Poľský prezident sa opäť postavil proti Kaczynskému a vetoval Lex TVN

Andrzej Duda. Foto: Eliza Radzikowska-Bialobrzewska/KPRP, Duda/FB

V Poľsku ide o dôležitú politickú tému, prezident Andrzej Duda sa už druhýkrát v ťažkej téme postavil proti vláde strany, z ktorej pochádza.

„Sviatočné dni boli pre mňa nielen časom odpočinku, ale aj časom na reflexiu,“ začal príhovor, kde oznámil vetovanie mediálneho zákona prezident Andrzej Duda. „Prezidentský palác je vždy otvorený diskusiám a argumentom. Ďakujem za všetky názory, ktoré som si v ostatnom čase mohol vypočuť,“ povedal a oznámil, že zákon sa rozhodol vetovať, cituje prezidentove slová denník Rzeczpospolita.

Duda podľa vlastných slov uvažoval iba nad dvomi možnosťami – alebo zákon vetovať a vrátiť na prepracovanie do Sejmu, alebo ho poslať na Ústavný súd na preverenie jeho ústavnosti. Nakoniec sa rozhodol pre tvrdšiu možnosť, k čomu ho podľa jeho slov viedli závažné konzekvencie, ak by bol zákon prijatý.

„Jedným z argumentov, ktoré som zvažoval, bola otázka medzinárodného práva a zmluvy o vzájomných hospodárskych a obchodných vzťahoch s USA,“ povedal prezident. Zákon totiž podľa neho porušuje články tejto zmluvy, zvlášť ochranu vlastníckych práv, hospodárskej súťaže a tým aj poľsko-americké záujmy, ktoré medzinárodná dohoda chráni.

Pripomeňme, že mediálny zákon, ktorému sa hovorilo aj Lex TVN, pretože by sa dotkol aj vplyvnej súkromnej spravodajskej televízie TVN24, ktorá má amerických spolumajiteľov. Podľa vetovaného zákona by subjekty vlastniace médiá v Poľsku nesmeli byť závislé od spoločností či osôb registrovaných mimo Európskeho hospodárskeho priestoru. Ak by zákon nadobudol účinnosť, americká spoločnosť Discovery by bola nútená predať svoj väčšinový podiel v TVN24.

Pre kontext treba uviesť aj to, že podstatne horšie ako pôsobenie televízie TVN24 vnímajú vládni politici prítomnosť nemeckých vlastníkov menších komunálnych a lokálnych médií v Poľsku. Práve tieto médiá majú často vplyv na poľský vidiek, kde má PiS rozhodujúcu podporu. Súčasne s tým platí, že Poľsko pristupuje úplne inak k prítomnosti zahraničných vlastníkov v niektorých odvetviach ako je to napríklad na Slovensku. Nie sú považovaní len za investorov, ale zvažujú sa aj ich záujmy. Tak bola napríklad z prístupu na poľský energetický trh vytlačená skupina Penta, preto Poľsko odmietlo privatizovať celý bankový sektor, a preto pristupuje inak aj ku zahraničných vlastníkom médií.

Duda verzus Morawiecki

Táto téma má vážny politický vplyv. Vláda Mateusza Morawieckého nemá v Sejme väčšinu, aby dokázala prezidentské veto prehlasovať, napriek tomu, že prezident poslancov parlamentu vyzval, aby zákon prerobili do podoby, ktorá nespochybní medzinárodné záväzky Poľska, zákon bol zrejme práve politicky pochovaný. Už preto, že strana PiS stratila tento rok väčšinu a opiera sa o hlasy poslancov, ktorí sú založení konzervatívne, ale nepatria k vláde.

Nedá sa preto predpokladať, že by sa po tomto rozhodnutí prezidenta Dudu vládna strana začala viac v tejto téme radikalizovať, keďže by to neviedlo k požadovanému výsledku. A nech už Jaroslawa Kaczynského vnímajú oponenti akokoľvek, v politike sa vždy správal s dávkou pragmatizmu. Otázkou skôr je, ako to ovplyvní vzťahy premiéra Mateusza Morawieckého a prezidenta Dudu. Zvlášť preto, že prezident Duda má mandát do roku 2023 a za jeho nástupcu v prostredí strany PiS sa označuje súčasný premiér Morawiecki.

Prečo Poliaci stále znovu nastoľujú takéto suverenistické témy? Aj to má svoje vysvetlenie.

