Záchranári z Rajca: Pracujeme na hranici síl, ľuďom by prospelo viac pokory a múdrosti

Pred dvomi týždňami sa záchranári svojím „poďakovaním“ vláde dostali do povedomia. Cítia sa byť na okraji záujmu, hoci sú pri pacientovi vždy prví. Čo ich trápi a ako vyzerá ich pracovný deň vo virvare pandémie? Odpovede sme hľadali na stanici rýchlej zdravotnej pomoci v Rajci.

Svoje povolanie si záchranári z rajeckej stanice vybrali z dvoch dôvodov: neznášajú stereotyp a chcú pomáhať iným. Priestor na realizáciu majú za každého počasia a v každom ročnom období. Práce je vždy dosť, ba až nadmieru. Niekedy sú z dvanásťhodinovej služby v stanici tak krátko, že ledva stihnú základné potreby.

„Často si prinesieme obed v dóze a dojedáme ho večer po službe. Sú lepšie a horšie dni. Napriek tomu sme stabilný a dobrý kolektív. Snažíme sa byť vľúdni k pacientom i k sebe navzájom. Nikdy sme nedospeli do štádia, keď by sme povedali, že toho máme dosť a chceme skončiť. Našu prácu máme všetci radi, ale niekedy nám dva dni voľna padnú viac než vhod,“ usmeje sa na začiatok mladý záchranár Daniel.

Vystrašení pacienti s covidom volajú, hoci akútnu pomoc nepotrebujú

Práce bolo vždy veľa, ale s príchodom pandémie SARS-CoV-2 pracujú podľa ich slov na hranici svojich síl. Neuľahčujú im to ani ochranné obleky, v ktorých sa potia a ťažšie pohybujú. Ak majú viacerých covidových pacientov za sebou, strávia v nich celé hodiny.

Niekedy sa zas stane, že tento odev nemajú, hoci by ho potrebovali. Ľudia totiž zataja svoju karanténu aj príznaky. Niektorí zo stresu, iní chcú, aby sanitka prišla rýchlejšie a zdravotníci sa neobliekali do ochranných overalov.

Počas celej služby sú záchranári v plnej pohotovosti. Zo stanice musia odísť do dvoch minút. Tento limit sa im darí spĺňať. Sklamaním je, ak ich na druhej strane čaká prípad, ktorý ich pomoc takpovediac nepotrebuje. To sa týka aj covidu.

Žilinský kraj patrí v delta vlne k tým s najhoršou epidemickou situáciou. Všeobecní lekári, ktorých je nedostatok, sú natoľko zahltení pacientami, predpisovaním liekov a vypisovaním PN, že často nestíhajú poskytovať informácie. Ak sa im vystrašení pacienti s COVID-19 nevedia dovolať, automaticky vytočia 155, hoci tomu ich zdravotný stav nezodpovedá.

„Hľadajú niekoho, kto by im vysvetlil, ako pri ochorení postupovať. Často prídeme len preto, aby sme chorým vysvetlili, čo si mohli prečítať inde. Chýba osveta. Popri očkovacích kampaniach by nebolo na škodu vytvoriť jednoduchý manuál pre pacientov, ako postupovať po infikovaní koronavírusom,“ myslí si záchranárka Michaela.

Ľudia sa neočkujú najmä zo strachu

Na tomto type zbytočných výjazdov sa podľa záchranára Jakuba od prvej vlny nič nezmenilo. Mnohí ľudia s covidom nepotrebujú zdravotnú pomoc, ale majú príznaky, sú vystrašení, a tak si zavolajú záchranku. Zdravotníci ich po príchode poučia a upokoja. Na druhý deň si niektorí opäť volajú sanitku. Keď sa to takto zopakuje, záchranári ich musia vziať do nemocnice.

Tam im spravia vyšetrenia a odbery a ak ich stav nie je natoľko vážny, že potrebujú hospitalizáciu, pošlú ich domov. Čas však beží. Nemocnice musia v stave „humanitárnej katastrofy“ občas plniť úlohy, ktoré mali odfiltrovať všeobecní lekári.

