandidát si získal vplyvných spojencov v Bruseli, Paríži aj Bratislave. V novembri sa stretol s expremiérom Mikulášom Dzurindom a slovenským veľvyslancom v Budapešti, v decembri s ním v maďarskej metropole diskutoval francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Výsledok maďarských volieb bude určujúci pre strednú Európu a ovplyvní Úniu ako celok. Termín zatiaľ nie je pevne stanovený, ale vieme, že jednokolové hlasovanie bude v apríli alebo máji.

Francúzsko

Po Nemecku je Francúzsko druhým najsilnejším hráčom v Európe. Po jeho vzore vznikli aj fungujúce európske inštitúcie i administratíva. Macron je oduševneným podporovateľom európskej integrácie a tému zaradil medzi priority kampane podobne ako pred piatimi rokmi.

Tentoraz mu hrá do karát, že od 1. januára bude Francúzsko predsedať Rade Európskej únie, navyše počas Konferencie o budúcnosti Európy, na ktorej je reč o reformovaní EÚ. Získa tak pred voľbami nielen neformálne, ale aj oficiálne rozhodujúci hlas Únii. Macron sa môže tešiť na pozornosť médií, organizáciu prestížnych samitov a imidž štátnika.

Dlhé mesiace to vyzeralo, že sa v prezidentských voľbách zopakuje jeho duel s Marine Le Penovou spred štyroch rokov. Za ostatného pol roka sa veľa zmenilo. Neočakávane stúpla popularita pravicového komentátora a spisovateľa s podrezaným jazykom Érica Zemmoura. Kampaň však zrejme prepálil a na scéne sa objavila nová súperka.

Republikáni do boja o prezidentské kreslo nominovali Valérie Pécressovú, političku, ktorá vyrástla po boku Jacquesa Chiraca. V prieskumoch rýchlo poskočila a má šancu postúpiť do druhého kola.

Vari ešte nikdy neboli francúzske prezidentské voľby také vyrovnané. Súperom Macrona, ktorý oficiálne kandidatúru ešte neohlásil, sa môže stať Le Penová, Zemmour aj Pécressová. Prvé kolo hlasovania bude 10. apríla 2022.

USA, Brazília, Južná Kórea

Mimo Európy sa bude pozornosť upierať na novembrové voľby v USA (takzvané midterms). Američania si budú voliť poslancov Snemovne reprezentantov USA a tretinu senátorov. Kým v dolnej komore majú prevahu demokrati, v hornej presne polovicu senátorov kontrolujú republikáni. Je možné, že voľby prekreslia väčšinu v aspoň jednej z komôr. V midterms obvykle prehrá strana, z ktorej je prezident (tentoraz demokrati), a v dolnej komore príde o časť mandátov.

V októbri čakajú voľby jeden z najväčších štátov sveta, Brazíliu. Obyvatelia si vyberú nového prezidenta, viceprezidenta aj parlament. Prezidentský post plánuje obhájiť Jair Bolsonaro, ktorý si vyslúžil kritiku za nezvládnutie pandémie a intenzívnu ťažbu dreva v tropických dažďových pralesoch. Brazília je dôležitým ekonomickým partnerom EÚ. Vyváža do nej najmä potraviny, drevo a tabakové výrobky. Opačným smerom zasa prúdia stroje a produkty chemického priemyslu.

V marci 2022 si bude nového prezidenta voliť Južná Kórea. Východoázijský štát spája s Úniou dohoda o voľnom obchode. Aktuálna hlava štátu Mun Če-in bol v novembri 2021 pozvaný do Budapešti na samit V4. Na ďalší mandát nemá nárok, a tak ho nahradí nová tvár. So Slovenskom Južnú Kóreu spájajú intenzívne obchodné vzťahy, keď tu pôsobí viac než sto juhokórejských spoločností. Kórejská republika je piatym najväčším investorom v SR.

Ďalšie články od Juraj Hajko
Ďalšie články