Pomôžme si jedným príkladom, ktorý zažil autor tohto textu. Pred tromi rokmi na obchodnom fóre v Krynici otvoril jeden z popredných nemeckých novinárov práve túto tému (obavy z nemeckých majiteľov médií v Poľsku) ako problematickú vo vzájomných vzťahoch. Prítomný europoslanec Zdislaw Krasnodebski, ktorý je politikom PiS a súčasne profesorom sociológie na univerzite v Brémach, reagoval poznámkou, že zatiaľ čo v Poľsku sú na uliciach prítomné všetky známe nemecké značky, od DM Drogerie markt po nemecké banky, v Nemecku to tak nie je a s poľskými značkami sa tam spotrebiteľ takmer nestretne. Táto poznámka ilustruje jednak to, že Poliaci sa cítia byť Nemcom vyrovnanejšími partnermi ako to platí pre zvyšné štáty V4 a východnej Európy, a tiež to, že stav ekonomickej transformácie nepovažujú po 30 rokoch za konečný a chcú, aby poľskí vlastníci hrali dôležitejšiu rolu na poľskom trhu, zvlášť v niektorých oblastiach.

Paradoxne, iný charakter poľských médií spôsobilo aj to, že v Poľsku nevznikla po roku 1989 relevantná oligarchia, média preto nevlastnia silní domáci hráči, ako je to v Česku či na Slovensku, ale štát a zahraniční investori.

Treba tiež povedať, že vetovaním mediálneho zákona sa Varšava vyhla novému konfliktu s Bruselom, aj keď zákon európskych majiteľov nediskriminoval.

Vládna strana je sklamaná

Vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS) vo svojom vyhlásení uviedla, že rešpektuje právo veta prezidenta Andrzeja Dudu a jeho rozhodnutie o novele mediálneho zákona, „hoci sme z toho sklamaní“. PiS dodala, že táto záležitosť si vyžaduje reguláciu, ako je to v iných krajinách, aby subjekty z krajín mimo Európskeho hospodárskeho priestoru neobchádzali zákon, vyhlásila hovorkyňa PiS Anita Czerwiňská.

Prezidentovo rozhodnutie kritizovali aj politici z koaličnej strany Solidárne Poľsko. Jej poslanec Janusz Kowalski pripomenul, že „v roku 2015 sme Poliakom sľúbili reformu súdnictva a repolonizáciu médií“. Ale „v roku 2017 prezidentské veto zastavilo reformu súdnictva a dnes ďalšie prezidentské veto zastavilo poriadok v transparentnosti vlastníctva médií v Poľsku. Poľské srdcia to bolí. Veľmi,“ vyhlásil Kowalski.

Predseda poľského Senátu Tomasz Grodzki sa Dudovi poďakoval za jeho rozhodnutie a zdôraznil, že „tlak má zmysel. Bránili sme slobodné médiá“. Sľúbil tiež, že „demokratická väčšina v Senáte a my, slobodní občania, nikdy nedovolíme, aby nám ich niekto zobral“.

Šéf Občianskej platformy (PO) Donald Tusk konštatoval, že tlak „ulice a zo zahraničia (Ameriky), má zmysel“. „Nech už nikto nehovorí, že to nestojí za to, že sa to nedá, že nič nedokážeme. Môžeme a musíme (tak pokračovať),“ apeloval.

Dudu pochválil aj Michal Szczerba z opozície. Podľa neho ide o „dobré rozhodnutie“, pričom „rozhodlo aj mnohomiliardové odškodné pre majiteľa TVN, ktoré viselo nad Štátnou pokladnicou ako Damoklov meč!“

Politickí analytici vo svojich reakciách označujú Dudovo rozhodnutie za „veľmi racionálne“, dokonca aj „za najdôležitejšie počas jeho druhého funkčného obdobia“.

Američania sa prezidentovi poďakovali

Správna rada spoločnosti TVN Discovery Group v pondelok „s uznaním a radosťou“ prijala rozhodnutie poľského prezidenta Andrzeja Dudu, ktorý vetovaním tzv. lex TVN podporil slobodu médií a právo výberu pre divákov. Súčasne ním aj podporil dobré vzťahy s USA, uvádza sa vo vyhlásení správnej rady. „Rozhodnutie prezidenta sme prijali s uspokojením,“ uviedol v rozhovore pre spravodajský web Onet.pl Mikolaj Sowiňski, právny zástupca spoločnosti Discovery Group.

Chargé d’affaires amerického veľvyslanectva Bix Aliu sa poďakoval prezidentovi Dudovi za jeho líderský postoj a oddanosť spoločným demokratickým hodnotám a za ochranu investičnej klímy v Poľsku. „Spolu sú spojenci silnejší,“ zdôraznil.

(jd, tasr)
     

Ďalšie články od Jaroslav Daniška
Ďalšie články