Každým prevozom pacienta s COVID-19 vznikajú nové úlohy aj posádkam záchrannej zdravotnej služby (ZZS). Na operačné stredisko musia nahlásiť, že viezli infekčného pacienta a budú nedostupní. Potrebujú totiž vydezinfikovať sanitku germicídnymi žiaričmi a potom ju manuálne vyčistiť dezinfekčnými prostriedkami. Celý proces trvá hodinu. Ak sa v tom čase niečo stane v ich okolí, operačné stredisko tam musí vyslať inú sanitku. Hoci sa vždy vysiela najbližšia voľná posádka, opäť sa strácajú drahocenné minúty.

Prelom novembra a decembra bol podľa zdravotníkov veľmi náročný. Delta vlna dosahovala vtedy maximum a prevládali výjazdy ku covidovým pacientom. Drvivú väčšinu z nich tvoria nezaočkovaní. Vakcínu vraj odmietajú prevažne zo strachu z nežiaducich účinkov. Starší pacienti zas tvrdia, že nikam nechodia, a preto sa nepotrebujú očkovať. „Neuvedomujú si, že dostávajú návštevy, idú do obchodu, rozprávajú sa so susedmi alebo idú do lekárne a všade tam sa môžu nakaziť,“ hovorí Michaela.

Niekde sa im potešia, inde im vynadajú

Výjazdy sa od seba odlišujú. Ak záchranárov vyšlú do dediny, môžu spravidla očakávať, že na mieste im nebudú prácu znepríjemňovať. Ľudia sú tam vraj vľúdnejší než v meste. Vidieť aj generačné rozdiely. „Starší ľudia v odľahlých dedinách vnímajú, že zdravotná dostupnosť a vybavenie sa zlepšili. Citlivejšie tiež zvažujú, kedy požiadať o pomoc a tohto ‚žolíka‘ si nechávajú pre najakútnejšie stavy,“ konštatuje Daniel.

Celkovo je však zo záchranárov cítiť frustráciu z toho, koľko hovorov na tiesňové telefónne číslo je neodôvodnených. Za pravdu im dáva aj Plán obnovy, v ktorom sa píše, že „ZZS zrealizuje viac ako 60 percent zásahov u pacientov, ktorí nie sú v priamom ohrození života alebo zdravia a mohli by byť liečení a ošetrovaní inou zložkou akútnej zdravotnej starostlivosti“.

Ak sa záchranári venujú neadekvátnemu prípadu, a preto príde k vážnejšiemu stavu vzdialenejšia sanitka, zhoršuje sa prognóza prežitia a úplného vyliečenia dotyčného zraneného. Zvyšuje sa tým počet odvrátiteľných úmrtí. Z Plánu obnovy sa preto má optimalizovať sieť akútnej zdravotnej starostlivosti, aby bola dostupnejšia. Dosiahnuť to odborníci chcú okrem iného vybudovaním nových staníc ZZS a obnovou vozového parku. Záchranári sú však skeptickí.

„Pred pár rokmi pribudli sekundárne posádky, ktoré slúžia na prevoz pacientov medzi nemocnicami. Očakávalo sa, že sa tým odbremenia sanitky, ale nebolo to tak. Čím viac sanitiek je, tým viac ich vysielajú. Pribúda hovorov, ľudia si zvykli, že zdravotná služba vždy príde, lebo to zo zákona musíme urobiť,“ hovorí Jakub.

Riešia hnačky, zatiaľ čo inde môžu umierať ľudia

Badať vraj dlhodobý trend strácania zdravého úsudku. K akémukoľvek prípadu volajú ľudia hneď sanitku. Nevyskúšajú najskôr voľne dostupné lieky ani nekontaktujú lekára. „Ľudia dokážu aj kvôli hnačke volať 155 a čakajú, že máme lieky na všetko alebo im ich predpíšeme,“ sťažuje sa Michaela.

Vznikajú aj iné bizarné situácie, keď záchranári prídu k pacientovi po prehýrenej noci, lebo ten „zomiera“ alebo riešia bolestivú menštruáciu.

„Ako záchranná zdravotná pomoc máme povinnosť odviezť do nemocnice každého pacienta, ktorý sa cíti zle. Niektorí pacienti dokonca počkajú a volajú vo večerných hodinách, aby ich skôr vybavili. Iní zneužívajú sanitky preto, aby nemuseli čakať na urgentnom príjme. V takom prípade im hrozí od nemocnice pokuta za zneužitie pohotovosti,“ dodáva záchranárka.

Vyčerpávajúce sú tiež výjazdy k chronickým pacientom, ktorí volajú záchranku opakovane k tým istým zdravotným problémom. Baterky zdravotníkom dobije, ak včas prídu a zachránia človeka v život ohrozujúcom stave. Nedávno sa im podarilo zresuscitovať 30-ročnú matku troch detí, ktorej sa zastavilo srdce.

„Z takýchto prípadov duševne žijeme celé mesiace. Vyhorieť sa však dá rýchlo. Ťahať neustále denné a nočné služby je fyzicky náročné. V sanitke sme väčšinou jeden muž a žena a niekedy sa naťahujeme aj so 120-kilovými pacientami, ktorí sú imobilní. Keď sa dá, prosíme o pomoc rodinu, ale niekedy si musíme vystačiť so svojimi štyrmi rukami,“ konštatuje Michaela.

Napriek tomu robia pre pacientov všetko, čo je v ich silách. Niektorých ľudí pred príchodom do nemocnice umývajú alebo prezliekajú, aby im zachovali ľudskú dôstojnosť a komfort. „Všetci sme ľudia. Tak ako pristupujeme k iným, by sme chceli, aby oni pristupovali pri inej príležitosti k nám,“ vysvetľuje Daniel.

Odmenami nám chcú zalepiť oči, záchranári odchádzajú do Česka

Záchranári dúfajú, že v roku 2022 sa koronavírusová pandémia skončí. Zatiaľ sa usilujú zakaždým si cez leto vziať dovolenku, oddýchnuť si a psychicky sa pripraviť na to, že s jeseňou a zimou príde nárast pacientov. Z politických kruhov však necítia podporu. Požiadavku, aby sa ich platy zvýšili na 1 470 eur v hrubom, zákonodarcovia odmietli.

V utorok 14. decembra sa preto záchranári rozhodli pred Národnou radou „poďakovať“ poslancom a vláde SR. Prišli aj dvaja záchranári z rajeckej posádky, lebo mali voľno a chuť. Zvyšok posádky svoj názor vyjadril priamo z Rajca, a to minútovým húkaním sirén od 14:14. Skutočnosť, že prezidenta Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov Františka Majerského odviedla polícia, bola podľa nich nepríjemná, ale vnímajú ju ako možnosť dostať sa do povedomia. Personálna situácia v záchranárskych zložkách sa podľa ich skúseností zhoršuje.

Mnohí záchranári vraj odchádzajú do zahraničia. „Najmä mladí, plní energie a bez vlastných rodín odchádzajú rovno po škole do susedného Česka. Dostanú tam vyššie platy aj lepšie pracovné podmienky,“ opisuje Daniel.

Namiesto zvýšenia miezd dostanú záchranári jednorazovú odmenu 350 eur v hrubom, ktorá bude súčasťou decembrovej výplaty, ktorú dostanú v januári. Nedostanú ju však vodiči dopravnej zdravotnej služby a záchrannej zdravotnej služby, ktorých štát nepovažuje za zdravotníckych pracovníkov. Posádka z Rajca sa zhoduje na tom, že je to nespravodlivé. Vodiči sanitiek podľa nich prevážajú pacientov s COVID-19, čím rovnako riskujú svoje zdravie a odmenu by si zaslúžili.

Pá stoviek eur navyše nepovažujú za systémové riešenie. Ide o jednorazovú sumu, ktorá sa musí zdaniť. „Zavreli nám ústa, aby sme boli radi, že máme aspoň niečo,“ myslí si Jakub. Napriek tomu záchranári nikam neodchádzajú. „Aj bez zvýšenia mzdy budeme pracovať ďalej, ale budeme deprimovaní. Kým nezrušia núdzový stav, nemôžeme dať ani výpoveď, ale veľa záchranárov si bez svojej práce nevie predstaviť život,“ konštatuje záchranár.

Na Vianoce si posádka z Rajca praje najmä veľa zdravia a aby boli k sebe ľudia vľúdni. „Existujú svetlé výnimky, ale ľuďom by prospelo, keby boli múdrejší, pokornejší a menej sebeckí,“ zhodujú sa na záver.